Yes, I'm serious (54. kapitola)

Áno, myslí to vážne

Originál

Pohľad Gemmy

Pozrela som sa na môj telefón a rýchlo som odpísala mojej mame, ďakujúc jej. Som neskutočne nadšená, že na vianoce idem späť domov. Bola to drastická zmena, pretože som celý život žila v UK a teraz som sa presťahovala do USA. Bola to úplná zmena kultúry a ekonomiky a najhoršie na tom bolo, že som tu nepoznala vôbec nikoho. Prvých pár mesiacov som sa cítila ako ryba na suchu ale už si na životný štýl Kalifornčanov začínam zvykať.

Jediné zvuky, ktoré som počula boli smiech detí a občasný spev vtákov. Ani netuším, prečo som sa vlastne rozhodla ísť do parku, ale som rada, že som sa tak rozhodla. Všetko je tu také pokojné, teda okrem toho hnusného smradu čerstvo pokosenej trávy.

Môj mobil opäť zavibroval vo vrecku a ja som si doň vopchala ruku aby som ho vybrala. Prešla som prstom po displeji a z ničoho nič som cítila, že som do niekoho nabúrala, o pár sekúnd som spadla na zem.

Môj chrbát sa stretol s betónom a hneď v tom momente sa zjavila aj bolesť.

Do riti, cítim sa ako keby som nabúrala do steny

''Si v pohode?'' opýtal sa mužský hlas, plný znepokojenia. Prvá vec, ktorá ma zarazila bol jeho Britský prízvuk, počula som ho tu prvý krát.

Možno sa tu tiež len teraz nasťahoval.

Vďačne som ho chytila za ruku, ktorú mi nastavil a s ľahkosťou ma zodvihol, letmo som sa pozrela na jeho ruku.

''Prepáč'' povedala som s hlavou dolu a ustúpila som dozadu. Oprášila som si džínsy a tričko, ktoré sa pádom pokrčilo. Som strašná nešika, mala som dávať väčší pozor na to, kam kráčam ako na telefón.

Keď som si vyrovnala všetko pokrčené, zodvihla som hlavu a vytrieštila som oči, keď som zistila to čo som zistila.

V očiach sa mi okamžite vytvorili slzy, keď som sa pozrela na kučeravého zelenookého chalana, po ktorom sme s mamou celý život pátrali. Na toho, od ktorého som bola oddelená väčšiu časť života. Na toho, ktorého otec schválne vzal so sebou, aby urobil mame napriek, pretože vedel ako veľa pre ňu znamenal. Na toho, ktorého ďolíčky v lícach a široký úsmev mohli rozžiariť ktorýkoľvek deň. Na toho, na ktorého som myslela každý jeden deň. Na toho, ktorého nekonečne ľúbim. A presne on teraz stojí vedľa mňa vo vzdialenosti jednej ruky. On, môj maličký braček.

''H-Harry'' zakašľala som a cítila som ako mi z pravého oka vyšla slza a spadla dolu mojim lícom. Zízala som do jeho očí a na tvári som mala emóciu, ktorú som nevedela dešifrovať ani ja sama. Bolo to ako keby mi úplne vyschli všetky sliny v hrdle a hrdlo sa mi zovrelo.

''Gemma?''

Prikývla som mu a slzy mi začínali zahmlievať zrak. Bez jediného slovka som na neho zaútočila objatím a on takmer stratil rovnováhu. Potom ma objal svojimi rukami medvedím objatím a dvihol ma zo zeme. Moje ruky sa ho držali ako o život, cítila som sa tak, že ak by som ho pustila tak by som zmizla.

V ten moment som sa cítila ako keby sme boli v parku lne my dvaja. Nikto alebo nič nemohlo zruinovať takýto nádherný moment.

Smrkala som do jeho košele, keď ma položil späť na zem.

''Chcela by som plakať viac ale asi mi už došli slzy'' povedala som. Dala som z neho dolu ruky a s rukami som si utrela slzy spod očí. Teraz určite vyzerám ako nejaká troska, s opuchnutými očami, lícami zmáčanými slzami, vlasy mi odstávali všetkými smermi. Ale mne to bolo jedno. Slzy šťastia su omnoho cennejšie ako slzy smútku. A som rada, že som si vybrala správny deň na to, že som nepoužila mascaru.

