Are you mad at me? (57. kapitola)

Si na mňa nasratý?

Originál

Harryho pohľad

''Čo to robíš? Pusti ma!'' prosil ufňukaný hlas Brooke keď som ju sotil smerom dopredu ku skupinke tínedžerov pred nami. Pár z nich ju ľutovalo a pár z nich vyzeralo šťastne, ja som s tými čo sú šťastní. Pozriem sa na ňu s nenávisťou. Mala by byť šťastná, že je dievča, pretože ak by nebola tak by som z nej vymlátil dušu.

''Mala si pravdu keď si vravela, že ja ťa zbiť nemôžem, a to je fajn. Nemusím to spraviť ja, a preto vyberiem z davu dve baby a tie ťa zmlátia ako žito. Chceš bojovať neférovo tak sa teraz zmier s následkami'' zavrčal som jej do ucha. Jej blond vlasy sa zatriasli zľava doprava a ja som cítil ako sa mi na perách formuje úškrn.

Prestal som sa hýbať a dal som jej moju pravú ruku pod jej rameno, bez varovania som ju pritiahol k sebe a ona takmer stratila rovnováhu.

''Tak, kto chce vymlátiť dušu z Brooke namiesto mňa? Potrebujem dve dievčatá, najlepšie rovnako veľké ako ona. Kľudne aj zaplatím'' oznámil som davu, ktorý bol okolo nás. Všetci sa na seba pozerali a rozprávali zatiaľ čo ona sa snažila vyslobodiť z môjho zovretia. Pozrela sa na mňa, prosebne, s náznakom strachu. Teraz by sa nemala báť, mala sa báť už vtedy keď položila svoje ruky na London. Vedela, že sa to stane a ak nie .. tak to nie je moja starosť.

''Koľko si ochotný zaplatiť?'' opýtal sa hlas a moje uši okamžite zaregistrovali záujem. Sledujem ako sa cez dav predierajú dve dievčatá. Usmial som sa, keď som videl ako sa blížia. Pravdepodobne sa už rozhodli, lebo mali obe vlasy vypnuté hore. Tvár jedného dievčaťa mi bola povedomá ale nemohol som si spomenúť na jej meno. Pravdepodobne som s ňou niekedy spal alebo niečo také.

''To záleží od toho, koľko chcete vy'' povedal som. Prikývli hlavou a niečo si pošepkali do ucha. Potom sa otočili späť ku mne a bruneta sa na mňa usmiala.

''400 pre každú'' povedala a ja som prikývol.

''Dám vám 500. Robte si s ňou čo chcete, len ju nezabite. Nechcel by som aby ste sa dostali do problémov za to, že mi pomáhate. Zajtra ma nájdite a ja vám dám prachy'' poviem.

''Ešte jedna vec'' začnem zatiaľ čo sa otočím smerom ku davu a všetci stíchnu. ''Ak sa dostane na verejnosť video ako sa moja frajerka bije, zaistím aby sa tomu kto to spravil stalo niečo veľmi zlé. Dievčatá, to isté čo sa teraz deje s Brooke sa stane aj vám'' varujem ich.

Vyzerá to tak, že všetci chápu čo som povedal, tak to beriem ako signál na odchod.

Uvoľním stisk na Brookynej ruke , nechávajúc ju aby spadla voľne k jej telu. ''Je celá vaša.'' Keď tieto slová opustia moje ústa, obe sa do nej okamžite pustia a ja si nemôžem pomôcť a zasmejem sa. Naozaj dúfam, že ju zmlátia poriadne, pretože nechcem míňať svoje prachy na neporiadnu prácu.

Dav vytvorí chodbičku a ja s voľnosťou prejdem. Som si istý, že nikto nepôjde za riaditeľom aby mu povedal, že je tu bitka, a ak by aj niekto chcel ísť, nedovolili by mu to pretože nechcú aby to niekto prerušil. Všetci chcú vidieť ako dostáva Brooke na prdel takže by si to teraz mohli pozrieť, keď majú šancu.

Ak Brooke vie, čo je správne, tak po nás prestane *ebať.

