You're not leaving (60. kapitola)

Neodchádzaš

Originál

''Pretože si myslím, že je to môj nový sused'' zamrmlala som, nebola som si celkom istá tým, čo som povedala sama sebe troška hlasnejšie ako šepotom. Som si viac než istá tým, že Harryho dobre vyvinutý sluch zachytil tieto slová vychádzajúce z mojich otvorených úst skôr ako som si ich mohla povedať sama sebe. Zovšadiaľ sa začali uvoľňovať myšlienky, svietili, skákali všade naokolo v tomto nezmerateľnom mimozemskom priestore, ktoré nejakým spôsobom nazývam moja myseľ: Je dobré, že je mojim susedom? Je to zlé? Čo urobil Harrymu? Môže mať niečo dočinenia s Jen? A najdôležitejšie, prečo bol vo väzení?

Ak sme rozprávali o tom istom čiernovlasom chalanovi, ktorého vlasy sú vyčesané dohora, má tvár vytesanú tak ako keby ju vytvorili sami anjeli a podmanivé orieškové oči, ktoré vám okamžite vyrazia dych, tak potom do akej dilemy som sa práve dostala? Je pomerne badateľné, že Harry v sebe drží nenávisť voči nemu, súdiac podľa jeho postoja a rovnako aj podľa jeho tónu hlasu. Jeho postoj značí, že je neoblomný a mňa to vo vnútri ozaj vytáča. Radšej by som sa pozerala do blba ako do jeho prenikavých očí, cítim sa ako keby ma skúmal pod mikroskopom kvôli tomu, čo som práve pošepkala.

Bola som príliš zamotaná v mojich myšlienkových pochodoch, že som si nevšimla Harryho natiahnutú ruku, ktorá držala na mieste moje ramená, držiac ma v sediacej polohe na gauči, keď zvolal moje meno znova a znova. Zažmurkala som predtým ako som pokrútila hlavou, pozerajúc sa na jeho mračiacu sa tvár, ktorej robilo spoločnosť zvraštené obočie.

''Nie-opýtal sa to ale ja som zmenila tému''

''Ó môj bože, do*iče London, to teraz akože hovoríš ku*va vážne? Rozprávala si sa s ním a mala si tú drzosť, že si mi to povedala až teraz?!'' zreval a ja som sa mykla, pretože bol ozaj hlasný. Okamžite som sa cítila ako dieťa, bola som vyhrešená prísnymi rodičmi kvôli jednoduchej chybe o ktorej nevedeli. Predo mnou sa práve zjavovala jeho despotická stránka, ktorá mi bola cudzia a nebola som na ňu zvyknutá.

''Ako som mala vedieť, že to je on?''

''To nie je podstatné, aj tak si mi to mala povedať!''

''A čo som si mala povedať? Oh Harry mám nového suseda, ktorý sa volá Zayn a myslím si, že by si ho mohol poznať?'' chrlila som zo seba, môj hlas prekypujúci sarkazmom. Nenechám sa tu ním ponižovať. Zodvihnem svoje ruky hore a udriem nimi do jeho hrude najsilnejšie ako viem ale on sa nepohne ani o centimeter. Všetko čo spraví je, že zosilní objatie a zlomyseľne sa na mňa pozrie.

''Bolo by lepšie ak by si prestala s tým pri*ebaným sarkazmom a dávala si pozor na ústa'' hnevá sa, značne rozzúrený.

''Ja? Mám si dávať pozor na ústa? Teraz si zo mňa musíš robiť ku*evskú srandu, Harry! Ty si ten, ktorý tu hreší a je na mňa nasratý bez dôvodu a ty očakávaš, že si mám dávať pozor na ústa?'' poviem naštvaná a rozrušená. Neurobila som nič zlé ale on je tu, nasratý na mňa ako keby nebolo zajtrajška.

''London pre-''

''Nie, ty prestaň Harry a pusti ma!'' poviem zatiaľ čo mu frustrovane udieram do ramien. Neochotne ma pustí, ja sa postavím z postele a vybehnem do kúpeľne s oblečením. Zabuchujúc dvere za sebou, sa prezlečiem do šiat, ktoré som mala oblečene skôr a vezmem do ruky jeho oblečenie z ktorého som sa vyzliekla. Zdĺhavo otváram dvere kúpeľne a prejdem okolo jeho stojacej figúry, ktorej pohľad je permanentne upriamený na tú moju.

