Here I come (59.kapitola)

Idem

Originál

Harryho pohľad

Na dvere mojej spálne niekto trikrát zaklope a ja zodvihnem hlavu z mojej predchádzajúcej pozície, keď sa dvere rozletia a dnu vojde trocha príliš nonšalantne Niall. Ani som nevedel, že bol ešte stále tu. Mohol som prisahať, že som jediný človek v dome, pretože tu bolo hrobové ticho, keďže všetci šli von aby robili bohviečo. Ja som nebol v nálade na kraviny a taktiež ani Niall.

''Nespomínam si, že by som ti povedal, že môžeš vojsť'' poviem, pozerajúc na neho, zatiaľ čo on si sadá na stoličku oproti mne a vyzúva si svoje Nike tenisky. Prisunie stoličku bližšie ku mojej posteli, vyloží si na ňu svoje nohy a na jeho tvári sa zjaví samoľúby úsmev.

''A ja si nespomínam, že by som sa pýtal'' povie a sám pre seba sa zasmeje. Vzdychnem, prehrabnem si rukou vlasy a na moment prižmúrim oči. To len Niall sa vždy smeje na tom čo urobí. Nerozumiem tomu, ako môže byť taký veselý 24/7. Niekedy je to fajn ale niekedy je to otravné. Napríklad teraz.

''Čo to píšeš?''

Pozriem sa dolu na zapísaný otvorený zošit, ktorý leží na mojich natiahnutých nohách a zavriem ho.

''Nič. Prečo?'' opýtam sa zatiaľ čo otváram vrchný šuflík mojej komody a ukladám ho tam spolu k ostatným haraburdám. On pokrčí plecami a odpovie.

''Neviem. S tou vecou ťa vídavam už od kedy som ťa spoznal. A stále si do nej píšeš. Som len zvedavý. Chcem vedieť čo v tom je a prečo to pred nami stále schovávaš''

Prekrižujúc si ruky na hrudi sa na neho pozriem a zodvihnem obočie. Rozhodol som sa, že nikomu nepoviem čo je vo vnútri a priznávam sa, že to pred nimi skrývam. Mám ten zošit už roky a je dosť osobný, uchováva s sebe niektoré najtemnejšie dni, ktoré sa neodvážim prežiť znova. Čmáral som tam veci, ktoré som nemohol povedať, a tak som bojoval s tým, čo som robil ostatným a sebe samému. Nenašiel som žiaden iný bezpečný spôsob. Je to proste úľava, takto zo seba niečo vypustiť. Je pre mňa znepokojujúce vracať sa späť na predchádzajúce strany a vidieť stopy po slzách a vysušenej krvi. Tie emócie sú také silné, že nemám inú možnosť ako ich tam zavrieť.

''Je to .. proste niečo, čo nechcem s nikým zdieľať'' poviem a on prikývne, očakávane chápajúc. Verím mu dostatočne na to, že viem, že si ten zošit nebude čítať za mojim chrbtom.

''Takže, ho ešte nikto okrem teba nečítal?'' opýta sa a ja prikývnem.

''Dovolíš niekedy niekomu prečítať si ho?''

Chvíľu nad tým premýšľam a potom zamrmlem nie. V mojej izbe nebol nikdy nikto bezo mňa a väčšinu času sú dvere zamknuté.

''Dosť o mne, čo ta privádza do mojej izby?'' opýtam sa, meniac tému. Zamrví sa na stoličke a usmeje sa. Podozrivo sa na neho pozriem.

''Minulú noc som bol s pár kamošmi a ukázalo sa, že je tu Zayn. Najprv som ho nespoznal, odkedy som ho videl naposledy dospel a vyzerá čisto. Pravdepodobne sa tu nasťahoval s rodinou niekedy tento týždeň''

''Kde si ho videl?''

''Bol vedľa tej reštaurácie, v ktorej sme boli minulú nedeľu, spolu s jeho malou sestrou''

''On má malú sestru?''

''Hej, má si 2 roky, neviem možno už aj 3''

Nechám si všetko uležať v hlave. Vedel som, že už je von ale nemyslel som si, že bude presne v tejto oblasti kde žijeme my. Už prešlo 3 a pol roka ale moja nenávisť voči nemu je stále vo mne. Asi pôjdem zistiť ako zareagujem keď sa s ním stretnem tvárou v tvár, najlepšie osamote.

