Prvá
 |
Originál |
Harryho pohľad
Prekvapivo spadla rovno dolu a nemávala
rukami vo vzduchu, takže bolo pre mňa ľahšie chytiť ju do rúk
jedným rýchlym pohybom, predtým ako sa jej nohy dotkli zeme.
Padala asi len 3 sekundy ale súdiac podľa toho ako sa v mojich
rukách triasla, pre ňu to bolo ako tri minúty.
S mojimi rukami na jej páse som ju
spustil dolu na zem.
''Už môžeš otvoriť oči, bejby''
povedal som. Pár sekúnd neskôr otvorila oči a zažmurkala na mňa.
Mohol by som povedať, že je stále roztrasená z toho skoku aj keď
sa veľmi snažila dať sa dokopy.
''Vidíš, že to ani nebolo také
desné a ty si bola zdesená'' povedal som so samoľúbym úsmevom.
''Nebola som zdesená'' bránila sa a
môj úsmev bol širší.
''Tak potom si bola čo?'' opýtal som
sa. Už som mal tušenie, čo sa chystá povedať, len z pohľadu na
jej tvár. Tuho rozmýšľala nad tým, čo mi povie.
''Bola som len .... nervózna''
zamrmlala. Klamstvo, ale uznávam ju za to, že sa nepriznala, že
bola zdesená.
''Si roztomilá'' podrýpol som do nej,
jej líca boli červené ako rajčiny.
Preplietol som jej ruku s mojou a šli
sme spolu vedľa seba k môjmu autu.
''Vďaka'' povedala, keď si sadla na
sedadlo. Prešiel som okolo auta, nasadol som dnu, dal som kľúče
zo zapaľovania a vyštartoval som. Kútikom oka som videl ako si
zapína pás.
Na semafóre sme mali červenú a ja
som otvoril priehradku. Prehrabujúc sa v nej som vybral krabičku
cigariet a zapaľovač. Jednu som si zapálil a zbytok som odložil
späť. Otvárajúc okno som zhlboka vdychoval, vydýchol som von z
okna.
''Prečo fajčíš?'' opýtala sa
London, prerušujúc príjemné ticho. Dym opustil moje ústa a ja
som sa ku nej otočil. Jediné, čo som mohol prečítať z jej
výrazu tváre bolo zhnusenie. Nemohol som ju za to viniť.
''Upokojuje to moje nervy'' pokrčil
som plecami a dal som si ju späť do úst.
Začal som fajčiť keď som mal 13
alebo 14, myslím. Môj vtedajší kamoš zvykol okolo mňa fajčiť
24/7, vravel, že mu to pomáha vyrovnávať sa s problémami a
ukľudňuje ho to. Vzal som ho za slovo a vyskúšal som to aj ja.
Najprv mi bol ten pocit, keď mi horeli pľúca a neustále som
kašľal, cudzí. Chvíľu mi trvalo, kým som si na to zvykol.
Zmenilo sa to z nepríjemného na ukľudňujúce. Až pokiaľ
neprišiel alkohol. Pil som a fajčil takmer každú noc. Nočné
mory, zlosť, zmixované emócie, trápenie, o tie všetky veci sa
trebalo postarať a ja som to riešil takto. Mal som hlavu v prdeli.
''Ale sú zlé pre tvoje pľúca''
poznamenala.
''Nie som od nich závislý, ak si to
myslíš. Ja fajčím len raz za čas'' povedal som. Snažil som sa
to pri nej obmedzovať ale premohla ma túžba dať si jednu.
''To nepomáha. Či fajčíš každý
deň, alebo nie, je to aj tak zlé''
''Viem, bejby'' povedal som predtým
ako som vypol auto a zavrel všetky okná. Hodil som cigaretu na zem
a vzal som jej ruku.
Už som počul hudbu, ktorá sa ozývala
z vonku a to sme ešte ani neboli u neho. Typické.
''Si hladná?'' opýtal som, keď sme
kráčali hore schodmi jeho domu. Po prednom trávniku boli
porozhadzované červené poháre spoločne s kusmi oblečenia, ktoré
bolo najpravdepodobnejšie babské. Zagúľal som očami.
''Nie, večerala som'' povedal jej
jemný hlas a ja som prikývol.
Zodvihol som ruku a zaklopal na dvere.
Dvere sa okamžite otvorili a uvideli sme Roba s fľašou piva v ruke
a krvou podliatymi očami.
''Harry! Ty si došiel!'' zvrieskol Rob
cez hudbu zatiaľ čo mi triasol rukou. Páchol z neho alkohol a
marihuana. ''Poď dnu, ostatní su v kuchyni''
Chytil som ju za ruku a smerovali sme
do kuchyne. Po ceste bolo strašne veľa po*ebaných ľudí.
Trvalo to večnosť, no napokon sme
vstúpili do kuchyne, kde boli Riley, Jeff a Chris. Všetci sa spolu
rozprávali a potom sa pozreli na nás.
Pohľad London
Obývačka bola preplnená s tancujúcmi
a rozprávajúcimi ľudmi, takmer som do nich všetkých nabúrala.
Ľudia na sebe tancovali, kecali a ak sa nemýlim, tak niekto zaspal
na gauči s pivom v ruke. Harryho poznali asi skoro všetci, súdiac
podľa mávaní a kývaniami hlavou.
