Get mad at me (65. kapitola 2/2)

Naštvi sa na mňa

Originál

''London!'' Louisov hlas sa rozovučí halou.

Zastavím sa, otočím sa a vidím ako ku mne kráča s úsmevom na tvári. Opätujem mu ho a obíjmem ho.

''Ahoj! Som rada, že si tu pretože sa ťa potrebujem opýtať pár vecí ohľadom darčekov'' poviem a on zo srandy zagúľa očami.

''Ja tiež''

Do vianoc ostáva už len týždeň a pol a ja som ešte stále žiadne darčeky nekúpila. Nechcem čakať až na poslednú minútu, pretože už bude všetko vypredané. Skúšala som sa opýtať Harryho, že čo by si ostatní priali no viedlo ma to k ničomu, keďže on nemal tušenia. Hovorí, že on im dáva len peniaze takže sa nemusí báť toho, že im kúpi niečo zlé. Koniec koncov to dáva zmysel, vyberá si tu najľahšiu cestu. Ale darčeky by mali byť sentimentálne a mali by niečo znamenať.

''No, ja potrebujem vedieť, čo by chceli El, Dani, Liam, Niall a Harry aby som im nedala nejakú hovadinu'' poviem zatiaľ čo kráčam vedľa neho.

''Máš šťastie, pretože ja náhodou viem, čo majú všetci radi'' povie a ja si vzdychnem. Vďaka nebesám. ''El má rada všetko krikľavé ale v poslednom čase bola posadnutá všetkým čo bolo červené takže jej možno môžeš kúpiť nejaké červené topánky? Nemyslím si, že nejaké má. Pre Dani, rozprávala, že potrebuje nejaké obaly na iphone takže by to mohol byť fajn darček. Liamovi by sa zišiel nový pár tenisiek, má číslo nohy 10. Niall... prednedávnom si rozbil okuliare tak by sa mu zišli nové. A pre Harryho... to fakt neviem'' povie zatiaľ čo si trápne škrabe krk. Práve mi povedal, čo presne chcú všetci ostatní ale magicky netuší, čo by chcel Harry. Toto je ten moment kedy by som chcela skočiť z útesu.

''Čo si to za najlepšieho priateľa?'' zahlásim.

''Ten otrasne najlepší'' povie s úškľabkom a ja ho udriem.

Zagúľam očami. ''Teraz nie je čas na oxymoróny.''

''To je jedno.. Proste ide o to, že veci, ktoré sa mu páčia sú drahé a on je strašne vyberavý, preto nikdy nechce aby sme mu niečo kupovali. Miami Heat by tu mali prísť budúci mesiac tak by si mu možno mohla kúpiť lístky, ak sa ešte stále predávajú. Myslím, že sa mu to bude páčiť a ešte mu môžeš kúpiť aj dres''

Už teraz vidím ako je na mňa Harry naštvaný za to, že mu kupujem toto a ešte aj iné darčeky. Stále pre mňa robí veci, ktoré by pre iných nespravil a tak ma to ani neprekvapuje. Len tá myšlienka, že by som na neho minula čo i len cent, spôsobuje, že sa cíti nepotrebný a viem, že je to kvôli jeho masívnemu egu. Len dúfam, že on na mňa nevyhodí všetky peniaze, pretože to by všetko pokazilo. Špeciálne som mu povedala, že všetko čo chcem je len darčeková karta do Bath and Body Works a nejaký MAC lesk na pery.

''London, viem, že ma počuješ'' povie Harry asi po miliónty krát zatiaľ čo chodí do kruhu vo svojej izbe a ja v jeho hlase počujem, že je nervózny. Príde ku komode a ja si nemôžem pomôcť a slintám nad tým ako sa jeho svaly napnú keď zo seba odhodí tričko. Otočí sa a priblíži sa ku mne.

Zodvihnem zrak od notebooku a pozriem sa na neho, zatiaľ čo sa on pomaly blíži s nohavicami, ktoré sú nebezpečne nízko na jeho bokoch a zahryznem si do pery. Jeho ruka sa natiahne dolu a vytiahne mi slúchadká z uší skôr ako to vôbec stihnem zaregistrovať.