Postavím sa z postele a natiahnem sa predtým ako pôjdem smerom ku Niallovi.

''Poďme von na drink, platím ja''

***

Pohľad London

Kedysi tichá atmosféra, naplnená len cinkaním strieborného príboru o krémovo sfarbené porcelánové taniere je prerušená nepríjemným zvonením môjho telefónu, ktorý leží na jedálenskom stole. Všetci zodvihnú zrak zo svojich tanierov, smerujúc svoju pozornosť na mňa a ja cítim ako sa mi v momente červená tvár. Moje líca majú teraz určite farbu zrelých paradajok.

''Prepáčte mi, ale môžte ma prosím na chvíľu ospravedlniť?'' zamrmlem zatiaľ čo sa nervózne smejem, počas toho ako odsúvam stoličku a zdvíham sa zo sediacej polohy. Uhladím si šaty a zazriem Zayna ako sa sám pre seba smeje, s hlavou naklonenou nad tanierom.

''Len pôjdem veľmi rýchlo hore a zodvihnem tento hovor'' poviem s úsmevom, predtým ako odídem cez obývačku a potom hore schodmi.

Pozriem sa dolu na svoj mobil a zistím, že mám zmeškaný hovor od Harryho. Stískajúc tlačidlo 'volať späť', prechádzam cez izbu a nakoniec sa opriem o stenu vedľa dverí. Zohnem hlavu a vlasy mi zakrývajú tvár. Mobil si dám k uchu.

''Čau bejby, čo máš nové?'' poviem do telefónu.

''Nič zaujímavé, pozerám film ,a ty bejby?'' zaškrípe v telefóne jeho hlas. Na jeho hlase je proste niečo, z čoho sa roztápam stále keď ho začujem. Aj keď zbožňujem, keď počujem jeho hlas naživo, cez telefón znie jeho hlas viac sexy, je viac chrapľavý a jeho prízvuk znie omnoho silnejšie.

''Jedla som večeru ale ospravedlnila som sa aby som ti zavolala naspäť. Radšej budem volať s tebou ''

Je to pravda, sčasti. Večera je celkom fajn, okrem tých trápnych výmien pohľadov medzi Zaynom a mnou. Čím viac sa na neho pozerám a čím viac si hovorím v mysli jeho meno, niečo sa vo mne rozsvieti, ako keby som to meno už niekedy počula. Neviem ho presne zaradiť ale určite to zistím. Musím proste zavrieť oči a vrátiť sa v mysli späť na chvíľu kedy som to meno počula.

''To rád počujem, ale nechcem ťa zdržiavať, keď večeriaš. Tak o koľkej budeš môcť prísť?''

''Hmmm.. už je po siedmej takže sa opýtam rodičov, či môžem prísť okolo deviatej''

''To znie super, ak ťa budem môcť vidieť, bude to všetko na čom mi záleží'' povie, moje srdce sa zachveje a naširoko sa usmejem.

''Ako dlho ti trvalo vymyslieť toto, Pán Šarmantný?'' zasmejem sa a na druhej strane linky je počuť pohŕdavý smiech.

''Ospravedlňujem sa, ide to zo mňa automaticky. Žiarliš?'' opýta sa a ja si môžem hneď predstaviť samoľúby úsmev na jeho tvári.

''Pfff, či žiarlim? Jasné, že nie'' zaklamem a on sa zasmeje.

''Povedal ti už niekedy niekto, že aká si hrozná klamárka?''

''Ummm, nie''

''Beriem to ako ano'' zkonštatuje a ja nemôžem zastaviť smiech z mojich úst.

''Vieš čo; už pôjdem. Vidíme sa''

''Čau bejby'' zahrkúta do telefónu a ja zagúľam očami a vypnem hovor.

Usmiala som sa, zablokovala som telefón a chytila som ho do ruky. Zodvihnem hlavu a zvraštím obočie.

''Prečo si v mojej izbe?''

