Get mad at me (65. kapitola 1/2 )

Naštvi sa na mňa

Originál

''Tak, zlatko, čo chceš na vianoce?'' opýta sa moja matka spoza jedálenskeho stola. Položím svoj tanier na stôl a sadnem si oproti Harrymu zatiaľ čo pokrčím plecami. On sa na mňa jemne usmeje a ja mu úsmev opätujem, aj keď falošný. Som hrozne náladová.

Môj otec si odpije z nápoja zatiaľ čo sa pozerá mojim smerom, so zvedavým výrazom na tvári. ''Naozaj nechcem nič. Veď vy už viete, že nie som vyberavá a, že budem vďačná za čokoľvek, čo mi dáte'' odpovie zatiaľ čo si dám do úst plnú vidličku jedla. Moji rodičia prikývnu so zachmúrenými tvárami a ja mám chuť zagúľať očami. Každý rok sa deje to isté, vždy im poviem tú istú odpoveď a oni si na to stále nezvykli. Je to frustrujúce ale každý rok menej a menej. Jedinú hmatateľnú vec, ktorú na vianoce chcem mi aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú schopní dať a každý rok vrátane tohto mi to láme moje vianočne naladené srdce.

Veď v tomto dome to vôbec nevyzerá vianočne.

'''No, tak je tu niečo o čom si myslíš, že by si to mohla chcieť?'' sonduje môj otec. Vzdychnem, položím pohár späť na stôl a Harry sa na mňa pozrie čakajúc na odpoveď.

''Umm.. možno nejakú voňavku? Už mi dochádza.'' poviem zatiaľ čo sa hrabem v jedle na tanieri. Ani nemám chuť dojesť to.

Môj otec sa usmeje a zamerá svoju pozornosť na Harryho. ''Tak, Harry, čo plánuješ robiť cez sviatky?'' opýta sa. Vďaka bohu, že už nie je reč o mne.

Odkašle si a otvorí ústa aby prehovoril. ''Moji priatelia, London a ja sme sa rozhodli, že pôjdeme na pár dní na sever do lyžiarskeho strediska. Nikto z nás nevie lyžovať ale vyzerá to tak, že to bude naozaj zaujímavý zážitok pre nás všetkých. Konečne vystúpime z bezpečnej tóny a vyskúšame nejakú novú zmenu''

''Lyžiarske stredisko?'' odvrkne zmätene mama.

Do riti.

''Zlatíčko, o tomto si nám nič nepovedala. Mark, vedel si o tomto?'' opýta sa zatiaľ čo sa na okamih pozrie na môjho otca. On pokrúti hlavou a ona sa na mňa pozrie so zdvihnutým obočím. ''Chceš nám to vysvetliť, London?''

''Neobťažovala som vás s tým, pretože jediné o čo sa stále zaujímate je len vaša práca, nikdy to nie som ja!'' zahlásim troška hlasnejšie ako by som mala. Všetci sa na mňa pozrú neospravedlniteľným pohľadom ale mne je to jedno.

''London, nevieš o čom rozprávaš.''

''Áno, oci, ja viem o čom rozprávam! Stále keď niekam odídete, nikdy sa nestaráte o moje pocity a deje sa to už pekne dlho. Viete aké to je, keď prídem poobede zo školy, teším sa, že uvidím svojich rodičov ale oni tam nie sú a na stole je len odkaz? '' poviem zatiaľ čo si utieram slzy chrbtom svojej ruky. Posledná vec, ktorú chcem je aby som začala revať. ''Alebo aké to je tráviť posledných deväť vianoc osamote bez rodičov? Viete ako som vianoce vždy milovala a ako som sa na štedrý deň vždy zobúdzala natešená, utekala som dolu schodmi v pyžame a s rozcuchanými vlasmi aby som videla všetky tie darčeky, ktoré mi doniesol Santa no srdce sa mi roztrieštilo na milión kúskov, pretože som namiesto toho videla opustenú spálňu, v ktorej ste mali byť vy dvaja. Je to smutné a žiaden z darčekov mi nikdy nenahradil vašu neprítomnosť, chýbali ste mi ešte viac'' zvriesknem a cítim sa ako keby som si dala sama facku, pretože sa mi zlomí hlas. Pozriem sa na moju mamu a vzdychnem , keďže vyzerá ako keby sa mala čochvíľa rozplakať zatiaľ čo Harry a môj otec majú obaja na tvárach smutné výrazy.

''Mami, oci, naozaj ste si mysleli, že by som radšej strávila prázdniny s priateľmi ako s mojou vlastnou rodinou?'' opýtam sa skľúčene. ''Rodina by mala byť prednejšia ako všetko ostatné a cítim sa ako úplná krava, že som na o nebrala ohľad. Milujem vás celým mojim srdcom a doslova si želám aby ste so mnou strávili vianočné sviatky, nie aby ste sa snažili kúpiť mi šťastie'' vypustím zo seba, odstrčím od seba jedlo a postavím sa od stola.

Hrča v mojom hrdle sa zväčšuje každým krokom, ktorý urobím hore schodmi smerom do mojej izby. Obťažuje ma to a chceli by som aby sa uvoľnila spolu so slzami, ktoré sa mi voľne lejú z očí. Vďaka bohu, že nemám mascaru lebo ináč by som teraz vyzerala ako smrť. Vojdem do svojej slnkom zaliatej izby a zavriem za sebou dvere. Prestanem keď zistím, že ich nemôžem zavrieť úplne, pozriem sa dole a vidím Harryho nohu, ktorá mi v tom bráni. Zachmúrim sa. Bola som až taká mimo, že som si nevšimla, že ma celú cestu hore prenasleduje?