Dá si jedno na pár sekúnd do svojho ucha a potom sa na mňa pozrie s vytreštenými očami. ''Hrajú sračky.'' oznámi zatiaľ čo sa šplhá na posteľ a sadá si tak, že som medzi jeho nohami.

''A ty sračky hovoríš, tak ma teraz nechaj aby som si mohla dokončiť domácu úlohu'' poviem zatiaľ čo sa na neho pozriem a on ten čas využije na to, že ukradne zošit z môjho lona a schová si ho za chrbát.

''Vrátim ti ho vtedy, keď mi povieš, že čo chceš'' povie posmešne a ja na neho zagánim.

Otočím sa aby som mu bola tvárou v tvár a vzdychnem si. ''Už som ti dala zoznam'' poviem a on ma vysmeje. Začnem sa smiať a on začne prstami kresliť krúžky na mojej dlani. Je vtipné ale zároveň aj desivé, že môj ukazovák je menší ako jeho malíček. Nikdy v živote by som s ním nevyhrala palcovú vojnu a štve ma to pretože som ich zvykla vyhrávať.

''Zoznam, v ktorom bola tá istá vec dvadsať krát'' povie a ja sa usmejem. Dala som mu zoznam, na ktorom bolo dvadsať krát napísané ''Podprsenky a nohavičky'' a on sa na mňa neveriacky pozrel a roztrhol ho na polovicu. Nepotrebovala som ich nejako nevyhnutne ale dievčaťu nikdy nie su na škodu nejaké navyše.

''Fajn. Ak ti poviem, že čo chcem, prestaneš už do mňa stále rýpať?'' opýtam sa a on chvíľu počká a potom prikývne.

''Tak, myslím si, že by bola super darčeková karta do Bath and Body works a taktiež potrebujem nejaký lesk na pery od Mac'' poviem úprimne.

''Čo je dopekla MAC?'' opýta sa zatiaľ čo pokrčí tvár.

''Obchod v centre alebo vlastne niečo ako Macy's a predáva sa tam kozmetika''

''Máš vôbec tušenia, že koľko ľudí sa na mňa bude dívať ak by som šiel sám do takého obchodu kupovať lesk na pery? Budú si myslieť, že som buzna'' zahlási a mňa to rozosmeje.

''Ďakujem ti Louis! Si naozaj ten najlepší.''

''Hej hej. Ale teraz už poďme na obed lebo hladujem'' posťažuje si zatiaľ čo si pošúcha rukou brucho.

***

Prekrížim si nohy pod lavicou a začnem si znudene klepkať perom o lavicu. Moja učiteľka vysvetľuje túto látku asi najdlhšie ako sa dá a celý deň sa vlečie strašne pomaly. Väčšinu času je pohode ale dnes sa chová ako úplná mrcha. Ani neviem spočítať to množstvo krivých pohľadov, ktoré poslala smerom ku žiakom bez nejakého vážneho dôvodu.

''Pssst'' zašepká Zayn od vedľa mňa. Pozriem sa do prava a vidím ako ukazuje smerom na zem a ja nasledujem jeho pohľad až pokým neuvidím kúsok papiera, ktorý leží vedľa mojej nohy. Seriózne? Papierik? Toto nie je základka.

Aj napriek tomu však ten papierik zodvihnem, prečítam si ho a zasmejem sa.

Vyzerá to tak, že si to minulú noc niekto veľmi neužil. Ak vieš čo tým myslím ;)

Napíšem odpoveď a podám mu ju vo chvíli keď sa ku nám učiteľka otočí chrbtom.

Pochybujem.. Ešte tu nie som ani mesiac a už som dospel k záveru, že je to mrcha. Asi preto jej nikto nedal... takže je teda sexuálne frustrovaná xD

Keď si to dočítam tak sa uškľabí a ja zagúľam očami. Nemôžete chalanovi povedať nič bez toho aby to celé prekrútil. Niektoré baby, ako napríklad ja, majú tendenciu byť strašné mrchy keď majú svoje dni takže by to asi mohlo byť vysvetlenie jej dnešného správania. Chalani sú schopní všetko prekrútiť tak aby sa to týkalo len sexu. Zayn je skvelý príklad.

