She's about to cry (55. kapitola)

Bude plakať

Originál

Pohľad London

''Prečo sa cítim ako keby sme spolu nerozprávali celé roky, keď v realite to bolo len pár dní?'' oznámi Carter zatiaľ čo sa na mňa pozrie. S týmto by som s ním mohla súhlasiť. Minulý týždeň sme sa rozprávali len zriedkavo a úprimne ani neviem prečo. Myslím, že to môže sčasti súvisieť s tým, že chýbal tri dni. Je to smutné, pretože mohol byť chorý alebo dokonca zranený a ja som o tom vôbec nič nevedela. Za to by som mohla kľudne okamžite dostať cenu za najhoršiu kamošku. Ale zas na druhú stranu, Carter je typ človeka, ktorý aj keby vnútri umieral, tak bude stále predstierať, že je v pohode.

''Cítiš sa tak pravdepodobne preto, lebo je to pravda'' poviem zatiaľ čo vtipne zagúľam očami. Pozriem som sa späť dolu na podlahu a na pravú nohu si obujem conversku. S telocvičňou mám aj dobrý aj zlý vzťah ale všetko dobré zmizne v momente, keď je to spojené so školou.

Zodvihnem zrak a na moment sa pozriem pred seba. Ešte som nikdy nevidela niekoho, kto má šortky zarezané v riti tak veľmi. Brooke by kľudne mohla chodiť nahá, veď už aj tak odhaľuje príliš veľa svojho tela, tak prečo nechávať ten zvyšok len pre predstavivosť? A nezlepšuje to ani fakt, že Lori vyzerá úplne rovnako. Som presvedčená, že sa tak oblieka dobrovoľne. Keď sa pozriem na Natalie, tak my myká ústa do úsmevu. Má oblečené legíny ako ja a tričko s nie veľkým výstrihom, narozdiel od tých dvoch. Tie ukazujú až príliš veľa pokožky. Má k sebe úctu, tak teda nechápem prečo je dokelu stále s tými dvoma.

Zaviažem si poslednú šnúrku na topánke a postavím sa s pomocou Carterovej ruky.

''Tak, aký si mala víkend?'' opýta sa Carter. Nie som si istá, či mu mám alebo nemám rozprávať o tom, že prišli moje sesternice a o tom, že sa Harry znova stretol so svojou dávno stratenou sestrou. Obe tieto veci boli z tohoto víkendu najzaujímavejšie.

Som rada, že Gemma je späť v Harryho živote, vyzerá najšťastnejšie ako kedy vyzeral odkedy som ho pred 2 mesiacmi spoznala. Nemôžem uveriť tomu aká je krásna a vyzerá tak mlado. Ak by spolu kráčali po ulici, tak by ste si mysleli, že je ona je jeho mladšia sestra, určite nie opak. Je to vtipné.

''Bol super, vďaka za opýtanie. Boli u nás moje krpaté sesterky. Asi si ich ešte nevidel. A aký bol ten tvoj?'' opýtam sa s úsmevom. Želám si aby mohli baby ostať dlhšie a nemuseli odísť tak skoro. Harry, Gemma a ja sme sa s nimi skvelo bavili v cukrárni a aj keď sme prišli domov. Je to čudné ale cítila som sa ako keby sme boli istým spôsobom rodina. Ak by som to dnes Harrymu povedala, tak by pravdepodobne povedal : ''Hovoril som ti to'' .. Škoda, že tu dnes nie je, dnes trávi deň s Gemmou aby si pokecali a plánuje ju zobrať nakupovať. To je pravdepodobne tá najroztomilejšia vec, ktorú som kedy počula.

''Tie mená mi znejú strašne známo ale nespomínam si, že by som ich niekedy stretol, ako si povedala. Môj víkend bol celkom fajn, môj kamoš robil grilovačku. Bolo to ako za starých časov, zas spolu'' povedal, usmieval sa na mňa.

Zatiaľ čo sme sa s Carterom rozprávali, tak som si nemohla pomôcť. Celý čas som cítila ako na nás čumí Brooke a začínalo ma to srať. Aký má preboha dôvod na to aby na nás čumela. Nadviažem s ňou očný kontakt a ona sa na mňa usmeje prefíkaným úsmevom. So svojim úsmevom ma neoklame. Ani troška. Jedna moja časť má silné nutkanie ukázať jej prostredník ale rozhodnem sa potlačiť to.

''Okej, trieda!'' zavolá na nás hlas slečny Robinovej. Carter a ja sa pozrieme na ňu a ona začne rozprávať.