Nemohla som byť až taká zažratá do konverzácie aby som si nevšimla, že mi vošiel do izby ...alebo som asi mohla. Udivuje ma fakt, že sa na moje fotky pozerá až príliš intenzívne.

''Stratil som sa keď som hľadal kúpeľňu'' povie a je jasné, že klame, keďže kúpeľňa je dolu. Položí fotku späť na moju komodu a otočí sa ku mne.

''S kým si volala?''

''S frajerom'' odpovedala som, prekrižujúc si ruky na hrudi, a pozerala som na neho ako sa približuje. Je pár centimetrov nižší ako Harry ale dopekla, aj tak sa musím pozerať hore.

''Je to šťastný chalan, keďže ty si bezchybná'' povie zatiaľ čo si ma prezrie od hlavy po päty a zahryzne si do pery.

''Vďaka''

''Ako sa volá?'' opýta sa a ja som náhle rozrušená tým množstvom otázok, na ktoré sa pýta. Cítim sa ako keby ma vypočúval.

''To je jedno, poďme pekne späť na večeru predtým ako naši rodičia začnú špekulovať o tom, čo tu robíme''

***

''Nemôžme si niečo zahrať? Ku*evsky sa nudím!'' zahlási hlasno Louis, keď sa postaví zo sedadla a vyzerá .. znepokojene?

Zodvihnem hlavu z Harryho hrude a snažím sa potlačiť smiech. Všetci prišli domov ani nie pred pol hodinou a on sa už teraz sťažuje, že sa nudí. Bola som si takmer istá, že len zveličuje ale to sa zmenilo, keď všetci súhlasne prikývli hlavou.

''Poďme hrať schovávačku v tme'' navrhne Niall a ja sa usmejem. Schovávačku som nehrala celú večnosť. Naozaj mi takéto hry chýbajú.

''Som za'' poviem a zniem možno trocha príliš nadšene, moje vnútorné dieťa sa oslobodzuje a prichádza späť k životu.

''Budem počítať'' povie Louis, úplne nedočkavo a úplne prvý pred všetkými. Ak by som ho nepoznala, tak by som si myslela, že ma ADHD alebo čo.

''Louis, do pi*e, ukľudni sa, veď je to len hra'' povie Harry spoza mňa a ja sa zasmejem. Zobral mi tie slová priamo z úst.

''1, 2, 3, 4...'' zavolal na nás Louis, otočený chrbtom k nám. Počítal do 60 aby sme mali dosť času.

''Niall pribehol ku vypínačom, všetky vypol a my sme boli pohltení tmou. Moje oči si na tmu nemohli zvyknúť dobrých 10 sekúnd, potom mi niekto trhol s rukou a ťahal ma preč. Moje nohy sa podkýnali jedna o druhú, keď som sa snažila udržiavať Harryho démonické tempo.

''Ako si našiel sviečku, keď je tu takáto tma?'' opýtam sa zatiaľ čo sledujem ako kráča do mojej izby.

''Som zvyknutý na tmu'' povedal, pokrčil plecami a položil sviečku na moju komodu, tvoriac planúci žiarivý lúč, ktorý mi ožaruje izbu.

No, jednou vecou som si istá, ma výnimočné nočné videnie ako nejaká po*ebaná sova.

''Kam ideme?'' opýtam sa pomedzi nádychmi a výdychmi zatiaľ čo bežím hore schodmi za ním. Za každý krok krok, ktorý urobím ja, prejde on dvojnásobné množstvo. Keď už sme na vrchu schodiska, počujem ako Louisov hlas vyspevuje ''schovaní, neschovaní, idem.'' Želám si aby spomalil, aby som ho mohla aspoň dohnať.

''Na strechu'' povie zatiaľ čo zahne za roh a sme pri ďalšom schodisku? Nikdy som ani neprešla celú chodbu a tak som nevedela, že ja tam ďalšie schodisko. Asi dnes zistím, kam vedie.

''Pohni, počujem niekoho krik'' povie zatiaľ čo ma vedie ku schodom. Prikývnem a vybehnem hore schodmi, s ním za chrbtom. Otočím kľučkou a vojdem do izby, ktorá je podkrovím.