Chcem mu papierik poslať späť no zamrznem v momente, keď sa učiteľka pozrie priamo našim smerom.

''Vidím tam papierik?'' opýta sa naštvane a celá trieda sa pozrie mojim smerom. ''Chcela by si sa s nami podeliť o jeho obsah, London, keďže máš v sebe tú drzosť posielať papieriky počas toho ako ja vyučujem? Svojim nevhodným správaním vyrušuješ triedu'' odvrkne.

''Mala tú drzosť posielať papieriky len preto, lebo ja som bol ten, ktorý s tým začal. Všetci v tejto triede sú úplne znudení, pretože učíte tie isté kraviny už dva dni. Tak netrestajte ju, trestajte mňa'' povie Zayn a ja sa na neho pozerám ako keby bol retardovaný.

Usmeje sa na nás. ''Keď sa hodina skončí, obaja ostanete sedieť na svojich miestach a budete hodinu po škole. Strávite tu pekné piatkové popoludnie. Možno si nabudúce dvakrát rozmyslíte, či si budete na mojej hodine posielať papieriky''

Zayn pokrčí plecami a ja sa na ňu podráždene pozriem.

To je ale mrcha.

Nasledujúcich dvadsať minút sedíme potichu v triede a čakáme kým zazvoní zvonček. Všetci si pobalia veci a rýchlo opúšťajú triedu a ja sa im nečudujem. Odišla by som odtiaľto najrýchlejšie ako by sa dalo ale nemôžem. Nemyslím si, že som schopná prežiť nasledujúcich 60 minút v tichosti.

Prosím zabite ma.

Položím si hlavu na tašku a zastonám. Telefonuje už asi tridsať minút a jediný zvuk, ktorý sa ozýva triedou je jej otravný smiech. Je to také hrozné, že mám chuť sa udusiť. Ach keby som si zobrala slúchadlá, tak by som tu teraz nemusela prežívať toto.

Pohnem hlavu do strany a vidím Zayna, ktorý na ňu samozrejme čumí ale na tvári má taký výraz ako keby nad niečim rozmýšľal. Je divné, že majú s Harrym rovnakú osobnosť. Takmer desivé.

''Pozeraj na toto'' zašepká mi. Podozrievavo sa na neho pozriem a on sa pozrie späť na ňu.

''Môžete mať trocha sebaúcty a ospravedlníte sa od nás, ak chcete pokračovať vo vašej nezdvorilosti?'' odvrkne na ňu.

Ona zvraští obočie a nakoniec zagúľa očami. Položí si pero na stôl, postaví sa zo stoličky a ide smerom ku dverám. Niečo povie do telefónu a potom sa na nás otrávene pozrie.

''Vrátim sa, keď skončí váš čas'' povie predtým ako opustí triedu zabuchnutím dverí.

Zayn sa postaví zo stoličky a natiahne sa. Zoberie svoju tašku a čakajúc sa otočí ku mne.

''Čo?'' opýtam sa zatiaľ čo sa vystieram na stoličke.

''Odchádzame! Pohni si! Kým tu ešte nie je'' povie ako keby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.

Postavím sa zo stoličky, zoberiem tašku a nasledujem ho až pokým sa priblížime ku dverám.

''Odišla už?'' opýtam sa spoza neho. Ani nevidím cez okno, pretože mi vo výhľade bráni jeho veľké telo.

Pokrúti hlavou. ''Vieš bežať rýchlo?'' opýta sa zatiaľ čo pomaly otvára dvere a moje nohy oveje studený vánok.

''Hej, niekedy som bola v atletickom tíme'' odpoviem.

''Perfektné'' zamrmle. ''Keď napočítam do troch, vybehneme z triedy najrýchlejšie ako vieme, okej?'' povie pozerajúc sa na mňa a ja prikývnem. Zvolila som si správny deň na tenisky.

''1...''

''2..'' zamrmle zatiaľ čo otvára dvere viac a viac a chytá moju ruku tou svojou.

''3!''

Gifík k tejto kapitole :DD TU

(prepáčte, že tak neskoro ale škola lol veď to poznáte :D komentujte xx :))