For your protection (61. kapitola)

Pre ochranu vás oboch

Originál

Zaynov pohľad

Opriem sa o zárubňu krémovej farby s rukami prekríženými na hrudi zatiaľ čo upriamujem svoju pozornosť na neho. Už prešla hodná chvíľa odkedy som ho videl naposledy a musím povedať, že sa zmenil celkom dosť. Rozoznám ho, ale jeho tvár zmužnela a je vyšší a vypracovanejší.

''Čo ku*va robíš v mojom dome?''

Vedel som, že tento moment nastane ale nevedel som, že to príde tak skoro, keďže sme sa tu nasťahovali len pred týždňom. Vôbec sa necítim na to aby som teraz po tom všetkom čo sa stalo v minulosti videl jeho ksicht. My nemôžme a už ani nikdy nebudeme priateľmi, po tom, čo sa stalo v minulosti, pretože je tu stále prekvitá to napätie. Ale radšej sa postavím svojim problémom čelom ako keby som mal utiecť ako nejaká malá ku*va.

''Prečo si ku*va naspäť v tomto štáte po tom, čo si spravil?''

V momente, keď tieto slová opustia jeho ústa úplne stuhnem, a dospievam k záveru, že sa tu neprišiel rozprávať ale biť. Kútikom oka zazriem ako zoviera päste a pozriem sa na neho predtým ako odídem od zárubne. Rýchlo sa pozriem do domu a nepokojne sa otočím späť k nemu.

''Pozri, v tom sprostom dome je teraz sama moja malá sestra. Takže buď odídeš alebo vzadu počkáš kým sa vrátim aby sme si mohli vyjasniť túto sračku''

Zavriem dvere a zamknem ich, zatiaľ čo on zíde dolu schodmi. Vydychujúc nahnevaný vzdych, vojdem späť do obývačky za Liv. Keď začuje moje kroky, tak zodvihne hlavu a s úsmevom ukáže na telku. Pozriem sa tým smerom a vidím ako Rapunzel tancuje s ľuďmi v kruhoch a potom sa tam zrazu vtrepe kôň s chlapíkom? Zasmejem sa sám pre seba a prídem k nej.

''Je čas spať Liv''

''Nie, film'' povie a v momente sa zloží. Dolu jej tvárou stekajú slzy a mne je ľúto, že ju vidím plakať ale je o 20 minút osem. Sľúbil som mame, že bude v posteli pred ôsmou, takže musím zabudnúť na pocit viny a proste ju uložiť spať.

''Pšššt, pšššt neplač Liv. Film dopozeráš zajtra keď prídeš zo školy, dobre?'' opýtam sa aby som utíšil plač zatiaľ čo ju ukladám do jej postele. Zakrývajúc ju, sa na ňu usmejem a ona sa na mňa pozrie. Vzdychnem a zohnem sa ku jej posteli.

''Vieš čo, zajtra po škole pôjdeme kúpiť nejakú zmrzlinu aby si ju mohla jesť zatiaľ čo budeš pozerať film. Bude ti potom lepšie?'' opýtam sa a ona bez zaváhania prikývne. Je príliš manipulatívna keď niečo chce a ja jej väčšinou vždy vyhoviem. Slzy sú moja slabosť a ona ich používa ako svoju výhodu.

Pokrútim hlavou nad jej úsmevom a jemne ju pobozkám na čelo predtým ako vstanem.

''Dobrú noc a sladké sníčky Liv. Ľúbim ťa'' zvolám od dverí, pozerajúc na ňu ako je uložená v posteli.

''Ľúbim Ťa, Zayn'' zamrmle a ja sa usmejem predtým ako za sebou zavriem dvere.

Vyťahujúc telefón zo zadného vrecka, rýchlo napíšem mame správu a pokračujem v ceste ku zadným dverám. Prejdem okolo kuchyne a rozmýšľam nad tým, či mu dám drink ale rozhodnem sa, že nie. Už teraz ma ku*evsky vytočil takže to je jedno. Teraz nie som v nálade na bitku, veď som len teraz došiel domov, ale ak sa k tomu schýli, tak to bude čo to má byť.

''Už spí?''