''Harry, tak veľmi si mi chýbal. Stále nemôžem uveriť tomu, že stojíš hneď tu predo mnou'' povedala som s úsmevom, keď som sa na neho pozrela. Je taký vysoký a mohutný, že sa pri ňom cítim ako trpaslík. Spomínam si na to, keď som bola vyššia ako on. Je vtipné ako sa veci časom menia. Pozrela som sa na jeho tvár, ktorá mu drasticky zmužnela, trocha sa podobá na otca. Vyzerá naozaj dobre a som hrdá na to, že som jeho sestra. Dievčatá do neho musia byť všetky zbláznené. Nie som fanúšička tetovaní ale mne sa páči taký aký je. Nemôžem si želať nič lepšie.

''Ja..Ja som si myslel, že teba a ani mamu už nikdy neuvidím. Bol som od vás oddelený celú večnosť a už som si myslel, že ste na mňa zabudli a že sa cez to musím preniesť. No stále som v sebe mal maličký kúsok nádeje a keď som do teba narazil tak som stratil reč. Myslel som si, že si zo mňa mozog robí srandu až pokým vyšlo z tvojich úst moje meno'' povedal. V tvári mu vidno šťastie ale v očiach mu vidno skľúčenosť. Prestala som ho objímať, pretože by som sa mohla znovu rozplakať. Vzala som jeho hlavu do rúk, aby sa pozeral na mňa.

''Pozri, viem, že to bolo už takmer 12 rokov odkedy som ťa naposledy videla, ale neprešiel jediný deň bez toho aby som na teba pomyslela a ak si myslíš, že klamem, tak ti dám bez zaváhania facku. Mama a ja sme strávili roky snažiac sa kontaktovať ťa a vždy, keď sa nám to podarilo, otec alebo jeho frajerka vždy vraveli, že spíš alebo si s priateľmi. Bolo to ako keby nechcel aby sme s tebou boli v kontakte. Až pokým nám jedného dňa nezavolal, s hysterickým plačom, že si utiekol a ukradol peniaze. Mama sa vtedy uzavrela a ja som celú noc plakala. Modlila som sa aby si bol v bezpečí'' povedala som. Len spomínanie na to všetko prináša vlnu smútku.

''Pozri, '' povedala som dávajúc moje ruky dolu z jeho tváre. Obrátila som ruku a ukázala som mu moje zápästie. ''Keď to už bolo legálne, tak som si dala vytetovať tvoje meno v hebrejčine. Pomohlo mi to vyrovnať sa s tvojou neprítomnosťou.'' povedala som s úsmevom.

Pozrel sa dolu na mňa a vytiahol si rukáv, ukazujúc svoje rameno. ''Myslím si, že to je ironické, pretože ja mám taktiež tetovanie tvojho a maminho mena v hebrejčine'' povedal. Pozrel sa na mňa s nesúmerným úsmevom a ja som sa zasmiala.

Otočil sa a ja som nasledovala jeho pohľad, ktorý bol na dievčati, ktoré sedelo na lavičke s mobilom pritisnutým k uchu. Aj keď ma trocha zamračenú tvár, stále je krásna. Určite vyzerá z blízka ešte krajšie.

''Chcem aby si spoznala moju frajerku London. Myslím, že sa budete mať rady'' povedal s úsmevom.

Prikývla som a šla som vedľa neho smerom k nej.

''Nechaj ma hádať, máš meter 90?'' opýtala som sa. Zodvihla som obočie. On pokýval hlavou.

''Mám meter 85'' zasmial sa.

''No, nebola som ďaleko. Keď stojím vedľa teba cítim sa byť taká maličká. Keď prirovnám tvoju výšku k mojim 160 centimetrom'' povedala som. Pozrela som sa na neho a on si ma ku sebe pritúlil.

''Nemáš inú možnosť ako sa cítiť maličká, pretože ty aj maličká si''

Toto je ten moment, keď by som ho chcela udrieť do tváre, ale nechcem pokaziť peknú chvíľku,

Jeho frajerka sa postavila z lavičky a okamžite sa usmiala. Mala som pravdu, je naozaj krásna. Prirodzená krása. Zodvihla ruku a zastrčila si prameň vlasov za ucho.

''Ahoj, Ja som Gemma, Haryho staršia sestra. Prepáč mi môj vzhľad, práve som skončila s plačom'' povedala som, celá červená. Nastavila som ruku, radoste som si ju potriasla s tou jej a ona sa usmiala. Už teraz ju mám rada, vyzerá ako príjemné a dobre vychované dievča.

''Nemusíš sa ospravedlňovať, vyzeráš úplne v pohode, Gemma. Nebola som si úplne istá tým, čo sa tam dialo, ale potom som si všimla vašu podobu a už som vedela, že ste rodina. Mimochodom, ja som London'' usmiala sa.

''Tak, ako dlho si už tu?'' opýtala sa London.