Prosím nenúťte nás behať.

''Päť kolečiek okolo celej telocvične, teraz'' oznámi a z mojich úst unikne zastonanie. Presne vtedy keď sa mi behať nechce nám prikáže behať päť kolečiek okolo telocvične.

''Nebuď taká lenivá, London. Päť kolečiek ťa nezabije'' zavtipkuje Carter keď začneme s behom.

***

Sadla som si na svoju stoličku vedľa Tonyho a usmiala som sa na neho. Naťahujúc sa po moju tašku z nej vytiahnem zošit a čerstvo zastrúhanú ceruzku.

Je čas začať s touto matikou.

Som rada, že už je takmer koniec dňa. Dnešok bol strašne pomalý a neskutočne nudný. Pondelky sú vždy na pi*u, ale dnes je to ešte horšie, pretože tu nie je Harry. Je divné byť celý deň toho aby som ho počula povedať niečo úchylné, schválne alebo nie. Chýba mi.

''Takže si pripravený na piatkové skúšky do tímu, Tony?'' opýtam sa zatiaľ čo si kontrolujem odpovede. Som rada, že dnes nepreberáme žiadnu novú látku a učiteľka nás nechala aby sme sa pripravovali na zajtrajší test. Potrebovala som na to ešte popracovať, takže mi to prišlo vhod.

''No, nie úplne, ešte stále si nie som istý, či tam pôjdem. Stále platí, že pôjdeš so mnou, že?'' opýta sa hlasom plným nádeje.

''Áno, Tony. Ja svoje sľuby dodržujem a tento dodržím určite, keďže ty si jeden s mojich najbližších priateľov na tejto škole'' poviem zatiaľ čo zodvihnem zrak z papiera a usmejem sa na neho. Keď tie slová opustia moje ústa, vyzerá úplne ako keby mu padol kameň zo srdca. Nemal by sa takto cítiť, pretože som mu povedala áno už dávno predtým. Asi je proste len jeden z tých ľudí, ktorí sa musia stále uisťovať. Uistím sa, že nebudem mať v piatok žiadne plány aby som s ním mohla byť a podporiť ho.

''Táto odpoveď je zlá, má to byť 0 a nie -1'' povie Tony, zatiaľ čo berie papier spredo mňa a dá si ho pred seba. Pozriem sa dolu na papier a zvraštím obočie.

''Si si istý?''

''Áno'' povie zatiaľ čo prikývne hlavou. ''Poplietla si si znamienka, namiesto mínusu si dala plus a preto ti vyšlo -1 namiesto nuly. '' opravil ma. Vzal do ruky jednu z ceruziek, ktoré ležali na lavici, vygumoval chybný výsledok a opravil ho.

''Vidíš, preto ťa potrebujem ako priateľa'' poviem, uznávajúc ho. Je veľmi múdry a svoju prácu vždy urobí dôkladne. Ja by som si tú chybu nevšimla a pokračovala by som ďalej ako keby tam ani chyba nebola.

''Vďaka'' odpovie.

Asi po dvadsiatich minútach kontrolovania si výsledkov zazvoní zvonček. Radostne si zbalím všetky veci a vopchám ich do tašky. Každý v triede sa postaví a vyletí von z triedy. Nikdy to nebolo také seriózne.

Vezmem z lavice zošity a dám si ich do rúk. Toni a ja obaja prídeme k učiteľke, podáme jej naše práce a povieme dovidenia. Ona sa usmeje a zamáva.

''Si pripravený na zajtrajší test?'' opýtam sa Tonyho zatiaľ čo kráčame cez zaľudnenú chodbu. Prisahám, že títo ľudia stoja aspoň hodinu na chodbe úplne bezdôvodne.

''Áno, myslím, že som pochopil pointu tejto látky. A čo ty?'' opýta sa ma.

''Asi som pripravená. Dám to asi tak na dvojku'' poviem so smiechom. Táto látka, ktorú sme sa učili má veľmi veľa krokov a poučiek. Nie som počítač, tak sa obávam, že ich na teste zabudnem.

Môj telefón začne vibrovať v mojom zadnom vrecku a ja ho vytiahnem. Pozriem sa dolu na meno volajúceho a na tvári sa mi zjaví úsmev. Tony sa na mňa pozrie a zagúľa očami. Už vie kto to je.

''Ahoj Harry, chýbal si mi'' poviem do telefónu.

Objímem Tonyho a rozdelíme si cesty. Každý kráča inou stranou.

