Of course love (52. kapitola)

Jasné, zlatko

Originál

Pohľad London

Lúč svetla prepaľoval cez moje okno, snažil sa tu vlúpať. Bolo to teplé a žiarivé slnečné svetlo a ja som sa snažila zablokovať mu prístup a vrátiť sa späť do pokojného spánku. Všetko čo potrebujem je len zopár minút a potom sa preberiem. Ešte proste nie som pripravená, táto posteľ je taká teplá a pohodlná. Volá ma aby som spala a nie aby som z nej odišla. Pokrčila som nosom a v duchu som zastonala. Otočila som sa na druhú stranu, ďalej od toho diabolského okna, ktoré ma zradilo. Cítim sa strašne unavená a jediné čo chcem urobiť, je spať ale moja ruka do niečoho udrela. Otvorila som oči a môj tlkot srdca sa spomalí späť na normálne tempo, keď si uvedomím, že vedľa mňa na posteli spí chlapec.

Na tvári sa mi zjavil úsmev, keď sa mi myseľ zaplavila spomienkami na udalosti zo včerajšej noci. Po nespočítateľných hodinách tancovania a bozkávania, ako keby sme na tej párty boli len my dvaja, sme odišli okolo 1 ráno. Bola som hrozne unavená a takmer som zaspala, zatiaľ čo Harry šoféroval. Viním z toho jeho tlmiče, oni môžu za to, že mi bolo počas celej jazdy tak príjemne. Určite do nich musím zainvestovať.

Keď sme prišli ku mne domov, celý blok bol totálne tichý, nebolo počuť ani len šúchanie lístia. Bolo to pokojné ale zároveň aj desivé. Ak teraz rozmýšľate nad tým, ako sme sa dostali späť domov, bol to rovnaký spôsob akým sme odišli. Harry ma musel dvihnúť na plecia, aby som sa mohla vopchať naspäť do okna, a bola to drina ... Keďže ja robím nekoordinované pohyby a takmer som spadla ak by som sa nechytila parapety. Situáciu vôbec nezlepšoval fakt, že som bola prispatá, ale aj tak sa mi podarilo nemenej elegantne vhupnúť cez okno, a Harry nasledoval hneď po mne. Stále nemôžem uveriť tomu, že aký je v tom profík.

Moje oči zažmurkali na neho. Spal. Jeho oddelené pery opúšťalo tlmené chrápanie. Keď spal, vyzeral tak zraniteľne, ako bábätko, schúlené vedľa svojej matky, kvôli teplu. Bol to zaujímavý pohľad.

''Stále čumíš na ľudí, keď spia?'' zaškriekal jeho hlas, prerušujúc moju niť myšlienok. Cítila som ako sa mi hrnie do líc krv a inštinktívne som si zakryla tvár do perín. Z jeho úst sa ozval smiech. Pravdepodobne si myslí, že som najväčší čudák na planéte. Ale, čo si to tu klamem sama sebe. Určite si to myslí.

''Ako dlho si bol hore?'' opýtala som sa aj keď som už mala tušienie, že aká bude jeho odpoveď.

''Od kedy si mi drbla s rukou do tváre, takmer som oslepol'' povedal, moje predpoklady v okamihu vyleteli von oknom. Z tváre mi bola stiahnutá prikrývka, bola som nútená pozrieť sa na neho. Jeho oči mali istý typ hypnotickej sily, bola som v nich úplne stratená.

''Prepáč'' ospravedlnila som sa s hanblivým úsmevom. Vedela som, že som do niečoho drbla ale nevedela som, že to bola jeho hlava. Myslela som si, že to bola hruď alebo ruka.

Spod prikrývky sa vynorila jeho ruka a jeho prsty mi pohladili líce. Vzdychla som si, na chvíľu som zavrela oči a hneď som ich rýchlo otvorila. Na tvári nemá žiaden výraz. Netuším nad čím rozmýšľa. ''Nemusíš sa ospravedlňovať, bejby. Aj keď si myslím, že mám škrabanec'' podrýpol s úškrnom.

