Get mad at me (65. kapitola 2/2)

Naštvi sa na mňa

Originál

''London!'' Louisov hlas sa rozovučí halou.

Zastavím sa, otočím sa a vidím ako ku mne kráča s úsmevom na tvári. Opätujem mu ho a obíjmem ho.

''Ahoj! Som rada, že si tu pretože sa ťa potrebujem opýtať pár vecí ohľadom darčekov'' poviem a on zo srandy zagúľa očami.

''Ja tiež''

Do vianoc ostáva už len týždeň a pol a ja som ešte stále žiadne darčeky nekúpila. Nechcem čakať až na poslednú minútu, pretože už bude všetko vypredané. Skúšala som sa opýtať Harryho, že čo by si ostatní priali no viedlo ma to k ničomu, keďže on nemal tušenia. Hovorí, že on im dáva len peniaze takže sa nemusí báť toho, že im kúpi niečo zlé. Koniec koncov to dáva zmysel, vyberá si tu najľahšiu cestu. Ale darčeky by mali byť sentimentálne a mali by niečo znamenať.

Get mad at me (65. kapitola 1/2 )

Naštvi sa na mňa

Originál

''Tak, zlatko, čo chceš na vianoce?'' opýta sa moja matka spoza jedálenskeho stola. Položím svoj tanier na stôl a sadnem si oproti Harrymu zatiaľ čo pokrčím plecami. On sa na mňa jemne usmeje a ja mu úsmev opätujem, aj keď falošný. Som hrozne náladová.

Môj otec si odpije z nápoja zatiaľ čo sa pozerá mojim smerom, so zvedavým výrazom na tvári. ''Naozaj nechcem nič. Veď vy už viete, že nie som vyberavá a, že budem vďačná za čokoľvek, čo mi dáte'' odpovie zatiaľ čo si dám do úst plnú vidličku jedla. Moji rodičia prikývnu so zachmúrenými tvárami a ja mám chuť zagúľať očami. Každý rok sa deje to isté, vždy im poviem tú istú odpoveď a oni si na to stále nezvykli. Je to frustrujúce ale každý rok menej a menej. Jedinú hmatateľnú vec, ktorú na vianoce chcem mi aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú schopní dať a každý rok vrátane tohto mi to láme moje vianočne naladené srdce.

lol toto nie je ďalšia kapitola :D

Okej, teraz na serióznu nôtu ... :D viem, že táto poviedka nie je nejaká extra známa a veľa ľudí ju nečíta a nepozná ale ak to tu naozaj niekto číta, tak vás poprosím aby ste sa tu akoby podpísali alebo čo :D pretože .. naozaj do prekladu vkladám istú dávku námahy a času a nie vždy je toho času veľa a začína sa škola a potrebujem sa veľa učiť tak ma prosím motivujte aby som v tomto pokračovala, pretože aj keď má kapitola napríklad 40-70 videní a nie je tam ani jeden komentár, tak ma to troška odrádza pretože ... ja neviem no proste bolo by pekné ak by ste sa vyjadrili k časti, napísali vaše pocity a tak.. nezaberie to viac ako 5 minút a myslite na to, že mi to vyčarí úsmev na tvári :DDD tak prosím vyjadrite sa k tomuto príspevku alebo len napíšte hocičo aby som vedela, koľko vás tu reálne stále číta :)) a p.s. naozaj si cením tých, ktorí aj komentujú niekedy aj Kristín, ktorá mi vždy dá to plusko, či čo to je  :DD x :)

You're the worst (64. kapitola 2/2)

Si najhorší

Originál

''Niall, si strašný debil'' poviem zatiaľ čo zízam na jeho smejúcu sa postavu. Jeho nevinná tvárička ma teraz neoblbne. Som na neho naštvaná. ''Um- mne sa osobne páči nápad s lyžovaním pretože som to ešte nikdy nerobila a bola by to super príležitosť aby sme sa všetci spolu mohli naučiť niečo nové. Ale-''

''Vidíš Louis, hovoril som ti!''

''Liam! To akože seriózne?'' hnevá sa Harry zatiaľ čo sa náhle postaví zo stoličky so zaťatými päsťami. Pozriem sa na neho so znepokojeným výrazom a potom sa pozriem na Liama, ktorý vyzerá rovnako zmätene ako všetci ostatní.

''Takže ty tu teraz chceš len sedieť a tváriť, že sa nič nestalo aj keď si práve tu predo mnou skočil do reči mojej frajerke? Od toho aby som ťa zmlátil ma delia iba sekundy''

You're the worst (64. kapitola, 1/2 )

Si najhorší 

Originál

 

Do izby vniknú slnečné lúče, kedysi temná izba je teraz zaplavená svetlom. Pristihnem sa ako sa snažím so svetlom bojovať ale rozhodnem sa, že to vzdám. Harryho extrémne dlhé nohy sa pod prikrývkou zamotali s tými mojimi ako bonus k jeho obrovskej ruke obmotanej okolo môjho pásu.

Nespomínam si, že by som minulú noc spala v takejto pozícii. Bola som opretá o čelo postele a Harry bol schúlený v mojom lone. Musel sa prebrať a podvedome ma presunúť pod prikrývku, iná možnosť, ktorá vysvetľuje to, že ležíme takto nie je.

Z úst vydám zastonanie a s nervami otvorím oči. Pozriem sa von oknom a zvraštím obočie. Panoráma, ktorá je vonku vyzerá nádherne ale som príliš deprimovaná na to aby som ju obdivovala. Chcem a potrebujem spať no proste nemôžem.