''Um... tento november to budú oficiálne 4 mesiace. Páči sa mi tunajšie počasie, v porovnaní s tým bipolárnym v Anglicku, dosť svinské'' vysvetlila som a ona sa zasmiala.

''London, chceš aby som išiel po dievčatá hneď teraz?'' prerušil nás Harry.

Pozrela som sa na neho a zvraštila som obočie. Oni majú deti?!

''Dievčatá?'' opýtala som sa a oni prikývli takmer naraz.

''Áno, máme dve dcéry, dvojičky. Majú 4 roky'' povedal s úsmevom.

''To myslíš vážne?'' vykríkla som.

Toto musí byť nejaký chorý žart.

''Áno, myslím to vážne. Prečo by som ti klamal o tom, že mám deti?'' opýtal sa so serióznym výrazom tváre. Myslím, že dostanem infarkt, už nezvládnem viac prekvapení.

''Harry, sklapni!'' povedala London a ja som sa pozrela na ňu, ona čumela na Harryho. ''Gemma, my nie sme rodičmi. Mám štvorročné sesternice, ktoré sú dvojičky. Harry si myslí, že je vtipné hovoriť, že máme deti ale je to veľmi zlé, pretože mu ľudia naozaj veria'' vysvetlila a zagúľala očami.

Pozrela som sa na Harryho a on sa sám pre seba smial.

''Môžem ho zbiť za teba?'' opýtala som sa.

''Jasné, veď je to predsa tvoj brat''

Myslím si, že s ňou budem vychádzať veľmi dobre.

***

Pohľad Brooke

''Tak, baby, čo si myslíte?'' opýtala som sa. Zvolala som na Lori a Natalie, ktoré si ma premeriavali od hlavy až po päty.

''Vyzeráš brutálne sexi'' povedala Lori. Pozrela som sa na ňu cez zrkadlo a usmiala som sa. Kukla som sa na Natalie a ona sa tvárila ako keby stále rozmýšľala nad tým, čo mi povie.

Mrhá našim časom, nemáme na to celý deň. Je tri štvrte na 11 a už teraz viem, že klub bude preplnený.

''Súhlasím s Lori, ale asi je to troška príliš krátke'' povedala.

Pozrela som sa na ňu cez zrkadlo. V poslednej dobe sa správa dosť čudne a to ma vytáča do extrémov. Stále vraví 'to je príliš krátke' alebo 'to je drzé' alebo mi ani ku*va neodpovie ak sa opýtam.

Ak sa nemýlim, tak sa začala správať takto divne odkedy sme stretli v obchodnom dome hentú štetku a ona povedala ''Vyzerá milo... ja neviem''. Keď jej vyšli z úst tamtie slová, mala som chuť jednu jej vraziť ale nejako sa mi podarilo zdržať sa. Ako vôbec mohla povedať, že je milá, keď odo mňa ukradla Harryho. Je to ako keby ma prosila o to aby som ju udrela.

Trochu som si poupravila cecky a otočila som sa smerom k nim.

''Poďme, som hotová''

Obe ma nasledovali von z izby a ja som zavrela dvere.

''Si to ty zlatíčko?'' opýtala sa moja mama. Dala som Lori moje kľúče a ukázala som im aby odišli.

Prešla som za roh a uvidela som moju mamu, ktorá sedela za kuchynským stolom. Keď ma uvidela, videla som ako sa jej na tvári vytvorilo pár vrások.

''Áno mami?'' opýtala som sa zatiaľ čo som mala ruku vbok.

''Nevidela som ťa celý týždeň. Kde si bola?'' opýtala sa. V jej hlase som počula znepokojenie.

Z vonka som začula klaksón a vzdychla som.

''Môžme sa o tom porozprávať, keď prídem domov? Lori a Natalie na mňa čakajú vonku. ''

''Dobre Brooke, dávaj pozor. Ľúbim ťa'' slabo sa na mňa usmiala a ja som jej to opätovala.

''Aj ja ťa ľúbim a vďaka''

Vkĺzla som na zadné sedadlo a zabuchla som za sebou dvere, Lori naštartovala auto a vyrazila na cestu.

(Konečne ďalšia kapitola juhuu :D Dúfam, že ste sa na túto poviedku nevyprdli:)) a ak áno tak fak ju :D (ale nie srandujem :D ) noo a ešte toľko, že zase odchádzam na týždeň preč od kompjútru a nebude mi umožnené napojiť sa tak vás prosím aby ste vydržali ešte jeden týždeň a potom vám to všetko cez prázdninky pekne vynahradím, keďže budem mať po ko*ot voľného času :D komentujteeee diki čus x:)) )