Pohľad London

Cez vlasy, ktoré mi spadli okolo tváre mi prefúkne svieži vánok. Už hodnú chvíľku tu sedím so sklonenou hlavou čakajúc na Harryho. Niall povedal, že nie je dobrý nápad aby som sa domov odviezla sama aj keď je to len 1ť minútová cesta. Hovoril o tom ako keby som mala za volantom upadnúť do bezvedomia.

Zodvihnem ruku zo svojho klína a v duchu sa zamračím. Moje pravá ruka už začína opúchať a dúfam, že aj čoskoro prestane. Potrebujem si na ňu dať rýchlo ľad. Nepotrebujem opuchnutú ruku, už vôbec nie pravú. Som praváčka, môj život od nej celkom iste závisí, Jem ňou, otváram ňou veci, píšem ňou, držím ňou veci ... chápete ma.

Moje uši začujú zvuk krokov ale neodvážim sa zodvihnúť zrak. Viem, že to je on a moje myšlienky boli potvrdené keď sa Niall postavil z lavičky a prešiel okolo mojej sklonenej hlavy. Ani sa nezaujímam o ich konverzáciu. Len chcem ísť domov, zobrať si tabletky, a vyspať sa z toho.

Bola som tak mimo, že som si ani nepamätala, že som bola v mojom aute, na sedadla spolujazdca. Všetko za oknom mi pripomínalo jednu veľkú hmlu. Pozrela som sa inde a podložila som ruku pod hlavu. Všetko mi bolo nejasné.

''Kam ideme?'' opýtam sa takmer nesúvisle ale on to aj tak počuje. Nepamätám si, že by som sa s ním rozprávala. Mám taký pocit, že ja na mňa naštvaný.

''Do nemocnice'' odpovie a ja nedokážem zistiť jeho náladu z tónu jeho reči.

''Prosím, nie'' prakticky žobrem. ''Moji rodičia zajtra odchádzajú a ja im nechcem byť príťažou a nechcem aby kvôli mne zrušili pracovné povinnosti''

Už teraz viem ako by moji rodičia reagovali ak by sa so mnou mali stretnúť v nemocnici. Automaticky by zvalili všetku vinu na Harryho, hlavne môj otec. Vinil by Harryho, vravel by, že niečo také by sa nikdy nestalo ak by som ho nepoznala alebo by vravel, že ma mení. Nechcem riskovať nič takéto.

''Prosím, vezmi ma len ku Gemme, veď už 3. rok študuje za sestričku. Pomôže mi tak isto ako ľudia z kliniky'' vzdychnem.

Dnes ani nechcem ísť domov ale musím. Pokúsim sa prísť domov keď budú spať alebo keď tam nebudú.

Predtým ako odídu aj tak väčšinou chodia spolu na večeru bezo mňa.

***

''Čo sa dopekla stalo?'' zvolala Gemma keď za nami zavrela dvere.

Naozaj vyzerám tak zle?

Harry vošiel ďalej do apartmánu a opatrne ma položil na gauč. Poďakovala som mu, posunula som sa, položila som si ruku na operadlo a on si sadol vedľa mňa. Gemma prešla okolo mňa so súcitným úsmevom a ja som sa na ňu jemne usmiala.

Harry ako keby ani nebol vedľa mňa. Je ticho a nič nerobí. Čo je s ním? Dosť ma to štve a cítim sa zle pretože si myslím, že ja som dôvod prečo sa tak správa.

Gemmin pohľad

Späť dovnútra obývačky vojdem s lekárničkou a latexovými rukavicami na rukách. Toto je prvý krát, čo to používam, tak som rada, žesa to použije dobre. Nepremrhala som predsa 50 dolárov za tieto veci pre nič za nič.

Presunula som si stoličku pred London a lekárničku som si položila na stolík vedľa mňa. Naťahujúc ruku, zodvihla som jej s palcom bradu a preskúmala som jej tvár; jej brada vyzerala ako keby bola v plameňoch, mala jemne opuchnutú rozbitú spodnú peru a malú trhlinu na pravom obočí. Je dobre, že sa jej tam už formuje chrasta, znamená to, že má dostatok krvných doštičiek.

''Harry, choď mi do mrazničky po dve vrecúška s ľadom, prosím'' poviem zatiaľ čo odvrátim zrak od nej a pozriem sa rýchlo na neho. Prikývol a postavil sa z gauča. Vyzerá byť rozrušený a taktiež aj podráždený? Neskôr sa s ním porozprávam.