''Ty si mi chýbala ešte viac, bejby. Ako sa máš?'' zaznie v telefóne jeho chrapľavý hlas. Keď som ho začula tak sa mi v bruchu začali hýbať motýle.

''V pohode, práve idem ku skrinke a ty?'' opýtam sa.

''Fajn, práve som vysadil Gemmu v jej apartmáne a som na ce-'' povie ale môj telefón mi spadne z ruky, lebo spadnem na zem. Všetky moje knihy sa rozhádžu po zemi.

''Pozeraj kade chodíš, ty pi*a'' povie hlas a za ním nasleduje vlna smiechu.

Zodvihnem sa zo zeme a cítim ako mi horí tvár lebo sa cítim trápne keď na mňa všetci pozerajú a smejú sa zo mňa. Chce sa mi plakať.

Pozriem sa pred seba a vidím Brooke, ktorá má v ruke môj telefón a ešte ďalšie moje veci.

''Pozrite sa, bude plakať! Sku*vené decko'' posmieva sa zatiaľ čo ukazuje mojím smerom a rehoce sa.

''Brooke, ku*va sklapni! Si strašná štetka!'' poviem cez spojené zuby. Teraz ma vôbec nezaujíma, že sú okolo nás ľudia. Už som unavená z toho, ža ma obťažuje aj keď som jej neurobila vôbec nič.

''Ako si ma práve nezvala?'' opýta sa zatiaľ čo ide ku mne. Pozrie sa na mňa cez svoje falošné riasy a ja urobím krok vpred.

''Nazvala som ťa štetkou. Čo s tým spravíš?'' provokujem ju zatiaľ čo obe prižmúrime oči.

''Dávaj si pozor na svoj po*ebaný jazyk pretože tvoj drahý zlatý Harry tu teraz nie je aby ťa ochránil'' vyštekne.

''Pozri, je nepotrebujem ani jeho a ani žiadneho z mojich priateľov aby sa bili za mňa. Ja sa viem obrániť sama, nie ako ty, ktorá tu máš so sebou celý po*ebaný dav ľudí. Ale no ty si vlastne len štetka, ktorá si vyžaduje pozornosť, takže tu majú dôvod byť. Ktorého chalana z tohto davu po*ebeš dnes, Brooke? Alebo si ich už stihla po*ebať všetkých?'' posmievam sa.

Všetko sa to udialo tak rýchlo. Dala mi päsťou do sánky a ja som sa zapotácala. Pulzujúca a neznesiteľná bolesť, no ja som nemala inú možnosť než to nejako predýchať. V mojich ústach som cítila kovovú príchuť.

Natiahla som svoju ruku a vzala som do nej toľko jej blonďavých vlasov, koľko som len mohla a pritiahla som ju ku sebe. Jej telo je prehnuté a ja potiahnem silnejšie, aby bola bližšie pri mne. Moja päsť sa trafí do jej tváre a zároveň aj do jej chrbta, úder za úderom. Jej ruky vyletia do vzduchu a s vreskotom sa snaží vyslobodiť z môjho zovretia. Jej nechty sa zabodnú do mojej kože a ja zasyčím.

Urobím krok vzad a z ničoho nič spadnem a ona je na mne. Pád bol veľmi silný a moja hlava tresla o linoleovú podlahu. Vykríknem a položím si ruku na zadnú časť hlavy aby som stlmila búšenie.

Brooke sa na mne rozkročí a jej päsť sa stretne s mojou tvárou a mnohokrát ma do nej presne udiera. Rýchlo si zakryjem tvár rukami, ochraňujúc sa. Cítim krv, ktorá mi steká po pere a jej chuť je odporná. Jej ruky vbehnú do mojich vlasov a začne mi hlavou udierať o zem, čo spôsobuje, že sa moje videnie zdvojuje.

''Ty ku*va, veď sa dopi*e postav'' zvrieskne na mňa. Na jej tvári je krv ale neviem odkiaľ. Jej chodidlo mi kopne do rebier a ja zavzlykám od bolesti, chytajúc sa za bok. Pokúsim sa vstať ale ona ma kopne ešte raz a ešte silnejšie na to isté miesto. Uhryznem si do pery aby som potlačila vreskot. Vzdialim sa od nej a pomaly sa postavím zatiaľ čo sa podopieram o skrinku. Zodvihnem ruku, utriem si z tváre krv a zalapám po dychu keď vidím to množstvo.