''Si blázen'' zasmiala som sa predtým ako som vyšla z postele. Harry sa natiahol za mojou rukou ale ja som ju rýchlo odtiahla. Urobil grimasu. Je roztomilý. Natiahla som ruky hore do vzduchu a trocha sa mi zdvihlo tričko.

Z kohútika tiekla voda a ja som pod neho dala svoju zubnú kefku aby sa namočila a začala som si umývať zuby. V kúpeľni som zacítila mätovú vôňu. Zodvihla som zrak z umývadla a zrazu tam bola Harryho ruka, ktorá si brala kefku. Posunula som sa, aby mal viac miesta.

Vrátila som sa späť do mojej izby a zaškvŕkalo mi v bruchu. Som ku*va strašne hladná. Som závislá na mojej matke, ktorá mi robí raňajky. Inač by som umrela na hladovku.

''Koľko je hodín?'' opýtal sa Harry zatiaľ čo vychádzal z kúpeľne. Otočila som sa a pozrela som sa na digitálne hodinky na mojom nočnom stolíku.

''Takmer 11'' odpovedala som, pozerajúc sa na neho s úsmevom.

''Budem späť okolo obeda. Musím ísť domov a prezliecť sa z týchto šiat'' vysvetlil mi, vzal si kľúče od auta a kráčal ku mne. Sadla som si na posteľ a pozrela som sa na neho. Jeho ruka dvihne moju z postele a bez námahy ma zodvihne na nohy. Zatiaľ čo som sa na neho pozerala som si hrýzla do pery.

''Posnaž sa, aby som ti nechýbala, keď budem preč'' zavtipkovala som a on sa uškľabil. Vedľa neho sa cítim doslova ako trpaslík.

''Myslím, že to bude challenge, môžem skončiť s prehrou'' Jeho čelo odpočíva na mojom, naše nosy sa o seba jemne otierajú. Jeho mätový dych ovláda moje zmysly, keď sa nakloní bližšie a zruší vzdialenosť medzi nami. V bruchu mi vybuchli iskry. Jeho strnisko mi šteklí tvár a ja mu obmotám ruky okolo krku a usmejem sa do bozku.

Ukončili sme to a on mi dal pusu na čelo.

''Čau'' zavolala som z okna, usmievajúc sa na neho. Krútim nad ním hlavou. Radšej pôjde oknom ako dverami. Usmial sa na mňa a odkráčal preč.

Poistila som sa, že moje okná boli zavreté bezpečne a roztvorila som záclony. Izbu mi zaplavil slnečný svit.

''Ty si hore?'' opýtal sa môj otec zmätene, keď som zišla dolu schodmi. Neviním ho z toho, že je prekvapený, keďže nie som ranné vtáča. Moja norma je, že sa zobúdzam na obed, najneskôr možno o 2 poobede. ''Počkaj, zastav sa'' napol skríkol. Teraz som bola na rade ja. Pozrela som sa na neho zmäteným pohľadom. Zasunul si ruku do vrecka a ja som sa pomaly pohla od zábradlia a začala kráčať ku nemu.

''Toto sa už možno nikdy nestane'' povedal zatiaľ čo držal v ruke mobil, nasmerovaný smerom ku mne. Rýchlo som si zakryla rukou tvár, bola som zahanbená. Ani som si neuvedomila, že ma fotil, keďže mal vypnutý blesk.

''Si hrozný!'' vykríkla som zatiaľ čo som kráčala do kuchyne. Môj otec si vždy našiel spôsob, ako ma strápniť. Ale, asi je to to,čo proste robia otcovia. Strápňujú svoje deti. Ale nemôžem na neho hádzať vinu, pretože ak by som mala dieťa, tak by som to robila tiež.

''Aj ja ťa ľúbim London!'' zakričal z obývačky.

Ako veľmi som sa snažila potlačiť úsmev, nepodarilo sa mi to a nakoniec som sa usmiala.

