Hate each other (44. kapitola)

Nenávidieť jeden druhého

Originál

Pohľad London

Povzbudivo som sa na Cartera usmiala, zatiaľ čo sme spolu s rodičmi čakali na jeho odpoveď. Harry mal na druhej strane na tvári vážny výraz. Musela som ho drgnúť s lakťom aby sa prebral zo svojho nahnevaného stavu.

Počas celého toho výsluchu, ktorý robili Harrymu moji rodičia, som si nemohla pomôcť, a musela som motýle v bruchu držať, aby sa nerozširovali ďalej. Odpovedal tak perfektne a z jeho odpovedí som bola tak šokovaná, že som nemala slov. Keď povedal môjmu otcovi, že ma plánuje ochraňovať svojim životom, moje srdce mi takmer vyskočilo z hrude. Prisahám, že to bola tá najkrajšia vec, ktorú som kedy v živote počula. Povedal to s takou sebadôverou a nefalšovanosťou, že som nemala inú možnosť ako mu uveriť. Chápete, kto by neuveril, ak by bol vtedy na mojom mieste? Keď to povedal, tak som na tvárach mojich rodičov mohla vidieť ten výraz. Vyzerali tak spokojne, dokonca až zmätene, z jeho odvahy, vzhľadom na to ako dlho sme spolu chodili. Vedela som, že ho majú radi, už podľa výrazov na ich tvárach. Harry dodržiava svoj sľub, že nezničí túto noc a ja som za to vďačná. So si istá, že Harry zapracoval so svojim šarmom a očaril ich rovnako ako očaril aj mňa.

''Moji rodičia sa majú dobre, ďakujem za opýtanie. Rozprával som s nimi pred pár dňami a povedali, že prekvapivo idú zajtra na párty'' povedal Carter plynulo s tichým smiechom, predtým ako si odpil z pohára. Jeho rodičia mi chýbali, boli veľmi prísni ale aj tak boli super. Stále si spomínam na to ako som prišla na víkend a pani Wiliamsová ma stále učila ako piecť muffiny a keksíky. Vo voľnom čase zvykla piecť a ja som jej chcela stále pomáhať, lebo to znamenalo jedlo zdarma, a v tom prípade so mnou môžte počítať vždy. Bola to jedna z tých príležitostí, keď by ste museli byť debil, aby ste ju neprijali.

''Party? Od kedy sú tvoji rodičia typ na párty? Mark a ja sme sa vždy snažili dostať ich na párty ale oni vždy ponuku odmietli!'' povedala moja mama, v jej tvári sa zračil zmätok. Ale mala pravdu. Stále, keď chceli moji rodičia ísť na nejakú udalosť, Carterovi rodičia vždy vymysleli nejaké ospravedlnenie, aby nemuseli ísť. Netuším prečo, ale vždy to tak bolo.

''Netuším čo ich tak odrazu motivovalo k tomu, aby na tu párty šli. Ale som si istý, lebo to viem od kamarátky mojej mamy, u ktorej tá párty je'' povedal Carter zatiaľ čo sa potichu smial s úsmevom na tvári.

''Ešte ako dlho je do konca tejto sračkovej večere?'' zašepkal mi potichu do ucha Harry. Bola som si istá, že gúľa očami aj keď som ho nemohla vidieť.

''Bejby, čoskoro by sme mali ísť'' povedala som rovnako potichu.

Moji rodičia a Carter boli takí zaneprázdnení rozprávaním sa, že ich nezaujímalo, čo sme mali Harry a ja v pláne. Asi sa len chceli dozvedieť novinky o ňom a jeho rodine.

''Dúfam, nemyslím si, že vydržím v prítomnosti tohto koko*a dlhšie'' povedal a ja som sa zasmiala.

''Veď ešte nič neurobil. Buď si troška iracionálny alebo si proste myslíš bludy.'' zavtipkovala som a on sa odtiahol od môjho ucha a zazrel na mňa, jeho oči uprené na tých mojich. Zodvihla som svoje ruky, položila som ich na jeho líca a jemne som ich stisla.

''Prestaň!'' hneval sa zatiaľ čo dával moje ruky preč. Rehotala som sa z jeho detinského správania. Falošné mračenie sa hneď zmenilo na veľký úsmev. V jeho lícach sa objavili jeho dva ďolíčky a ja som sa musela zdržať šťuchania do nich.

''Tvoje ďolíčky ťa robia takým roztomilým'' povedala som, spôsobujúc, že mu líca troška zčerveneli.