Keď sme vošli do kuchyne, tak som sa
mohla konečne nadýchnuť. Dnu sa rozprávali traja chlapi, keď sme
vošli tak prestali a pozreli sa na nás. Všetci sa správali
rovnako, ale oni nemali toľko veľa tetovaní a vyzerali staršie.
Možno mali niečo po dvadsiatke.
Keď sa k nám jeden začal
približovať, tak som sa pritisla bližšie ku Harrymu.
''Harry!'' zvolal ten chlapík, ktorý
kráčal smerom ku nám a vyškieral sa. ''Ako sa všetci majú?''
''Majú sa dobre, musíš nás prísť
navštíviť'' povedal Harry pokojne.
Jeho priateľ sa na mňa pozrel cez
plece, ''Kto je toto?'' opýtal sa.
Prezrel si ma od hlavy po päty a ja
som sa zamrvila. Znovu sa pozrel hore, oblízal si pery a ja som
videla ako mu stmavli oči.
''Moja frajerka'' odpovedal Harry
zatiaľ čo sa jemne pohol nabok, aby ma mohli vidieť. S tými
všetkými očami na mne som sa cítila nepríjemne. Cítila som sa
ako keby ma hentí pri pulte preťahovali pohľadmi.
''Frajerka? Tvoja prvá'' povedal jeden
z chlapíkov od pultu. Mal svetlú pokožku, sivé oči, hnedé
vlasy, vyzeral ako keby mal meter osemdesiat.
''Ako sa voláš, bejby?'' opýtal sa,
jeho zelené oči čumeli do mojich. Jeho farba oči bola fajn, ale
neboli až také pekné ako tie Harryho.
''Jej meno je London'' odpovedal Harry
predtým ako som mohla ja. Pozrela som sa na neho a on prenikavo
zazeral na chlapíka pred ním.
''London'' zopakoval, krútiac si moje
meno po svojom jazyku. ''Nádherné meno pre nádherné dievča''
povedal a ja som sa začervenala. Cítila som ako vedľa mňa Harry
stuhol hneď ako tieto slová opustili jeho ústa.
''Som Jeff'' povedal zatiaľ čo mi
nastavoval ruku. Ja som mu podala tú moju a jemne sme si nimi
potriasli. ''A toto je Chris a Riley'' povedal, otáčajúc sa a
ukazujúc na nich. Zamávala som im s malým úsmevom.
''Pitivo je vonku, len tak mimochodom''
povedal zdá sa mi, že Chris. Harry prikývol.
''Stretnem sa s vami neskôr'' zvolal,
zatiaľ čo si ma ku sebe silno pritisol. Trhla som sa.
''Tu máš'' podal mi červený pohár
a ja som sa napila. Bolo to sladké ale ja som cítila ostrosť
alkoholu. Želám si aby mali sódu, ale nemôžem mať vždy to čo
si zaželám.
Pozrela som sa na neho a on sa
zamračil. Zaťal zuby a na tvári nemal žiadnu emóciu, vôbec som
netušila čo mu je. Veď pred pár minútami bol úplne v pohode.
Pozeral sa von do tmy a odpil si z pohára.
''Si v pohode?'' opýtala som sa zatiaľ
čo som sa pred neho postavila a pozrela som sa na neho. Želám si
aby som nebola taká nízka.
''Je mi fajn'' odpovedal. Klamal mi.
Nechcela som ho začať bombardovať otázkami, pretože to vždy
viedlo ku zmene témy. Trápi ma to ako predo mnou vždy skrýva veci.
Otočil sa, jeho ruka skĺzla na môj
pás a pritiahol si ma ku sebe. Vzala som zo stola svoj pohár a
vošli sme späť dnu, ja som šla za ním.
Keď sme vkročili späť do vnútra
obývačky, svetlá na strope boli ztlmené, bola tam takmer úplná
tma. Viedol nás cez dav, zastavil a vzal ma pred neho. Jeho ruka mi
skĺzla dolu po páse a zastavila sa tesne nad mojim zadkom. Dvíhajúc
pohár k mojim perám som si odpila, alkohol mi okamžite začal
páliť hrdlo. Moje boky sa začali vlniť sprava doľava do rytmu
hudby. Silnejšie som sa do neho zaprela a on ma chytil silnejšie
okolo pása. Na krku som cítila jeho horúci dych a potom sa s ním
jeho pery dostali do kontaktu. Začal mi cucať odhalenú pokožku a
ja som naklonila hlavu nabok, dávajúc mu väčší priestor. Cucal a
ohyzkával mi pokožku. To spôsobilo, že som musela zo spokojnosti
zastonať, keď na to dýchol.
Otočil si ma a ja som mohla vidieť
chtíč v jeho očiach. Keď sa jeho tvár blížila ku mojej tak som
si zahryzla do pery. Olízol si pery a o pár sekúnd už ich mal na
tých mojich. Chytila som ho za zadnú časť krku a priblížila som
si ho, prehlbujúc náš bozk. Stratila som sa v jeho neodolateľnej
vôni a jemných perách. Moje srdce mi išlo vyskočiť z hrude.
Zastonal a ja som cítila jeho hrču na mojej nohe. Jeho prsty sa
prehrabli v mojich vlasoch, priblížil si ma ešte bližšie a
vkĺzol svojim jazykom do mojich úst.
Prerušila som bozk, lapajúc po dychu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára