Enjoying the view? (58. kapitola)

Užívaš si výhľad?

Originál

Stiahnem zo svojho zrelaxovaného tela vanilkovú prikrývku a okamžite prehodím nohy na stranu mojej postele. Moje chodidlá, ktoré už dlhšie nevideli manikérku, sa dotknú mrazivej karamelovej drevenej podlahy a z úst mi výjde nadávka skôr ako ju dokážem potlačiť. Musela som zabudnúť prepnúť klimatizáciu zo zapnutej na auto.

Cupitám do tmou zaliatej kúpeľne a keď prstom kliknem na vypínač, celú miestnosť ožiari svetlo. Zatvorím za sebou dvere a dostane sa mi zacvaknutie, ktoré ozvučí predtým tichú miestnosť. Som rýchla a hneď si dám dolu moje veľké Nirvana tričko spolu so spodným prádlom. Keď tieto veci dopadnú na podlahu, začujem jemný zvuk a skočím do sprchy.

Už je skoro pol tretej a ja musím byť v škole o trištvrte na tri aby som sa stretla s Tonym pred jeho skúškami do basketbalového tímu. Sľúbila som mu, že nebudem meškať a teraz sa tu ženiem ako maniak pretože som nejakým spôsobom zaspala. Už od začiatku sa toho celého obával a teraz musí určite stresovať. Mala by som mu napísať, že som na ceste alebo niečo v tom zmysle aby sa mu trocha uľavilo.

Zastavím kaskádujúcu teplú vodu a odhŕňajúc čierno-biely bodkovaný záves sa postavím na huňatú ružovú kúpeľňovú podložku. Rýchlo sa vysúšajúc, opustím kúpeľnú plnú pary a doslova pribehnem ku šatníku hľadajúc niečo čo by som si mohla obliecť, moje mokré chodidlá udierajú po podlahe.

Rozhodla som sa, že si oblečiem biele tričko bez rukávov, ktoré má na sebe fľaštičku Chanel, džínsy a pár bielych conversiek.

Musí to byť fajn, pomyslela som si zatiaľ čo som si zhŕňala všetky vlasy do rozcuchaného copu, nechávajúc pramienky ofiny aby mi lemovali tvár. Použila som už len trocha make-upu, aby som zakryla už takmer neviditeľné modriny spred štyroch dní; tá mastička robí zázraky.

Zavriem za sebou predné dvere a privítam svieži vánok, predtým ako sa natrepem do môjho auta a vyrazím. Bola som doma zavretá štyri dni a bolo to úplne hrozné, keďže som tam bola jediná. Harry sa zastavil každý deň po škole, dávajúc mi domáce úlohy a potom sme sa bavili a keď sa mi už chcelo spať tak odišiel.

Keď už sme pri ňom, pravdepodobne sa na mňa naštve keď ma uvidí v telocvični s Tonym. Chce aby som ostala doma až do budúceho týždňa, aby si bol istý, že som úplne okej. Je mi fajn už od včera, naozaj sa chová ako otec a ja som jeho dcéruška.

Pozriem sa na čas na obrazovke a zamierim na voľné parkovacie miesto, výjdem von a zavriem za sebou dvere. Bola som takmer pri vchode a v zadnom vrecku mi začal vibrovať telefón.

''Nezabudla som, som tu, Tony!'' poviem do telefónu, z úst mi výjde chichot. Na druhej strane je počuť povzdych.

''Vďaka bohu, myslel som si, že si zabudla a že sa neukážeš. Kde si?''

''Som na ceste ku tvojej skrinke. Tipujem, že si tam, že?'' opýtam sa zatiaľ čo sa predieram cez ľudí, niektorí na mňa zízajú.

''Hej, dávam si tam nejaké veci''

''Dobre, stretneme sa tam o minútu'' poviem a on odpovie 'okay' a ja zruším hovor.

Vopchám si mobil späť do zadného vrecka a pokračujem smerom ku nemu. Cez plece si prehodí svoj čiernobiely batoh adidas a na chvíľu by si človek myslel, že je to športovec, aj keď má tie svoje oceánovo modré oči orámované popolníkmi. Ak by sa zbavil tých okuliarov, bol by atraktívnejší a baby by mu padali k nohám; má proste všetko. Potrebuje odo mňa transformáciu a nie neberiem ako odpoveď.