''Kam ideš?''

Ignorujem ho, prejdem ku jeho posteli a položím na ňu jeho oblečenie. Zodvihnem tričko a úhľadne ho na jeho posteli poskladám, predtým ako si sadnem vedľa neho. Zo zeme vezmem svoje béžové vybíjané baleríny a obujem si ich zatiaľ čo sa pozerám dolu, keď cítim ako jeho vysoké telo tieni na to moje, ktoré sedí.

''London''

Aj keď chcem veľmi zodvihnúť hlavu a odpovedať mu, neurobím to. Správa sa ku mne zle a potrebuje vedieť, že so mnou nemôže rozprávať hociako s očakávaním, že sa mu to prepečie. Možno, že to takto robil v minulosti ale so mnou sa to opakovať nebude. Myslím, že som sa vyjadrila dosť jasne, že sa ku mne nikto nebude chovať hrubo, frajer či nie.

Položí svoje ruky na moje kolená, predtým ako si predo mnou kľakne. Otočím hlavu doprava a prekrížim si ruky na hrudi. Už sa na neho nechcem pozerať,

''Neodchádzaš'' uzavrie a ja sa sama pre seba zasmejem. Oblečenie, ktoré bolo vedľa mňa na posteli mi surovo položí do lona.

''Už som oblečená a už nechcem byť dlhšie v tvojej prítomnosti.''

''Neviem ako by si chcela odísť, keďže kľúče mám ja. Takže buď ostaneš tu alebo niekde inde v tomto dome.''

Je to ako keby som ho vôbec nepoznala. Nikdy predtým som nevidela túto jeho stránku, je to ako keby sa mu zmenila osobnosť žmurknutím oka. Dám jeho ruky dolu z mojich kolien, postavím sa a vezmem do rúk oblečenie, ktoré spadlo na zem z môjho lona.

''Žiadne ďakujem?'' povie cynicky predtým ako zatieni moju malú postavu pred dverami. Pozriem sa na neho maximálne znechutená a pokrútim hlavou, nepochybne som už mala dosť jeho správania.

''Ty si taký ko*ot!''

''A ty sa chováš ako malá po*ebaná ku*va ale vidíš ma, žeby som sa sťažoval?''

Slová opustia jeho ústa a ja na neho zízam s ústami dokorán, neviem čo mám povedať keď mnou prejde vlna skľúčenia. Cítim ako mi prestane srdce biť pravidelne a moje oči ma začnú štípať. Skláňajúc hlavu dolu sa otočím od chlapca s chladným srdcom o ktorom som si myslela, že ho poznám a kráčam preč, chvíľu predtým ako sa mi začnú liať potôčiky sĺz dolu po lícach a na podlahu, opúšťajú ma rovnako ako moje emócie.

''London, ja-''

''Nechaj si to pre seba, pretože to nechcem počuť a už ma dop*če pusť''

Vytrhnem ruku z jeho zovretia a výjdem z dverí; jeho oblečenie držím pevne v rukách. Moje nohy zrýchlia tempo, keď počujem za sebou ťažké kroky na drevenej podlahe v matne osvietenej hale. Začnem šprintovať a moje srdce bije nevyspytateľne rýchlo, keď mu zabuchnem dvere presne pred tvárou. Jeho päste búchajú do dverí. Keď zasvietim svetlo, izbou sa ozýva hrkotanie kľučky.

''LONDON, OTVOR OKAMŽITE TIE PO*EBANÉ DVERE!''

Zotriem si z tváre zvyšky sĺz, lenivo si vyzujem topánky a prezlečiem sa do oblečenia, ktoré som si predtým vyzliekla. Dvere sa prudko trasú a ja sa bojím, že ak bude pokračovať s búchaním, tak sa vyrvú z pántov.

''VIEM ŽE MA POČUJEŠ DOP*ČE!''

Schúlim sa pod perinu a jeho vreskot sa zmení na prosíkanie aby som otvorila dvere. Celá izba je zahalená do tmy s výnimkou svetla, ktoré presakuje cez štrbinu pod dverami. Po tridsiatich minútach jeho úzkosti podráždene zafunel a vrátil sa späť cez halu. Po tichom dome sa ozývalo kliknutie dverí na jeho spálni. Som šokovaná, že si nikto nevšimol hlasné búchanie na dvere, ktoré spôsoboval. Buď sú v tomto dome zvukotesné steny alebo všetci v tomto dome spia tvrdo. Kĺzajúc prikrývku dolu z môjho tela som potichu odomkla dvere a potom zase vhupla medzi teplé deky. Odomkla som dvere len preto, lebo sa mi nepáčil celý ten fakt, že som zavrená a uväznená aj keď som na to mala dôvod.