''Najprv použijem peroxid vodíka a potom alkohol. Okay?'' poviem zatiaľ čo sa na ňu pozerám s úsmevom. Ona prikývne, ja vezmem do ruky fľaštičku peroxidu a navlhčím ňou vatový tampón. Priložím jej ho na obočie a začnem jej ho čistiť. Keď je už všetka krv odstránená, vyhodím tampón do koša a vyberiem ďalší.

''Toto bude štípať'' poviem predtým ako potriem ranu alkoholom. Ona sa mykne a zvraští tvár. Pofúkam jej to, uistím sa, že je to suché a potom jej tam natriem mastičku. Nedám jej tam leukoplast, pretože rany sa hoja rýchlejšie ak majú dostatočný prístup kyslíka.

''Tak, kde ťa to ešte bolí?'' opýtam sa zatiaľ čo šrubujem vrchnák na mastičke. Keď už má všetky rany vyčistené tak vyzerá lepšie. Rany by už ráno nemali byť také zlé, ak si bude pravidelne prikladať na sánku a peru ľad. A ak sa to predsa len nezlepší, tak to zakryje nejaký tým make-upovým trikom.

''Ľavá strana rebier, ale tam si dám bandáž alebo niečo'' povie zatiaľ čo prstom ukazuje na to miesto.

''Bolí to, keď tam zatlačíš?'' opýtam sa so zdvihnutým obočím. Vo vzduchu cítim Harryho prítomnosť, keď sa na ňu pozerám ako sa chytá za bok. Cítim sa trápne ale ignorujem to. Odkedy tu je neurobil nič, len na mňa čumel ako jej čistím rany a ostal ticho.

''Bolí to, ale je to znesiteľné'' pokrčí plecami.

''Okej, vyzerá to tak, že tvoje rebro je trocha narazené, takže ti neodporúčam aby si si tam dávala bandáž, pretože ti to môže zablokovať pľúca, čiže sa ti bude tažšie dýchať. Dýchaj zhlboka kedy len môžeš aby boli tvoje pľúca v pohode. Proti opuchu si tam daj buď horúci alebo studený obklad a samozrejme aj ber tabletky'' poviem s úsmevom. Toto je dôvod prečo sa chcem stať sestričkou, vždy som rada pomáhala ľudom, už od malička. To, že viem, že je človeku lepšie vďaka mne, ma proste robí šťastnou.

Pohľad London

Na mojej tvári sa zjaví úsmev venovaný Gemme. Je taká milá a pravdepodobne je najmúdrejší človek akého poznám. Bude úžasnou matkou. Už teraz to viem.

''Naozaj si cením všetko to, čo si pre mňa urobila, Gemma'' poviem, poukazujúc na to, že mi čistila rany a na všetko ostatné. Ľad zmierňuje pulzovanie v mojej sánke, som rada.

''Nie je zač, London'' povie predtým ako sa postaví. Dá si dole rukavice z rúk, zohne sa a dvihne zo zeme lekárničku. ''Idem to odniesť'' oznámi a ja prikývnem.

Keď odíde, v mojom zornom poli vidím Harryho postavu, ktorá bola predtým za ňou. Ani nemusím zodvihnúť hlavu a viem, že na mňa zíza. Vzdychnem a zodvihnem hlavu, mračím sa.

''Si na mňa nasratý?'' konečne sa opýtam otázku, ktorá sa mi honila hlavou.

On vzdychne a zohne sa aby si mohol sadnúť na stoličku, ktoré predtým okupovala Gemma. Jeho oči prepaľujú do tých mojich a ja sa nepohodlne pomrvím.

''Nie som na teba nasratý a odpusť mi ak som ti ponúkol túto predstavu''

''Tak, čo ťa potom trápi?'' nalieham.

''Trápi ma to, že som tam nebol, keď si ma najviac potrebovala a všetko je to moja vina. Ak by som dnes bol s tebou, tak by sa nič z tohto nestalo. Bola by si v pohode a nie taká dochrámaná ako teraz'' zamrmlal predtým ako si frustrovane prebehol rukou cez svoje neposlušné kučery. Natiahla som svoju voľnú ruku a položila som ju na jeho koleno a pokrútila som hlavou zľava-doprava. Toto nie je jeho chyba a to, že si to myslí mi láme srdce.

