I'm kind of busy (56. kapitola)

Som tak trocha zaneprázdnená

Originál

 

Harryho pohľad

''Ešte raz ti ďakujem za všetko, Harry. Naozaj si vážim všetko to oblečenie a čas, ktorý sme spolu strávili'' povie Gemma, ktorá je predo mnou a vedie nás ku dverám svojho apartmánu. Toto je asi biliónty krát čo mi poďakovala. Mne to úplne stačilo prvý krát ale ona s tým značne nesúhlasí.

Dievčatá a ich tvrdohlavosť

Ešte nikdy v živote som nebol v toľkých po*ebaných obchodoch. Každý obchod okolo ktorého sme prešli ju magicky upútal a ona vbehla dnu, ťahajúc ma s ňou. Nespočítateľne veľa krát sa ma opýtala či ma to už nebaví a ja vždy zaklamal aby bola šťastná aj keď bol môj pôvodný plán nechať ju tam samú. Došlo to až do toho bodu, keď som jej proste len dal kreditku aby som si mohol niekde sadnúť a nemusel chodiť do tých sprostých obchodov.

''Tu máš, len si to vezmi. Ja si idem sadnúť'' povedal som, podráždený, zatiaľ čo som jej podával moju MasterCard kartu. Ona sa na kartu v mojich rukách len skepticky pozrela. Vzdychol som a vopchal som jej ju do zadného vrecka džínsov skôr ako mohla protestovať.

''Neboj sa, nebudem tam veľmi dlho'' Klamstvá.

Podala mi veľké množstvo tašiek a ja som ich veľmi neochotne prijal, čo ju rozosmialo.

''Si ten najlepší brat na svete, Harry'' zahrkútala.

''Hej, hej, hej'' zagúľam očami predtým ako odídem od jej výbuchov smiechu. Nikdy nepochopím u dievčat tú večnú posadnutosť obchodmi.

Prejdem ku prázdnemu miestu na sedenie, zvalím sa doň a keď položím na zem tašky tak sa okamžite cítim ako stresu-zbavený. Konečne môžem pár minút relaxovať.

''Aj teba unavila frajerka?'' opýta sa hlas. Pozriem sa po mojej ľavej ruke a uvidím chlapíka, okolo 25 rokov, ktorý si sadá vedľa mňa s taškami v rukách.

''Sestra'' opravím ho a on zodvihne obočie. Pozriem sa na ňu cez výklad a vidím ako sa naháňa za oblečením ako keby nikdy v živote nevidela košeľu. Pokrútim nad ňou hlavou.

''Wau, moja sestra by ma okamžite vymenila za teba, ak by som jej kúpil toľko oblečenia, nie to ešte moja frajerka. Kvôli nim mám na účte takmer nulu'' povie a ja sa zasmejem.

''Má dnes narodeniny alebo niečo také?'' opýta sa.

''Môžeme to tak nejako nazvať''

Ak je nakupovanie s Gemmou takéto, môžem si len tipnúť aké by to bolo s London.

''Nie je zač, už po desiaty krát, Gemma. Ja som si to tiež užil. Môžme ísť tento víkend na bowling alebo niečo také s London?'' navrhol som s pokrčenými plecami. Ani neviem či má London rada bowling. Asi sa jej to opýtam neskôr.

Otvorila dvere a ja som jej poďakoval predtým ako som vyšiel vonku, slnko mi pieklo na chrbát.

''Hej, to znie ako dobrý nápad. Rada by som s ňou strávila viac času. Je to zlatíčko'' povie a ja sa usmejem. Vedel som, že budú spolu dobre vychádzať už od toho dňa kedy som ich zoznámil. Je to ako keby bola Gemma jej veľká sestra, ktorú vždy chcela, a naopak.

''Čau, zavolám ti neskôr'' poviem zatiaľ čo sa vyslobodím z jej teplého objatia a urobím krok späť.

''Dobre, čau Harry!'' zvolá od predných dverí jej apartmánu, mávajúc mojim smerom. Zodvihnem svoju ruku a opätujem jej gesto. Usmeje sa a jemne za sebou zavrie dvere.

Výjdem z parkoviska, prejdem cez pár ulíc a zamierim na diaľnicu. Autá sú na sebe nacapené nárazník na nárazníku a ja si hlasno vzdychnem. Ešte ani nieje špička tak prečo je tu ku*va toľko áut? Pozriem sa na čas, ktorý vidím na obrazovke a zistím, že škola už skončila. Vyťahujúc mobil z vrecka kliknem na Londonino meno a dám si mobil k uchu.

Aspoň na niečo sa zíde táto zápcha.

Po druhom zazvonení to dvihne.

''Ahoj Harry, chýbal si mi'' zaznie jej hlas v mobile a ja môžem počuť jej úsmev. Chýbal mi jej hlas, a tiež aj celá ona. Bolo divné nerozprávať s ňou celý deň ale musel som. Nechcel som ju vyrušovať uprostred hodiny aby sa nedostala do prúseru.