''O chvíľu by už mala, vďaka'' prehovorím zatiaľ čo si sadám oproti nemu. Súdiac výlučne podľa reči jeho tela, vyzerá to tak, že sa už trocha upokojil ale zrejme len dočasne. Už ho poznám a viem ako sa chová. Jednu minútu je v pohode a ďalšiu je ako hotová časovaná bomba. Takto sa choval už keď som ho prvý krát spoznal a nie je šanca, že sa po všetkých tých rokoch čo prešli zmenil.

''Prestaňme už s tými ko*otinami a prejdime k veci. Prečo si tu a čo sa ma potrebuješ opýtať?'' pýtam sa, frustrovane sledujúc ako sa vystrie na stoličke a samoľúbo sa na mňa pozrie.

''Takže sme teda na tom asi rovnako'', povie cynicky ''chcem vediet prečo tu ku*va si a prečo rozprávaš s mojou frajerkou''

''Ak by som vedel, že žiješ niekde v okolí, tak by som ochránil seba a aj moju rodinu od tej bolesti, ktorú si dopi*i spôsobil!''

''Ja som ti spôsobil bolesť? Ty si teraz dop*če naozaj robíš srandu! Máš ty vôbec tušenie, že cez čo všetko som si kvôli tebe musel prejsť, Zayn?''

Teraz som naozaj ku*evsky nasraný a cítim ako cezo mňa prechádza zrýchlene vlna adrenalínu, keď sa mi do uší dostanú jeho slová.

''Ani sa nepokúšaj obviňovať ma, Harry! Ty nie si ten, ktorý strávil takmer 5 rokov za mrežami za po*ebanú vraždu, ktorú ani nespáchal! Takže na mňa nechoď s týmito chu*ovinami!'' Vyprsknem na neho zatiaľ čo sa v momente postavím so zovretými päsťami. On sa okamžite postaví tiež a príde ku mne aby sme si boli tvárou v tvár.

''Po*ebanú vraždu, ktorú si nespáchal? Tvoje odtlačky prstov boli na vražednej zbrani spoločne s tvojimi vlasmi na mieste činu! Povedz mi či to nie je ku*evská náhoda!'' vyprskne rovnako zúrivo, jeho zúriace oči sa pozerajú do tých mojich horiacich.

''Bol som krivo obvinený! Nezabil som Jennifer, to niekto iný! Veď dop*če, ona mi bola ako sestra, Harry! Prečo by som ju asi dop*če zabil? Daj mi jeden rozumný dôvod!'' zasyčím cez zaťaté zuby.

''Bol si namrzený už odkedy sme spolu začali chodiť a vždy keď som bol s tebou si bol nejaký divný! Bolo to ako keby som už viac nevedel, že kto vlastne si! Vymyl si jej mozog aby si myslela, že ju za jej chrbtom podvádzam. Ty-''

''Netvár sa ako pri*ebaný anjel, Harry, lebo máš od toho dosť ďaleko! Nechcel si aby som sa ku nej približoval, lebo si vedel, že skôr či neskôr jej to poviem ale ja som to neurobil lebo vtedy bola ona jediným stabilným bodom v tvojom živote! Ja som jej mozog nevymyl, sama na to prišla, keď si jednu noc prišiel zhulený, páchnuci sexom a ona ti stále dala pri*ebanú šancu!'' zvriesknem a drsne ho sotím dozadu. Zapotáca sa ale ani sa nepokúsi ísť bližšie. Pozerá sa na mňa so zamračenými očami a pokojnou tvárou. Viem, že som mu naložil ale povedal som len pravdu.

''Bral si jej lásku za samozrejmosť nespočetne veľa krát až kým si sa konečne spamätal, už to chcela všetko ukončiť. Potreboval si sa vrátiť späť do reality, takže nehádž všetky tieto sračky na mňa, keďže ty si bol koreň všetkých vašich problémov, pretože si si nedokázal udržať svojho vtáka v gatiach a stále to všetko dodnes ľutuješ!''

''Nie je to tak?'' predpokladám odmeraným hlasom.