''Kvôli čomu si taká vyobliekaná?'' opýtala som sa mamy zatiaľ čo som jej dávala pusu na líce. Mala béžovú blúzku, ktorá jej odhaľovala ramená a svetlo sivé džínsy, ktoré boli skinny. Má ich prvý krát. Moje oči zišli dolu a na nohách mala čierne topánky na klinovom opätku s remienkami. Chválim.

Dovliekla som sa ku chladničke, otvorila som ju a otvorila som sa na veci vnútri. Vzala som krabicu mlieka a cereálie, ktoré boli položené na kuchynskej linke.

''Prídu Michael a Nicole s dcérami, čo si zabudla?'' opýtala sa s náznakom humoru v hlase.

Trepla som si rukou do hlavy. Ja som fakt zabudla.

''Hej, zabudla som ale vďaka tebe som si už spomenula'' poznamenala som a zasmiala som sa. Vopchala som si do úst plnú lyžičku cereálií a dívala som sa na ňu ako si sadá oproti mne, usmieva sa a potom dvíha obočie.

Na čo sa pozerá?

''Áno?'' opýtala som sa s hubou plnou jedla. Aké slušné.

Jej oči sa pozrú na môj krk a potom späť na mňa. Pozriem sa dolu a začnem sa červenať ako paradajka. Prehodím si všetky vlasy na pravú stranu, pozriem sa dolu a dám si ďalšiu plnú lyžičku do úst.

Prisahám, že ak uvidím Harryho, tak ho zabijem. Tá vec na mojom krku vyzerá ako kusanec od nejakého zvieraťa.

''Čo je tá vec na tvojom krku?'' opýta sa humorným hlasom. Zdvihnem zrak na jej tvár a ona sa škerí.

''Mamí'' zakňučím. Toto je tá najtrápnejšia situácia v akej som kedy bola. Chcem sa schovať pod zem a už nikdy nevyliezť.

''Mám rada Harryho, pripomína mi chalana s ktorým som chodila na strednej'' začala moja matka, keď som sa na ňu pozrela. A tu ju máme, ona a jej príbehy. Prikývla som jej, oznamujúc, že môže pokračovať zatiaľ čo ja budem jesť.

''Bol školský bad boy a každá baba ho chcela, vrátane mňa. Už od základky som do neho bola zaľúbená a raz nadišiel deň, kedy ma zavolal na rande. V ten deň som bola najšťastnejšie dievča na svete. Bol môj frajer, ten na ktorého nikdy nezabudnem. Stále sa správal chladne ale za zavretými dverami bol úplne iný. Budoval si okolo seba steny, pretože nechcel mať ľudí príliš blízko pri sebe. Bol moja prvá láska. Veľmi som sa snažila o to, aby zbúral tie všetky steny, ale on nepovolil. Najhorší pocit na svete je, ak niekoho miluješ, a on ťa nemiluje späť aj keď sa o to najsilnejšie snaží. Veľmi ho vidím v Harrym. Niekedy sa vraví, že chalan s tetovaniami je ako bomba, a ak sa ju rozhodneš zneškodniť, nemôže ti uniknúť jeho príbeh.''

Nemala som slov. To čo povedala, ma naozaj dostalo. Všetko čo opustilo jej ústa bolo spojené s Harrym a ako si všetko necháva pre seba. Jediné čo stále robí je, že zmení tému a nerobí to zámerne.

***

''Chelsea! Nedávaj si to do úst!'' zvrieskla som zatiaľ čo som bežala ku nej, vytrhla som jej z ruky nabíjačku na iphone a nahradila som ju plyšákom. Vystrúhala grimasu.

Posledných pár hodín doslova lietam po celom dome, keďže moji rodičia, strýko a teta odišli von, robiť boh vie čo. Ani nevyzerali smutne, keď nechávali svoje deti v dome so mnou.

Len nedávno mali štvrté narodeniny a sú ako deň a noc. Celá obývačka je rozbombardovaná. Musím ich dostať von z tohto domu.