''Škola bez teba bola nahovno, London'' povie Tony zatiaľ čo ma obíjíma vo vítajúcom objatí a ja sa myknem keď sa jeho ruka dotkne môjho ľavého rebra. Chýbala mi jeho super spoločnosť.

Dám z neho dolu moje ruky a urobím krok späť, usmievajúc sa na neho. ''Celý týždeň si mi chýbal, Tony. Už viac školy nevymeškám a veľmi pekne ti ďakujem za to, že si Harrymu dával všetky tie úlohy pre mňa, naozaj si to cením'' poďakovala som. Bola som taká rada, že mi Harry doniesol domov všetky úlohy. Mohla som niečo robiť namiesto toho aby som len spala a bola lenivá. Voľný čas som využila na to aby som si čítala kapitoly z učebníc a študovala na nadchádzajúci test, ktorý bude budúci týždeň. Samo-učenie nie je až také hrozné ako som si myslela.

''Naozaj nemáš začo. Nechcel som aby sa na teba zabudlo len preto, že chýbaš v škole'' povie a keď potom zabočíme za roh smerom ku vchodu do telocvične, len pokrčí plecami. Je taký zlatá a páči sa mi ako na mňa myslel, keď som chýbala. Niektorí by to vôbec neurobili a povedali by len, že 'hmm kým si chýbala tak si veľa vymeškala' ale nedali by vám žiadne úlohy.

''Tony, si najlepší, naozaj. Takže, ako dlho budú trvať tieto skúšky?'' opýtam sa zatiaľ čo vstúpim na palubovku a pozriem sa na neho.

''Myslím, že tréner oznámi, že kto je v tíme a kto nie, budúci piatok'' povedal a ja som prikývla.

''Ja si myslím, že budúci piatok, budeš jedným z tých šťastlivcov, ktorý sa dostanú do tímu'' poviem s úsmevom. On zagúľa očami ale na jeho perách je vidno náznak jemného úsmevu.

''Vďaka London. Tak sa teda idem teraz prezliecť do šatne, takže si asi niekam sadni'' povie zatiaľ čo cúva a máva s úsmevom.

Odmávam mu späť, otočím sa, kráčam smerom ku gaštanovým sedadlám na tribúne a sadnem si. Preložila som si jednu nohu cez druhú a skúmala som žiarivo vysvietenú telocvičňu. Jedna polovica bola rozdelená na tri farebne oddelené časti, kde asi pravdepodobne trénovali dribling a prihrávky. Na druhej strane pravdepodobne trénovali strely a hrali zápasy.

Späť na zem ma vráti uši-trhajúci zvuk píšťalky trénera, ktorá sa rozlieha po celej telocvični. Zaostrím na miesto, kde sú všetci chalani zgrupení okolo trénera. Je tam asi okolo 75 chlapcov oblečených v basketbalových šortkách a tielkach, väčšina blonďavých alebo hnedovlasých.

Zase počuť píšťalku a všetci chalani sa oddelia a začnú sa naťahovať na vyleštenej palubovke. Niektorí z nich si naťahujú slabiny a vyzerá to vtipne. Keď sa zohnú dopredu, tak sú ich kolená strašne vysoko. Niekoľkí sa postavia z podlahy a začnú si naťahovať ramená a paže.

Skenujem očami po telocvični až pokým moje oči nezastavia na páre potetovaných paží, ktoré robia kruhy, chrbát otočený ku mne.

To je on.

Jeho svaly na chrbte sa doslova predierajú cez bielu látku jeho tielka a ja chcem prstami prebehnúť po jeho vypracovanom chrbáte. Je strašne sexi. Teraz sa pozerám zozadu na jeho stavbu tela a to hovorí za veľa. Otočí sa ku Liamovi a obaja sa na niečom smejú. Aj keď ma veľmi zaujíma to, na čom sa smejú, som sústredená len na pruhovanú bandanu, ktorá bráni čokoládovým kučerám aby padali do jeho perfektne vymodelovanej tváre. Je to skôr pre baby ale ja ňom vyzerá nepopierateľne sexi a ja asi omdlievam. Teraz vyzerá dosť inak ako v bežný deň ale mne sa to páči. Alebo sa mi to asi páči veľmi?