''Koľko krát ti mám hovoriť, že pekné dievčatá ako ty by nemali plakať?'' zamrmle zatiaľ čo mi utiera slzy s vankúšikmi na svojich palcoch.

Jeho ruky obíjmu celé moje telo a ja obmotám tie moje okolo jeho trupu zatiaľ čo si dám svoju tvár na jeho hrudník. Vôňa aviváže čerstvo vypratého prádla je upokojujúca aj keď ju prebíja jeho kolínska. Jeho ruka, ktorou mi prechádza hore a dolu chrbtom je ukľudňujúca a v takejto pozícii ostaneme asi sedem minút.

Svoje ruky položí na moje líca a ja sa na neho pozriem zatiaľ čo mi prejde prstom po líci. ''Si si istá, že si v pohode?'' opýta sa a ja prikývnem.

''Áno, už mi je fajn, vďaka'' poviem zatiaľ čo sa jemne pousmejem.

Dá mi rýchlu pusu na ústa a usmeje sa. ''Dobre. Myslím, že by sme sa mali vrátiť späť dole. Tvoji rodičia vyzerali byť dosť rozrušení a myslím si, že im je naozaj ľúto to, čo ti v minulosti urobili a chcú sa ospravedlniť'' navrhne a ja zvážim to čo povedal.

''Áno, máš pravdu. Cítim sa zle, že som na nich takto vybehla, teraz keď tak nad tým rozmýšľam''

''Nemala by si sa cítiť zle kvôli ničomu.'' Povie zatiaľ čo otvára dvere mojej izby. Poďakujem mu zatiaľ čo výjdem z dverí a on ma nasleduje. ''Najprv som bol tvojim výbuchom prekvapený ale je dobré, že si im povedala to, čo ťa trápilo. Nevypláca sa všetko v sebe dusiť. Ver mi, vedie to len ku skaze''

Vojdeme späť do kuchyne a moji rodičia sú uprostred konverzácie, no prestanú rozprávať a pozrú sa na nás. Keď si sadnem späť na moju stoličku, mama sa na mňa jemne usmeje a otec urobí to isté. Cítim sa trápne, keď tak na mňa teraz obaja čumia, Harry len trpezlivo čaká s kamennou tvárou.

''Zlatíčko, tvoj otec a ja sa naozaj veľmi ospravedlňujeme za všetky tie vianoce, ktoré sme strávili bez teba a to, že si nám nikdy nepovedala ako sa cítiš mi láme srdce. Všetko čo robíme je pre teba a je nám veľmi ľúto, že sme v tom období neuspokojili tvoje túžby. Tvoje šťastie je našou hlavnou prioritou a je naozaj nešťastné, že nám naša práca narušuje voľno. Nikdy sme sa nechceli pokúsiť kúpiť ti šťastie a cítime sa veľmi previnilo, že sme ti tento scenár vnukli do hlavy práve my, London'' povie úprimne moja mama a ja sa postavím zo stoličky a obíjmem ju, hneď potom aj otca.

''Tiež mi je to ľúto a nechcela som nadávať. Proste to nejako vykĺzlo'' poviem zatiaľ čo si so smiechom sadám a otec na mňa čumí.

''Okrem toho, máme pre teba úžasnú novinu'' povie a ja prikývnem, pokyn aby pokračoval. Otvorí ústa a potom ich zavrie. Zoberie do ruky svoj pohár, usmeje sa mojim smerom a priloží si ho k ústam. Ó môj bože. Mama a ja čumíme na otca zatiaľ čo sa Harry chichoce. Naozaj ho povzbudzuje.

''Mark!''

''Okej, okej!'' zvolá zatiaľ čo dáva pohár späť na stôl. ''Tento rok strávime vianoce spolu ako rodina'' konečne oznámi a ja sa naširoko usmejem.

''To ako naozaj?'' Zízam n nich.

On prikývne s úsmevom. ''Áno. Tvoja mama a ja sme si zobrali dovolenku počas dvoch týždňov prázdnin, pretože sme sa cítili zle a chceli sme ti to nejakým spôsobom vynahradiť''

''Tak veľmi vás ľúbim. Naozaj si to veľmi cením''

''Aj my ťa veľmi ľúbime, zlatko''

Pozriem sa na môj tanier, zatiaľ čo všetci kecajú o nejakej divnej tv šou, a zodvihnem ho. Nemôžem tento steak len tak vyhodiť, chutil tak výborne. Prídem ku mikrovlnke a dám ho na minútu do vnútra. Otočím sa a prekrížim si na hrudi ruky zatiaľ čo sa opieram o linku a pozerám sa ich smerom. To že vidím Harryho ako sa cíti dobre v prítomnosti mojich rodičov a aj naopak ma robí naozaj šťastnou. Boli naozaj obozretní, kvôli jeho tetovaniam ale teraz si už na to zvykli a je to naozaj pekné. Už je takmer ako časť našej rodiny.

''London, '' povie môj otec získavajúc si moju pozornosť a ja vzdychnem zatiaľ čo dávam vidličku späť dolu. Práve som to chcela zjesť.

''Áno?''

''Spomínaš na to, keď si sa dusila so Skittles?'' opýta sa a ja sa začervenám ako paradajka, keď sa všetci začnú rehotať.

''Alebo keď si sa dusila špagetami lebo si ich jedla príliš rýchlo!'' povie pomedzi výbuchy smiechu.

To by nebol môj otec keby ma neztrápnil pred mojim frajerom. Cítim tu lásku.

:)))