Nechápem prečo sa tak choval aj keď časť zo mňa si myslí, že to má nejakým spôsobom niečo spoločné so Zaynom. Ani mi nepovie prečo má voči Zaynovi takú hlbokú averziu a ako čerešničku na torte, ukáže prstom na mňa ako keby to bola všetko moja vina. Vyzerá to tak, že nedokáže pochopiť fakt, že som nevedela kto je Zayn, tak prečo by som mu to mala hneď vravieť. Áno, jeho meno mi bolo povedomé ale bolo to všetko, na čo som si spomenula. No to mu stačilo na to aby sa na mňa bezdôvodne zmetal a ranil moje city. Nikdy v živote som si nemyslela, že ma nazve ku*vou a ani to potom nebude ľutovať. Zmenil sa zo sladkého chalana na idiota lusknutím prsta.

Každú tému vždy len odbije pár slovami a potom ju zmení, nikdy nič nevysvetlí poriadne. Naozaj sa cítim ako keby sme boli späť na začiatku pri probléme s dôverou a mám z toho taký dojem, že on o ničom rozprávať nechce a radšej to bude skrývať. Veď nie som hyperkritická osoba a nebudem mať proti nemu nič ak sa mi to rozhodne povedať. Som viac než na sto percent istá, že ak by som sa ho opýtala, že kto je Zayn, nejako by to ututlal alebo by mi to proste vôbec nepovedal. Zayn ani nevyzerá ako zlý človek – skôr ako nepochopiteľný, no milý človek, vzhľadom na jeho slová a správanie – jeho správanie mi pripomína Harryho - najmä tým ako prekrúca všetko normálne na niečo perverzné – ale kašľať na to, väčšina chalanov je presne takáto. Ale, ak predsa vyšiel z väzenia, tak na tom niečo bude. Niektorí ľudia sú vo väzení za niečo čo nikdy nespáchali a obvinili ich omylom.

Viečka mi začali klesať a ja som sa snažila zaspať pokojným spánkom.

***

Sedel tam, na kraji svojej postele s pokrčeným posteľným prádlom, s hlavou sklonenou v melanchólií. Vybehnúť na ňu tak ako to urobil dnes nemal nikdy v pláne. Niečo doňho vošlo – zablokovalo jeho vlastné myšlienky a jeho samého – demoralizujúci hnev, ktorý sa značne vyplatil – slovná hračka. Slovo ku*va vyletelo z jeho úst do vzduchu a aj keď sa snažil natiahnuť ruku a vziať ho späť, už bolo príliš ďaleko a mimo dosahu - zvonilo jej v ušiach, iskrilo jej reakciou. Stála tam bez pohnutia ako jazero, ktoré roky nevidelo vlny a v tom momente vedel, že ju bodol priamo do srdca. Lesknúce sa gaštanové oči a zohnutá hlava potvrdili jeho špekulácie. Zranil ju.

''Ku*va'' toto slovo opúšťa jeho ústa už po miliónty krát zatiaľ čo sa frustrovane ťahá za korienky vlasov. Osoba na ktorú mal ukázať prstom bol on sám. Ale neurobil to. Strávil nespočítateľné množstvo času búchaním na dvere v nádeji, že ich otvorí.

Bola naštvaná; bola znechutená ním a jeho správaním – nepochybne sa cítil rovnako. Studený vzduch z ventilácie jej zafúkal na odhalenú pokožku jej nahých pliec a preto objala prikrývku silnejšie. Prikrývky postačia ale nie je to až také teplo, po akom túžila.

On zodvihol hlavu a pozrel sa na digitálne hodinky, ktorých žiara osvecovala tmu v jeho izbe, bolo 2:47. Sedel v izbe bez pohybu od kedy hodinky odbili jednu hodinu, snažiac sa pochopiť všetko to, čo sa stalo. Prišiel na to, že bez nej nemohol spať; pracovné dni boli najhoršie, spal nanajvýš 4 hodiny z ôsmich. V noci na neho útočila nespavosť ale našiel cestu ako sa s ňou vysporiadať. Ona mu na ruke ponúkala sedatívum, pomáhalo mu zaspať bez jediného problému. Ona bola jeho drogou a bez ktorej nemohol existovať.