''Neviň sa za to, čo sa stalo mne, stalo by sa to bez ohľadu na to, či by si tam bol alebo nie. Ona je psychopatická štetka, ktorá asi potrebuje Ježiša alebo niečo, pretože prisahám, že sa ma snažila zabiť ale už sa to skončilo, je po tom a to je všetko na čom záleží'' uisitím ho s úsmevom. Posledná vec, ktorú chcem je aby sa cítil vinný kvôli niečomu, čomu aj tak nemohol zabrániť.

''Keď som bola uprostred mojej konverzácie s tebou, niekto ma potkol a ja som spadla na tvár a všetky veci mi vypadli z rúk. Ozval sa ku mne ten ohyzdný hlas a ja som hneď vedela, že to je Brooke. Vtedy som sa cítila skôr trápne ako naštvane ale to sa zmenilo vtedy keď vyhlásila, že budem plakať aj keď som samozrejme nemala v pláne plakať. Tak som ju nazvala štetkou, a ty predsa vieš ako sa chová, keď je v spoločnosti ľudí, tvárila sa, že ma nepočuje a tak som jej povedala znovu, že je štetka a urobila som krok vpred. Potom do toho zatiahla aj teba a povedala, že tam nie si aby si ma ochránil. To ma vytočilo do nepríčetnosti, keďže ja nepotrebujem nikoho aby bojoval namiesto mňa. Naučila som sa brániť sa, pretože koniec koncov, jediná osoba, ktorá ťa vždy podrží si ty sama. A bez ohľadu na to, som ešte povedala, že sa *ebala s každým jedným chlapcom, ktorý bol v dave a to ju asi dorazilo, pretože ona ma udrela prvá'' vysvetlím a zagúľam očami. Neľutujem, že som sa s ňou pobila aj keď som takmer umrela * smiech * pretože, ma koniec koncov rodičia naučili aby som sa nenechala nikým urážať a ponižovať.

''Nemalo to ju až tak veľmi doraziť, veď to, čo si povedala bola pravda'' komentoval a ja som sa na neho pozrela pohľadom typu * veď ja viem * Asi si naozaj myslí, že nie je štetkou.

''Toto bola tvoja prvá bitka?''n

''Jop'' poviem, zvýrazňujúc 'p'. Nie som hrdá ale ani naštvaná. Veď všetko musí byť raz poprvé, že?

Moja tvár mi už od toho ľadu mrzne, takže vrecúško položím na stolík vedľa mňa.

''Myslel som si, ale na to, že to bolo tvoje poprvé, si si viedla dobre. Väčšina babských bitiek, ktoré som videl pozostávala z ťahania za vlasy a škrabania. Ty si bola dostatočne odvážna na to, že si ju udrela, pretože jej z neho dosť dobre tiekla krv. Som pyšný frajer'' pochváli a ja sa na neho usmejem.

''Jedna časť zo mňa si myslí, že to hovoríš len preto, lebo si môj frajer ale budem predstierať, že to tak nie je'' poviem a ona sa zasmeje.

''Naozaj nie, prisahám'' obráni sa zatiaľ čo má ruky zodvihnuté vo vzduchu. Zasmejem sa ale okamžite to oľutujem, keď ma začne bolieť pravé rebro.

''Pekné dievčatá sa nebijú, preto mi sľúb, že už nikdy nevstúpiš to žiadnej bitky'' povie.

''Sľubujem, že už nevstúpim do žiadnej bitky ale ak na mňa niekto položí ruku, tak potom áno'' sľúbim a on na chvíľu prižmúri oči.

''Na to, že si taká dobrá si aj dosť tvrdohlavá'' povie a ja sa usmejem.

''Prepáč, ale som proste taká. Ber to tak alebo odíď'' poviem a na jeho tvári sa zjaví úškrn. Už je to zas ten starý Harry.

''Oh, určite to beriem'' uistí ma keď ma zodvihne z gauča a položí ma do svojho klína. Svoje pery položí na môj odhalený krk, ktorý je celý v plameňoch.

(vyzerá to tak, že priama úmernosť viac voľna = viac kapitol nefunguje tak ako by som chcela lol sorrko posnažím sa nebyť až taká lenivá aká som.. komentujte ak chcete :)x)