Prešla hodina a 15 minút a ja som konečne našla Tonyho. Nemohla som ho nájsť, pretože si dal dolu okuliare, takže zapadol medzi všetkých ostatných chalanov v telocvični. Chcem aby mal okuliare dolu už navždy – potrebuje zainvestovať do šošoviek. Ale mimo toho všetkého, v basketbale je fenomenálny. Takmer každá jeho strela skončí v koši a ja som zazrela trénera ako sa rozpráva z kolegom a s údivom ukazuje na neho. Je to ako keby konečne odhodil všetky tie starosti a dal do toho všetko. A ja som na neho hrdá. Pomyslela som si, že bolo od Harryho milé, že mu pomohol postaviť sa, keď ho nejaký dement podkol. Niečo mu zamrmlal a Tony sa usmial. Tony bude v tíme výnimočným hráčom a ak ho nevezmú tak nevedia o čo prichádzajú.

''Myslel som si, že som ti povedal, že máš ostať doma'' povie Harry predtým ako sa napije z jeho Gatorade s príchuťou ovocného punča. Celá jeho tvár sa leskne od potu, niektoré uvoľnené pramienky vlasov sa mu nalepili na čelo.

''Povedal si? Musela som na to zabudnúť'' podrýpnem zatiaľ čo mu dávam na tvár uterák a jemne ho utieram. Prečo sa chalani tak veľmi potia? Pokrútim nad touto myšlienkou hlavou a keď je jeho tvár bez kvapôčky potu, položím si uterák do lona.

''Vďaka bejby, a ináč, nevedel som, že ten tvoj kamoš Tony je až taký dobrý. Všetci v miestnosti sme boli prekvapení'' prizná a ja súhlasne prikývnem hlavou.

''Povedal mi, že je dobrý ale keď som ho uvidela na ihrisku tak som bola úplne ako vygumovaná''

''Ja taktiež, určite do tímu patrí'' povie Harry a potom zapíska píšťalka. Harry zagúľa očami a ja sa zasmejem.

''Tréning sa končí asi o 20 minút, potom by sme mohli ísť do kina alebo na večeru alebo niekam spolu?'' navrhne zatiaľ čo sa na mňa pozerá s polovičným úsmevom.

''Áno, jasné, to by bolo super. Mne je to jedno, všetko je pre mňa fajn'' poviem s úsmevom. Usmeje sa na mňa a pobozká ma na pery, predtým ako vybehne späť na palubovku.

***

Od skúšok do tímu prešli 3 týždne a Tonyho zobrali. Bol to pravdepodobne najlepší deň jeho života, a nejakým spôsobom to bolo tak aj pre mňa. Jeho meno ohlásili v rozhlase a na konci dňa ma našiel na chodbe a zaútočil na mňa objatím, takým, že ma až nadvihol. Vtedy bol asi najvzrušenejší akého som ho kedy videla. Mnoho ľudí vrátane učiteľov mu gratulovalo a bolo pekné vidieť ľudí, že ho brali ako človeka nie ako boxovací vak. Myslím si, že jeho prítomnosť v tíme mu môže zlepšiť celý školský rok. Už teraz má nových priateľov a taktiež sa o neho aj začínajú zaujímať baby, ale je dosť múdry na to aby vedel, ktoré sú pre neho a ktoré nie.

''London'' zavolá anjelský hlas mojej mamy zdola. Moji rodičia sa vrátili pred týždňom a pol a som rada, že sú späť. Neznášam, keď musím byť sama doma, pretože si musím sama variť ale teraz nemusím lebo tu mám mamu. Chýbalo mi jej varenie.

Vyštverám sa z postele, nechávajúc otvorený laptop, kráčam dolu schodmi. Vojdem do kuchyne a moje nozdry zaplní aróma cestovín. Zaškvrká mi v bruchu a začnú mi tiecť sliny. Pozriem sa na hodinky a sú 3 hodiny poobede, ku*va, ešte je skoro na večeru.

Ale prečo varí večeru tak skoro?

''Áno mami?'' opýtam sa zatiaľ čo kráčam aby som sa s ňou stretla pri sporáku. Otočí sa, naširoko sa na mňa usmeje a podíde ku kuchynskému stolu. Jej ruky uchopia čerstvo upečený koláč a podá mi ho do mojich rúk.

Zvraštím obočie a zmätene sa na ňu pozriem.

''Na čo je toto ?''

''Naši noví susedia sa prisťahovali pred dvoma dňami. Chcem aby si im to dala a zistila, či by dnes nechceli prísť ku nám na večeru'' oznámi. Pozriem sa na ňu, na koláč a potom späť na ňu.

Máme nových susedov? Odkedy?