Nevidím takmer nič a hlava mi pulzuje. Vybehla na mňa a ja som sa uhla práve včas takže sa udrela o skrinku. Chytila som ju za krk a opakovane som jej udierala kolenom do brucha. Zodvihla som jej hlavu a udrela som ju do sánky. Keď som pokračovala v udieraní, moje dýchanie sa stalo nepravidelným.

Prestanem ju udierať a urobím krok späť ale v momente to oľutujem, keď sa ku mne pritacká a drbne ma chrbtom o skrinky, ktoré sú vedľa nás. Keď sa ich dotkne moje telo tak zastonám.

Jej ruky boli ako oheň, keď sa oblapili okolo môjho krku v pevnom zovretí. Divoký výraz v jej očiach ma vystrašil, keď sa jej zovretie okolo môjho krku zužovalo a zužovalo a ja som prestala dýchať. Moje ruky začali inštinktívne rýpať do jej kože, snažiac sa dať jej ruky dolu z môjho krku. Moje pľúca mi začali horieť z nedostatku vzduchu a ja som sa stále pokúšala povoliť jej zovretie. Z mojich očí sa začali valiť slzy keď som sa pozerala po ľudoch aby mi pomohli ale oni všetci mali mobily nastavené na nahrávaní a povzbudzovali Brooke. Pre očami sa mi začínajú zjavovať čierne kruhy a ja som zúrivejšia a zúrivejšia.

Moje ruky, ktoré zovierajú tie jej, zoslabnú. Cítim ako sa mi oči chcú zavrieť no z ničoho nič je ona odo mňa oddelená a nasleduje silný buchot.

Zvalím sa na zem, lapajúc po dychu. Cítila som sa ako keby mi malo vyskočiť srdce z hrude, vzhľadom na to v akej rýchlosti bilo. Cítila som závraty.

''Niall, okamžite ju odtiaľto dostaň preč'' zavrčí slabý hlas, naplnený naliehaním a je počuť ďalší úder.

Harry?

Pozriem sa hore z mojej polohy a vidím Harryho ako pritíska Brooke ku skrinke, ktorá je na mnohých miestach preliačená. Jej nohy sú nad zemou a na tvári má diabolský úškrn. Len pohľad na ten úškrn na jej ksichte ma núti plakať.

Povie mu niečo a on ju trepne o skrinku. Mykne so mnou.

Niall sa ponáhľa ku mne a jeho tvár značí súcit, keď sa zohne na môj level. Slabo sa na neho usmejem. Teraz vyzerám pravdepodobne ako mŕtvola. Dá ruku pod moje rameno a keď sa ma snaží zodvihnúť, bolesť mi zaútočí na pravý bok a od prestane. Cítim ako sa mi oči naplnili slzami a jedna unikla a stiekla dolu po mojom líci.

''Prepáč'' povie s vinou v hlase a ja len pokrútim hlavou. Nie je to jeho vina. Nechcem aby ma ľudia ľutovali.

''Neospravedlňuj sa Niall, nevedel si o tom. Môžeš mi prosím ťa pozbierať veci, zatiaľ čo sa ja posnažím postaviť sa?'' zachrapčí môj hlas. Ukážem na všetky moje veci na zemi a on prikývne a vstane. Sledujem ako ide k mojim veciam a začína ich zbierať.

Položím ruky na zem a snažím sa opatrne zodvihnúť zo zeme, no nepomáha to. Bolesť ma bude mučiť tak či tak. Vydýchnem a snažím sa znova. Keď bolesť pokračuje, tak si zahryznem do pery a pokračujem v snahe postaviť sa. Kým sa konečne postavím na nohy, prejde veľmi veľa času. Kolená sa mi takmer podlomili ale Niall ma včas chytil so svojou voľnou rukou.

''Nenechám ťa kráčať aby si znova nespadla'' rozhodne sa a skôr než stihnem protestovať ma bez námahy zodvihne.

Keď sa so mnou prediera davom, počujem ako Harry z plných pľúc vrieska nadávky.

(hooray hooray it's holi-holiday konečne :D tak reku mi prepáčte zase dlhšiu neaktivitu ale keďže sú už prázdniny, tak sa budem snažiť pridávať naozaj často aby ste mali čo robiť ak sa budete doma nudiť :D ale úprimne.. choďte radšej vonku s kamošmi no :D :D  ale zas .. aj čítanie je dôležité ! :D ok to je jedno už zase veľa nepodstatných viet odo mňa :D ta reku užite si prázdniny a teda dúfam, že to tu ešte niekto číta a komentujte prosím ak na to máte náladu :) :))