''Dávaj pozor na činky, predtým ako sa o nich potkneš'' zamrmle spoza mňa, ja sa pozriem pod nohy a vidím sady rôznych činiek. Chcela by som ich vidieť všetky ale nemôžem zapnúť svetlo. Jeho figúra sa postaví predo mňa a kráča k oknu. Potichu otvorí okno a natiahne jednu svoju nohu von. Rukou mi naznačí, že si mám pohnúť a ja ho počúvnem, keď počujem na schodoch kroky.

Prekĺznem cez okno na hladký povrch strechy a Harry zavrie okno. Hrbiac sa o stenu, sa snažím ukľudniť svoje dýchanie a on sa ku mne pridá a pritiahne si ma k sebe.

''Obloha je transcendentálne náderná'' zamrmlem zatiaľ čo si opieram hlavu o Harryho rameno a pozerám hore. Tmavá prikrývka je plná rôznych odtieňov modrej a čiernej , a sú po nej rozsypané žiarivé diamanty, ktoré pod žiarou polovičného mesiaca žiaria. Pokojná atmosféra okolo nás je ukľuďnujúca, zafúka jemný vánok a odfúkne mi pár pramienkov vlasov z tváre.

''Presne ako ty''

Pozriem sa na neho s úsmevom, predtým ako položím svoje ruky na jeho krk a pritiahnem jeho tvár bližšie k tej mojej, spájajuc naše pery v jemnom bozku. Nevinný bozk sa čoskoro zmenil na horúci a vášnivý, keď som si sadla obkročmo to jeho lona a keď som vkĺzla svojim jazykom do jeho úst, šaty sa mi posunuli vyššie.

Vzdialim sa od jeho krku v momente keď sa okno nad nami otvorí.

''Louis! Našiel som ich! Pohni si!'' vrieska Liam zatiaľ čo sa na nás pozerá zhora. Okamžite idem preč z jeho lona a postavím sa na nohy. On rýchlo schytí moju ruku a vybehne vpred. Narýchlo sa otočím a vidím všetkých ako vyliezajú z okna a blížia sa smerom k nám, Louis na čele.

''Dúfam, že ti nevadí, že sa zmočíš'' oznámi Harry predtým ako mi silnejšie stisne ruku.

Otvorím ústa aby som sa ho opýtala, že čo tým myslí, ale pochopila som to hneď v momente, keď moje nohy neboli na zemi ale vo vzduchu. Pár sekúnd padáme a potom sa naše telá ponoria pod studenú vodu. Moje oči sa okamžite otvoria a rýchlo začnem plávať na povrch, ostatní sa začali ponárať tiež.

Keď vyplávam na hladinu, tak sa zhlboka nadýchnem a zrýchlim smerom ku rebríku, kde mi Harry podáva svoju ruku. Nikdy v živote som nehrala schovávačku takto intenzívne. Kto to hrá takto? Toto je troška moc na takého priemerného človeka ako som ja, som zadýchaná a vyčerpaná.

Chytila som sa jeho ruky a on ma bez námahy dvihol na nohy a šprintovali sme preč. Studený vietor sa mi lepil na moje premočené telo a bolo to nepríjemné. Cítila som sa hnusne.

''Čo teraz?'' lapala som po dychu, keď sme cúvali do domu.

''Idem hore a zapnem sprchu aby som ich zmiatol zatiaľ čo sa ty schováš. Potom prídem späť dole a hodím moje kľúče za gauč. Pustím vodu vo všetkých umývadlách a oni prídu znova dole a vtedy stisneš tlačidlo, zazneje trúbenie a oni vybehnú z domu. Potom obidvoje dverí zamkneme, čiže ich vymkneme von'' náhli sa a ja horúčkovito prikyvujem.

Zakradem sa za gauč zatiaľ čo on rýchlo vybehne po schodoch. Sadnem si, dám si kolená k hrudi a som ticho. Počujem ako do domu vstupujú vlhké kroky a pozorne ich počúvam.

''Čo keby sme sa rozdelili a hľadali ich?'' navrhne Eleanor a ja nad tým pokrútim hlavou. Naozaj dúfam, že s tým nikto súhlasiť nebude.