Kráčal dolu halou smerom k izbe v ktorej bola, zatiaľ čo sa blížil, jeho chodidlá stúpali váhavo na seba. Celý dom bol ticho, aj televízor, ktorého žiara unikala spopod Louisových dverí.

Jej tvár sa zamračí, keď začuje zvuk kľučky po ktorom nasleduje zvuk vŕzgajúcich pántov. Ona sa v posteli zamrví a otočí doprava, opačným smerom, kde sa zjavila figúra úplne potichu – dvere sa zavreli a klikli takmer nepočuteľne.

Ona sa roztržito pritúli k jeho hrudníku a vopchá svoje nohy medzi tie jeho; z jej otvorených úst vychádza jemné chrápanie. On to využije, bezpečne pod prikrývkami oblapí svoje ruky okolo jej útleho tela a ona sa pritúli ešte viac.

''Prepáč mi to, London. Nikdy som ťa nechcel zraniť tak ako som ťa zranil. Chcel som ti to povedať, ale proste som sa k tomu nemohol prinútiť, je mi to tak ľúto''

***

Zaynov pohľad

''Uisti sa, že Liv bude pripravená na spánok už pred ôsmou. Otec a ja by sme mali byť doma pred jedenástou. '' povie znova moja matka aj keď si to pamätám, lebo to vravela pred odchodom.

Ponárajúc lyžičku späť do čerešňového jogurtu, zodvihnem ju pred Olíviinu otvorenú pusu a pomaly ňou vkĺznem dnu. Jogurt a detská výživa sú jediné veci, ktoré by mohla jesť hocikedy. Vyberiem lyžičku z jej úst, ona vystrúha grimasu a ja sa na ňu usmejem.

''Dobre mami, veď ja viem, nerobím to po prvýkrát''

''Dobre, len mi zavolaj keď zaspí, okej? Už musím ísť, ahoj zlatíčko''

''Čau mami''

Položím svoj telefón späť na stôl a otočím sa smerom ku Liv, ktorej oči sú upriamené na jogurt v mojej ľavej ruke. Rýchlo sa pozriem dovnútra a zistím, že už je prázdny. Ani som si nevšimol, že už som jej dal poslednú lyžičku.

''Už viac nie je, Liv. Všetko si zjedla a prestaň sa na mňa takto pozerať'' zasmejem sa nad jej chmúravou tvárou a vyberiem ju z detskej stoličky.

Zatiaľ čo vyhadzujem prázdny kelímok , domom sa ozve zvonenie zvončeka. Jej hlava sa rýchlo otočí za zvukom.

''Z-Zayn, dvere''

''Hneď som späť'' poviem zatiaľ čo ju usádzam na gauč. Jej pozornosť je upriamená na Disney rozprávku o princeznách, ktorá beží v telke ale jemne prikývne.

Pevne dúfam, že to nie je ďalší sused, ktorý nás chce privítať. Už ich bolo u nás strašne veľa, úplne stačilo, že sme boli na večeru u London. Prisahám, že ak je to niekto s jedlom v ruke, tak mu to jedlo vezmem a zabuchnem mu dvere pred nosom.

Otáčajúc kľučkou, otvorím predné dvere dokorán a stojím presne oproti osobe, ktorá je predo mnou. Na tvári sa mi zjaví úškrn zatiaľ čo sa mu pozerám priamo do očí.

''Dlho sme sa nevideli, Zayn''

''Práve som chcel povedať to isté''

(prepáčte, zas až po týždni ale som lp (lenivé prasa) už budem naozaj sa snažiť pridávať častejšie :D noo okej autorkine otázky su späť tak máte voľnosť odpovedať na ne do komentárov :)

1.Čo si myslíte o Zaynovi zatiaľ? Páči sa vám jeho postava alebo nie?

2:Čo si myslíte, že sa stane v ďalšej kapitole?

3.Čo si myslíte o Harrho druhej stránke?

4.Myslíte si, že povie Harry London pravdu o Zaynovi?

5.Páči sa vám mix prvej osoby a tretej osoby? Lol autorka skúsila niečo nové :)

a reku follownite ju na instagrame @zarrysupreme_ ak chcete :)))