Viem byť aj ohľaduplný ak chcem.

''Ty si mi chýbala ešte viac, bejby. Ako sa máš?'' opýtam sa. Stúpil som na plynový pedál a prešiel som do pruhu úplne napravo. Zápcha sa konečne začína pomaly uvoľňovať.

Počul som tiché 'čau London' a bez pochyby som vedel, že to je Tony. Ešte stále som sa nezmieril s tým, že je s ním kamoška. Veď on je ten najväčší šprt akého som kedy videl a jeho okuliare tomu vôbec nepomáhajú. Ale na druhú stranu, nech je radšej London kamoška s ním ako s inými chalanmi na škole. On vie, že na ňu nič skúšať nemôže.

''Mám sa fajn, práve kráčam ku skrinke a ty?'' opýta sa a ja počujem v pozadí hlasy.

Zodvihnem zrak a pozriem sa do spätného zrkadla aby som zistil ako je na tom doprava a nasrato pokrútim hlavou nad autom, ktoré je roztrepané v strede cesty. Prisahám, že niektorí ľudia jazdia na najvyššom prevode aby sa dostali na benzínku včas a takéto ko*otiny sa stávaju kvôli nim.

''V pohode, práve som vysadil Gemmu v jej apartmáne a som na ceste do-'' začnem ale prestanem keď počujem v telefóne zvuk praskania a rýchlo dám mobil preč od ucha. Pozriem sa dolu na moju obrazovku a hovor stále beží.

''London?'' zvolám do telefónu so zvrašteným obočím.

Jediný zvuk, ktorý počujem je smiech?

Počujem šušťanie, ktoré potom prestane.

''Ano'' povie do telefónu veľmi známy hlas. Moje ruky sa od zlosti silnejšie oblapia okolo volantu.

''Prestaň s tými ko*otinami, viem, že si to ty Brooke. Daj London späť jej po*ebaný telefón'' zavrčím do telefónu. Počujem jej ohyzdný smiech a v hlave sa mi začne pípať časovaná bomba.

''Niet čo robiť, Harry. Vidíš to, na tento deň som čakala. Ty si niekde inde a ona je tu sama'' zamrmlala do telefónu a potom sa zasmiala.

''Neopováž sa na ňu položiť prst'' zasyčím zatiaľ čo moja noha stisne silnejšie plynový pedál.

''Lebo čo? Veď tu ani nie si aby si ma zastavil'' smeje sa. Potiahol som sa za vlasy a frustrovane som zastonal. Ona vie veľmi dobre, čo robí a mňa to začína srať.

''Brooke'' varujem ju.

''Zavolám ti neskôr, teraz som tak trocha zaneprázdnená. Ak vieš čo myslím'' podrýpla do mňa.

V momente keď som otvoril ústa, hovor sa zrušil. Znova som vytočil číslo a dostal som sa rovno do hlasovej schránky. Malo mi dojsť, že ten telefón vypne.

''Ku*va'' zvriesknem zatiaľ čo udieram päsťami po palubnej doske.

Pohľad Natalie

Sledujem ako Brooke zasadí úder, ktorý som očakávala a cúvnem. Londonina tvár sa doslova otočí na druhú stranu a potom si v šoku položí ruky na sánku. Nemôžem si pomôcť. Ľutujem ju. Veď ona Brooke nič neurobila a od Brooke je absolútne nefér, že robí niečo také pred takým množstvom ľudí. Brooke je už v takýchto bitkách skúsená a teraz tu London len verejne strápňuje a ponižuje. Zamračím sa.

Pohľad strápneného dieťaťa, ktorým sa London pozerala sa čoskoro zmenil na nepriateľský a ja som šokovane hľadela na to ako berie plnú hrsť blonďavých vlasov Brooke, ťahá ju k sebe a začne ju mlátiť hlava-nehlava zľava doprava. Brooke zodvihne ruky a začne sa chytať za vlasy.

Dav ju podporuje a ja tiež, spolu s nimi. Lori mi venuje hnusný pohľad. Netrápi ma to a pokračujem v sledovaní bitky, ktorú mám pred očami. Neočakávala som, že sa bude takto brániť ale som rada, že to zvláda. Brooke je hnusná tyranka a potrebuje aby jej niekto nakopal tú jej po*ebanú riť.

Aj keď je Brooke moja kamoška, čakala som na niekoho, kto sa jej konečne postaví a neutečie. London vlastne reprezentuje polovicu dievčat z davu ... ale nie .. celú školu.

Nadviažem očný kontakt s chlapcom, ktorý prisunie knihu na pár centimetrov od Londoninho chodidla a uprene sa na neho pozriem. Samoľúbo sa na mňa usmeje a zodvihne späť telefón aby mohol pokračovať v natáčaní. Aj keby som sa snažila s tou knihou pohnúť, nepomohlo by to. Obe spadnú na zem so silným hlukom a ja zazriem London ako si v bolestiach drží hlavu.