''Nie,'' povie Louis a ja sa usmejem. ''Oni sú niekde určite spolu. Ak niečo začujeme, tak pôjdeme všetci tým smerom. Ak nás bude viac, tak bude jednoduchšie ich chytiť a už neujdú tak ako predtým''

''Pre toto nikdy nehráme s Harrym, on podvádza'' zafrfle Niall a ja si pricapím na ústa ruku aby som sa nezačala smiať.

''Vedieť ako hrať a podvádzanie sú dve rozličné veci''

''Sklapni Liam, ty máš byť predsa na našej strane'' odpovie Louis.

Ticho v dome preruší zvuk tečúcej vody, všetci zastonajú a vydajú sa hore schodmi. Dám si ruku dole z úst a čakám na hodenie kľúčov. Rozmýšľam, že koľko je hodín, pretože som unavená a chce spať. Voda sa vypne, ja zodvihnem zrak a vidím Harryho ako sa zakráda dolu schodmi. Pohrabe sa vo vrecku, vytiahne kľúče a hodí mi ich. Rýchlo ich chytím a znovu sa schovám, počujem ako jeho kroky vedú do kuchyne. Z oboch kohútikov teraz tečie voda a on sa pridá ku mne za gaučom celý zadýchaný.

''Je to partia blbcov'' komentuje zatiaľ čo oni bežia dolu schodmi. Potichu sa zasmejem saba pre seba.

''Čo ak sú teraz von?'' zastoná Niall. Niekto tu je unavený.

''Pochybujem, voda sa zapla len pred chvíľou'' odvetí Louis a ja sa zachichotám, predtým ako stisnem tlačidlo a zazneje trúbenie.

''Čo som ti hovoril!'' vykríkne.

Zakuknem spoza gauča a vidím ako všetci opúšťajú dom cez predné dvere. Utekajúc ku dverám ich zavriem a zamknem.

''Tvoríme dobrý tím''

''To sa nedá poprieť''

***

Po nespočetnom množstve prosíkania sme sa rozhodli, že ich konečne pustíme dnu. Boli von asi tak 45 minút, takže už bolo fér pustiť ich dnu. Čas som využila na to aby som sa umyla a prezliekla sa do nejakých Harryho čistých vecí zatiaľ čo on urobil to isté. Keď vošli dnu aj oni, trvalo nám asi hodinu kým sme upratali všetok neporiadok v dome. Naozaj som si nemyslela, že je v dome toľko veľa vody ale keď sme zapli svetlo, na podlahe boli stopy od blata a iné brudy. Harry a ja sme dokonca šli do obchodu a kúpili 7 mopov a fľaštičky s multifunkčnými čistiacimi prostriedkami. Predavačka na nás pozerala so skeptickým pohľadom ale potom jej Harry vynadal nech sa stará o seba. Ja osobne som si myslela, že toľko mopov nám až potrebných nebolo ale on tvrdil, že každý vyčistí rovnakú časť.

''Môžem sa ťa niečo opýtať?'' zamrmlem zdvíhajúc zrak z jeho lona. Jeho prsty prehrabnú moje vlasy, pozrie sa na mňa a potom pomaly prikývne hlavou. Zhlboka sa nadýchnem a otvorím ústa.

''Poznáš niekoho, kto sa volá Zayn?'' opýtam sa a jeho prsty sa v mojich vlasoch prestanú hýbať. Pozerá sa na mňa so zvrašteným obočím a tmavými očami a sa v momente cítim ako keby som trafila nesprávne miesto.

''Áno, poznal som'' odpovie a ja som si istá, že sa snaží ostať kľudný. Jeho hlas znie napäto.

''Má tmavé vlasy a orieškové oči?''

''Ako to vieš?'' domáha sa odpovede a ja vidím ako sa mu v očiach formuje hrôza. Pohľad plný antagonizmu a znepokojenia na jeho tvári spôsobuje, že sa bojím odpovedať mu na jeho otázku a bojím sa jeho reakcie, po tom, čo slová opustia moje ústa.

''Pretože mám taký pocit, že to je môj nový sused''

(I'm back bitches :D dúfam, že tu ešte voľajakí čitatelia sú :)) čítajte komentujte užívajte prázdniny :)) x)