Pozriem sa na Kelsey a ona sa hrá so svojimi bábikami a nestará sa o nič iné. Ako keby bola vo svojom vlastnom svete. Je úplný opak Chelsea. Je tichá a dokonca ma aj počúva. Je ten typ dieťaťa, ktoré si praje mať každý rodič ale nakoniec majú aj tak dieťa ako Chelsea, aj ja som ten prípad.

''Baby, ste hladné?'' opýtala som sa zatiaľ čo som si medzi nich s úsmevom sadla. Ich svetlomodré oči sa pozrú do mojich a obe naraz pokrútia hlavou, že nie sú. Zasmiala som sa. Sú také roztomilé.

Zazvoní zvonček a ich hlavy sa okamžite otočia smerom ku dverám, vo veľkom očakávaní.

''Ideš otvoriť tie dvere?'' opýtala sa ma Chelsea. Niekto je tu trošičku drzý.

Vstávanie z podlahy mi príde ako ten najťažší boj ale keď sa konečne postavím, idem ku predným dverám.

Harryho pohľad

Vystúpil som na posledný schod a zazvonil na zvonček.

Dal som si mobil do zadného vrecka a v tom sa otvorili dvere, v nich stála London. Usmiala sa na mňa a posunula sa nabok aby som mohol prejsť cez dvere. Dal som jej rýchlu pusu na ústa.

Z izby počujem, ''Ewwwww'', je to detský hlas. Pozriem sa za červenajúcu sa tvár London, a na podlahe vidím dve blonďavé dievčatká v rovnakom oblečení. Dvojičky?

''Kto to je?'' opýtal som sa.

''Moje sesternice Kelsey a Chelsea'' povedala a ja som prikývol a pozrel sa na nich. Samozrejme na nás stále čumia, .. alebo si to myslím len ja?

Kelsey a Chelsea .. ich mená su ku*va podobné.

''Poď'' povedala London a vzala ma za ruku, kráčajúc smerom ku nim. Sadla si na koberec a ja som si hneď sadol vedľa nej. Toto nie je príjemné.

''Ahojte, som Harry'' povedal som, mávajúc rukou a dajme tomu, že s úsmevom. Jediný rozdiel, ktorý vidím je, že jedna má ružovú sponku, kým tá druhá ju má fialovú.

''Ja som Chelsea'' zapišťala tá s fialovou sponkou. Usmial som sa na ňu.

Pozrel som sa na tú druhú, čakajúc kým prehovorí aj ona. Postavila sa a išla smerom ku mne. Zvraštil som obočie.

''Chceš sa so mnou hrať s bábikami?'' opýtala sa nesmelo. Z očakávaním na mňa zízala.

''Um..'' začal som zatiaľ čo som dvihol ruku a poškrabal sa na krku. Pozrel som sa na London a ona sa s úškľabkom pozerala na druhú stranu. Ku*va. Ten pohľad, ktorým sa na mňa pozerala, spôsoboval, že by som sa cítil vinný, ak by som povedal nie. ''Jasné, zlatko'' povedal som a ona sa naširoko usmiala.

''Poďme sa hrať vonku''

Postavil som sa z podlahy a vzdychol som si, nohy mi už začínali tŕpnúť. Jej malá ruka sa chytila môjho malíčka, keď sme kráčali von, smerom k zadnému dvoru.

''Tak, ako sa voláš, zlatíčko?'' opýtal som sa zatiaľ čo som trápne sedel na tráve. Ona si sadla oproti mne a podala mi bábiku.

''Som Kelsey'' zamrmlala. Je strašne hanblivá.

''Rád ťa spoznávam, Kelsey'' usmial som sa.

''Prečo znie tvoj hlas tak smiešne?'' opýtala sa a ja som sa zasmial.

''Lebo mám britský prízvuk'' vysvetlím jej a ona nakloní hlavu na bok. Je roztomilá.

(čítajte, komentujte, ak chcete tak odporučte ostatným dajrekšnerkám :D :D a ... ďalšia časť bude tiež asi na 2 polovice rozdelená, lebo je dlhšia :) x)