V momente ako sa Brooke vyštverala na London som vedela, že sa budú diať neľútostné veci.

Rýchlo som sa rozhliadala po zemi hľadajúc jej telefón a zazrela som ho vedľa nohy jednej baby. Pribehla som ku nej, vzala som mobil a vopchala som si ho do zadného vrecka.

''Kam to ideš? Bitka sa práve začína'' opýtala sa Lori keď sa s úškrnom dotkla môjho ramena. Prisahám, že ona je replika Brooke. Otrasné.

''Wécko'' povedala som. Ona prikývla, otočila sa a pokračovala v sledovaní bitky. Predrala som sa cez dav a šla som niekam, kde budem izolovaná. Zapla som jej mobil a trebalo doň naťukať kód.

Ku*va.

Tipujem náhodné čísla a všetky ukážu error. Vzdychnem si a prehrabnem si rukou vlasy.

Jej telefón začne vibrovať a ja rýchlo príjmem hovor.

''London?'' zvrieskne to telefónu jeho horúčkovitý hlas. Znie veľmi rozrušene. Cítim sa zle aj za neho.

''Tu nie je London ale ty sa tu musíš rýchlo dostať. Skôr než to bude mať fatálne následky. Kde to ku*va si?'' zašepkám/zvriesknem do telefónu.

''Som pod blokom a kto ku*va si?'' opýta sa so zmätkom v hlase.

''Na tom nezáleží, len sa tu dostaň. Vieš aká je Brooke, zober si niekoho so sebou'' pripomeniem mu zatiaľ čo si dám vlasy za ucho.

''Dobre, čau'' povie a predtým ako sa hovor skončí počujem ešte zabuchnutie dverí auta.

Harryho pohľad

Výjdem zo svojho auta a zabuchnem za sebou dvere. Náhlim sa ku predným dverám školy. Ani neviem čo sa vlastne deje, po tom čo som počul ten telefonát.

''Harry?'' zvrieskne hlas a ja v momente zastavím a otočím sa. Pozerám sa na Nialla ktorý ku mne ide s úsmevom na tvári. Uprene sa na neho pozriem. Som naozaj v koncoch.

''Niall, ku*va poď sem a prestaň sa usmievať. Potrebujem ťa. Hneď!'' vyprsknem zatiaľ čo kráčam cez dvere a on ma nasleduje.

''Čo sa ku*va stalo?'' opýta sa zatiaľ čo sa snaží udržať moje tempo. Prehrabnem si rukou vlasy, silno potiahnem pri korienkoch a vzdychnem.

''London a Brooke sa do pi*i mlátia, to sa stalo'' zvriesknem a on sa na mňa skepticky pozrie.

''Ty si do pi*e robíš srandu, že?''

''Vyzerá to tak, že si do pi*e robím srandu?'' vyprsknem na neho zatiaľ čo idem za roh.

Chodby sú úplne tiché ale je tak trochu počuť tiché skandovanie. Utíšim Nialla, dám si prst na ústa a pozorne počúvam.

Ten hluk ide spoza rohu, hneď od vedľa jej skrinky. Moje oči sa zmenia na štrbiny a vydám sa tamtým smerom. Moje ruky mám vedľa tela zovreté v pästiach. Čím bližšie sme, tým je dav hlučnejší a väčší.

Dostaneme sa ku davu a dav šalie. Niall sa na mňa pozrie a obaja zdieľame rovnaký výraz tváre. Toto nie je dobré. Predieram sa cez dav, ktorý je nenormálne napraskaný.

Keď som sa predral cez dav a uvidel som ako je škrtená o skrinku, nebolo mi všetko jedno. Na tvári ma túen najžiarivejší odtieň červenej, ktorý som na nej kedy videl. Oči sa jej otvárajú a zatvárajú, čím ďalej, tým je ospalejšia.

Späť do reality ma vrátil silný tresk Brookynho tela, ktoré sa zrazilo so skrinkou, ku ktorej som ju pritisol.

''Si ty do pi*e vôbec normálna?'' zvriesknem jej do tváre zatiaľ čo zosilňujem zovretie okolo jej zápästí. Ona nevraví nič a ja ju trepnem o skrinku ešte raz. ''Si normálna?''

Jej krvavý úsmev ma pošle až za hranicu. Ona sa nad týmto len usmieva ako keby to bol len nejaký po*ebaný žart.

''Ja som, ale tá tvoja štetka určite nie je'' odpovedala predtým ako sa hrdelne zasmiala.

(toto je prakticky minulá časť ale z Harryho pohľadu lol :) chcela som pridať skôr ale nemohla som lebo mi nešiel internet a potom som bola pryč :D no čo už lol komentujte a užívajte si prázdniny :D )