Zízame na seba asi večnosť a on potom len prikývne hlavou. Ak by som v tú sekundu žmurkol, tak by som to prehliadol. Cúvol som, sadol som si a vytiahol som mobil. Pozriem sa na čas a zistím, že rodičia budú doma o pol hodinu. Dúfam, že sme nezobudili Liv a že teraz spí.

''Ak si to teda neurobil ty, tak potom prečo bolo tvoje meno posledná vec, ktorá opustila jej ústa?'' zaznie jeho hlas a ja zodvihnem zrak od telefónu so zvrašteným obočím. Som zmätený. Som v rozpakoch nielen z tej samotnej otázky ale aj z toho spôsobu ako sa to opýtal, ako keby si ešte stále myslel, že som to urobil ja. To ako zdôraznil slová ty a tvoje ma prinútilo zamyslieť sa, že či je naštvaný alebo len skutočne zvedavý. Nepovedal som všetky tie veci len kvôli tomu aby vošli jedným uchom dnu a druhým von.

''Čo myslíš tým, že moje meno bola posledná vec, ktorá opustila jej ústa?''

''Keď už jej život visel na vlásku, opýtal som sa jej, že kto to urobil a jej posledný výdych bolo tvoje meno. Buď si to bol ty alebo nestihla dokončiť vetu. Neklamala by mi''

Zodvihnem do vzduchu ukazovák, značiac, že má na sekundu počkať. Postavím sa zo stoličky, vojdem späť do domu cez zadné dvere a výjdem hore schodmi do mojej izby. V dome je ticho a ja sa pozriem, či spí. Pokojne si odfukuje vo svojej izbe. Vďaka bohu. Vojdem do svojej izby, pohrabem sa v šuflíku a nájdem papier, ktorý som hľadal. Po všetkých tých rokoch, čo som ho schovával je konečne na čase ukázať mu tento list. Stále ma neznáša a dúfam, že tento list mu zmení názor na mňa od základov.

''Tu máš'' zamrmlal zatiaľ čo mu to podávam so sklonenou hlavou. Podozrievavo sa na to pozrie a potom si to z mojej ruky pomaly zoberie.

''Čo to je ?''

''Len si to prečítaj''

Za posledné roky som si ten list čítal dennodenne až pokým som ho nevedel celý od slova doslova naspamäť.

Drahý Zayn,

Neviem kde mám začať, ale chcem ti poďakovať za to, že si môj najlepší prateľ a brat, po všetky tie roky. Tvoj nákazlivý úsmev, tvoja bratská láska, tvoje staré vtipy, z ktorých som vždy umierala smiechom ostanú vždy uchované v mojom milujúcom srdci. Sú chvíle keď ťa nenávidím a sú chvíle, kedy je to naopak. Je to hra lásky a nenávisti ale koniec koncov, stále vezmem tvoje slová do úvahy a oni ma nikdy nepovedú zlým smerom. Beriem ťa ako svojho anjela strážneho ale skôr či neskôr sa tieto úlohy vymenia. Viem, že pravdepodobne rozmýšľaš nad tým, čo som práve spomenula a zabíja ma fakt, že ti to nemôžem povedať.

Dôvod prečo ti píšem tento list je, že ti chcem povedať že mi na tebe záleží a že ťa budem nekonečne ľúbiť. Možno už nebudem mať šancu ti to povedať a bude neskoro.

Skúšala som písať osobitný list pre Harryho, ale neskončilo sa to veľmi dobre. Hneď ako moje ruky dopísali jeho meno, srdce sa mi pretrhlo napoly a plakala som celé hodiny. Nebola som dostatočne silná na to aby som to urobila a preto o to prosím teba. Chcem aby si mu povedal, že mu odpúšťam všetky chyby, ktoré spravil. Chcem aby vedel, že vlastní kľúč od môjho srdca. Domov je tam kde je srdce a keď som s ním tak sa cítim kompletná a spokojná. On je žiarivé slnko mojich rán, očarujúci západ slnka môjho svitania, žiarivé hviezdy mojej noci. Dávam mu celú moju dušu aj srdce. Nechcem aby sa vykašľal na lásku ak sa mi niečo stane. Chcem aby miloval znova a aby miloval to nádherné a špeciálne dievča desať krát viac ako mňa. Chcem aby ju ochraňoval svojim životom. Chcem aby mu na nej záležalo tak ako miluje matka svoje dieťa.