''Kedy sa do toho domu niekto prisťahoval?'' opýtala som sa.

''Keď sa prisťahovali tak si bola v škole, zlatko'' odpovedala a ja som prikývla.

Pozrela som sa dolu na koláč a pokrútila som hlavou. Nechcem im dať koláč a pozvať ich na večeru. Neznášam keď som hovorca tejto rodiny. Som trápna.

''Prečo to nemôže urobiť oco?'' opýtam sa s nádejou.

''Zlatko, veď vieš ako sa správa tvoj otec. Prekecá hodiny a keď sa konečne dostane ku pointe, bude po večeri'' vysvetlí a ja sa zasmejem.

''Fajn, len počkaj, musím si niečo obuť'' poviem zatiaľ čo jej podávam späť koláč a kráčam späť do mojej izby. Schmatnem prvú vec čo vidím a je to pár čiernych Toms. Zídem dolu schodmi a vezmem od nej koláč.

''Povedz im, že večera by mala byť hotová okolo šiestej'' zvolá od dverí, ja prikývnem a ona zavrie dvere.

Blížim sa k ich domu a zisťujem, že majú na zadnom dvore vstavaný bazén. Žiarlim. Aj ja by som chcela mať bazén.

Zodvihnem ruku a tri krát zaklopem na dvere. Trpezlivo čakám zatiaľ čo sa pohojdávam a obzerám po okolí. Zvraštím obočie a zaklopem silnejšie. Hľadám zvonček ale žiaden tam nie je. Robíte si prdel?

Zídem dolu schodmi a pozriem sa na dom. Svetlo je zapnuté ale nemyslím si, že je niekto dnu.

Pokrčím plecami a vykročím po chodníku, plánujúc ísť späť domov, keď vtom začujem špliechanie vody. Pozriem sa smerom ku bazénu a vidím ako z neho niekto vychádza von? Zafuim, idem späť ku domu a otvorím bránku ku zadnému dvoru.

Držím koláč v ruke, no zrazu zastavím pred niekým, kto sa suší s čiernou osuškou. Zízam na tetovanie, ktoré pokrýva jeho celý chrbát a pokračuje aj na jeho ruku. Sú to čierne krídla a je to to najsexi čo som kedy videla. Jeho chrbát vyzerá božsky a má v ňom jamky.

''Užívaš si výhľad, zlatko?'' vyruší ma jeho chrapľavý hlas. Moje oči prebehnú po jeho vymodelovanom trupe, na ktorom sa ligocú kvapôčky potu. Naše pohľady sa spoja a jeho orieškové oči prepaľujú do tých mojich. Som späť v realite.

''Ja-ja.. um žijeme vedľa a toto je pre tvoju rodinu'' kokcem zatiaľ čo ukazujem na koláč v mojich trasúcich sa rukách. Pozrie sa na neho, jazykom si prejde po perách a zaškerí sa.

''Musím povedať, že to vyzerá veľmi chutne, tak ako aj ty'' povie a ja sa začervenám ako paradajka. Jeho ruka sa obtrie o tú moju a z toho šoku až zalapám po dychu.

''Máme večeru okolo šiestej a moja mama vás pozýva'' poviem s úsmevom a urobím krok dozadu.

''To znie úžasne, mimochodom som Zayn'' nastaví svoju ruku aby sme si ich podali a ja zaváhajúc potrasiem tú jeho, ktorá mi do tela posiela vlnu elektrického prúdu. Pozriem sa na neho a vyzerá úplne kľudne, nie ako ja.

''Som London'' zamrmlem zatiaľ čo si dám ruku späť ku telu.

''London'' povie a moje meno z jeho jazyka skĺzne ako zamat. ''Aké pekné meno''

''Vďaka'' poviem s úsmevom.

''Tak, London, povedz svojim rodičom, že moja sestra, rodičia a ja , budeme u vás takmer určite o 6 na večeru. ''

Prikývnem a kráčam späť domov.

Čo to ku*va bolo

(Sorry fakt ale nestíhačka lol mám aj také stavy kedy si vravím, že prestanem s prekladaním, lebo sa mi nechce ale no premôžem sa :D :D prosím komentujte všetci čo to čítate aby som vedela koľko vás je.. či to má cenu chcem vedieť :D ok čus posnažím sa pridať skôr a prepáčte za chyby ak sú, je polnoc skoro a ja som unavená kuštik :D x )