Ak sa niečo stane, vedzte, že som to robila pre ochranu vás oboch.

Budem vás milovať navždy.

Jen

Po všetkých tých rokoch stále nemôžem zistiť čo alebo kto po nej šiel. Jen bola veľmi živá osoba a rozosmiala každého kto bol naokolo. Čím viac som ten list čítal, tým viac ma to štvalo, pretože bola v ohrození a my sme o tom vôbec nevedeli. Deň kedy mi dala ten list bol úplne neočakávaný a špecificky mi povedala, že si ho mám prečítať v deň mojich narodenín. Dodržal som slovo a konečne som si ho prečítal až keď som bol za mrežami, zavretý v base. Ona prakticky vedela, že umrie a ani nám to nepovedala. Je to smutné, pretože ak by sme to vedeli skôr, teraz by tu bola s nami.

Pozriem sa na Harryho a vidím, že hlavu má spustenú dolu zatiaľ čo papier je stále v jeho rukách; rovnako som reagoval aj ja, keď som to čítal po prvý krát. Naozaj ho teraz úprimne ľutujem pretože všetky tie roky sa vinil za niečo, čo vôbec nemohol ovplyvniť. Bohužiaľ sa to muselo stať skôr či neskôr pretože to bolo neovplyvniteľné. Je úplne choré, že ktokoľvek kto ju zabil, to urobil na ich prvé výročie. Nemilosrdný bastard. Nevadilo by mi ísť späť do basy za jeho vraždu.

''Prepáč'' povie a ja sa na neho pozriem ako vygumovaný. Nikdy som nepočul, že by niekomu povedal prepáč a je divné, že to po všetkých tých rokoch počujem vychádzať z jeho úst. Harry je ľahostajná osoba a viem, že mu dalo dosť zabrať to, že sa mi teraz ospravedlnil.

''Harry-''

''Nie, prepáč mi to, že som z toho všetkého vinil teba aj keď si bol v skutočnosti nevinný. Ja to proste nechápem''

''Ani ja. Netuším kto to mohol spraviť. Dlhoval si niekomu peniaze alebo niečo také?''

''Nie, nie som taký retard, že by som robil niečo takéto. Veď poznám následky. Nevystavil by som ju nebezpečenstvu len kvôli bezvýznamným peniazom. Každá výmena prebehla okamžite, dal som im drogy, oni mi dali peniaze. Alebo naopak.''

''Tak potom to musel byť niekto koho sme poznali, alebo poznala ona. Veď si povedal len nám, kam ju berieš. Stále to nedáva zmysel, pretože jediná osoba, ktorá mala prístup k našim zbraniam okrem nás bola ona. Bola to náhoda, že zo všetkých tých zbraní vzali práve tú moju. Ani nemám poňatia odkiaľ vzali moje vlasy''

''Ktokoľvek kto to je, má voči tebe averziu a chcel odplatu''

''Naozaj nemám poňatia, kto to mohol byť, pretože som zmlátil mnoho ľudí a už sa do mňa potom ne*ebali. Myslím, že najhoršie dopadol ten chalan, ktorého som dobil do bezvedomia, lebo položil ruku na Jen. Nechcela mi povedať kto to bol a bola roztrasená, tak som ju nechal''

''Nikdy si mi nepovedal, kto je tvoja frajerka''

'Už ju poznáš, je to tvoja suseda'' zasmeje sa.

''London?'' opýtam sa a on prikývne. Ou.

''Prajem ti to. Je naozaj nádherná a ozaj vyzerá ako niekto o koho sa oplatí bojovať.

''Áno, to naozaj je. Vďaka''

''Je to v pohode. Len nechcem aby sa s ňou stalo to čo s Jen. Nesmieš ju pustiť z očí. Tá osoba by mohla byť ktokoľvek a jedna ved je istá. Je to chladnokrvný vrah, ktorý môže byť kdekoľvek.

(konemtujte vďaka ste supr x :))