''Viem si len predstaviť ako roztomilo si vyzeral ako bábätko''

''Naozaj som neplánoval to, aby si ma nazvala roztomilým. Chcel som aby si povedala sexy ale všetko čo povieš je fajn'' povedal a ja som sa zachichotala.

''Tvoje ďolíčky vyzerajú viac sexy, Harry'' povedala som.

''Oh, teraz hej?'' povedal, zatiaľ čo približoval svoju tvár bližšie ku mojej. Jeho pery sa skrútili do sugestívneho úsmevu a ja som si mohla len predstaviť, čo sa vtedy honilo jeho mysľou.

''Hmmm'' zahmkala som zatiaľ čo som jemne dvihla hlavu, aby sa stretla s jeho vyššie položenou. Aj keď sedel, tak bol relatívne stále vyšší ako ja.

Cudný bozk na perách spôsobil, že som chcela viac, ale konečne som sa vrátila späť do reality, do prostredia okolo nás. Všetci v reštaurácií sa rozprávali a kecali, okrem nášho stola, pri ktorom bolo ticho.

Pozrela som sa dopredu a bolo jasné, že na nás moji rodičia čumeli. Moje líca okemžite zčerveneli. Nikdy v živote som sa ešte necítila takto trápne. Moja mama tam sedela s ústami dokorán a zhrozene sa na nás dívala.

''Ó môj bože!'' zakvičala som, zatiaľ čo som dvihla ruky a zakryla si nimi oči. Všetci vybuchli smiechom, keď ma Harry prisunul k svojmu boku a ja som položila hlavu na jeho rameno. Aspoň on sa zo mňa nesmial.

''Účet prosím'' zvolal môj otec zatiaľ čo dvíhal ruku. Čašník nočnej smeny jemne prikývol hlavou, predtým ako odišiel preč, pravdepodobne po účet.

''Tak Carter, stretávaš sa teraz s niekým?'' opýtala sa moja mama zatiaľ čo pojedala jahodovú zmrzlinu zo svojho taniera. Vzala som lyžičku z môjho taniera a potajomky som si vzala z jej zmrzliny, zatiaľ čo ona bola zaneprázdnená pozeraním na Cartera. Hneď ako som si dala zmrzlinu do úst, zavrela som oči a vychutnávala som. Tá sladkosť a jemnosť tej zmrzliny spôsobovali, že som začínala ľutovať, že som si neobjednala to isté. Keď mama jedla tú zmrzlinu, tak som na ňu pár krát zazerala. Mala som to byť ja, kto ju jedol.

''Nie práve teraz, ale niekto sa mi páči'' povedal a Harry nado mnou zafunel. Zízala som na neho.

''Prepáč'' pošepkal ale bolo jasné, že to nemyslel úprimne.

''Aw, naozaj? Aká je?'' pokračovala moja mama s obrovským úsmevom a môj otec tiež. Vždy ho brali ako keby bol ich syn.

''Je naozaj skvelá, má úžasnú osobnosť a je veľmi múdra'' priznal sa a mi sme zhíkli, čo nejako spôsobilo, že sa začal červenať.

''Ako dlho sa poznáte?'' opýtal sa môj otec.

''Nie je to tak dlho, možno dva mesiace'' povedal a ja som sa usmiala. Aspoň už nebude viac single. Asi si aj viem predstaviť to, čo by urobila Brooke a jej štetky, keby bol single dlhšie.

''Tak vám prajem veľa šťastia'' povedala mama so žiarivým úsmevom. Môj otec dokončil vypisovanie šeku a podal ho čašníkovi, predtým ako mu dal prepitné. Ň

''Harry, zabudla som ti povedať, že to víno bolo skvelé. Pravdepodobne najlepšie aké som kedy pil'' povedal môj otec a mama súhlasne prikývla.

''Som rád, že vám chutilo'' povedal Harry zhora a videla som ako sa na nich rýchlo usmial.

Rozprávali sme sa ešte asi pol hodiny, potom sme sa všetci zhodli na odchode domov. Bolo takmer 23:30. Som rada, že sa moji rodičia rozhodli ísť na večeru radšej v sobotu ako v nedeľu. Bolo by to viac hektické, pretože nasledujúci deň je pondelok, a pondelky nenávidíme všetci.

''Naozaj ho mám rada'' povedala moja mama, keď sme kráčali bok po boku na parkovisko, hneď na Harrym, Carterom a mojim otcom.

''Hej, aj ja ho mám rada'' povedala som súhlasne.

''Vidím, že sa o teba naozaj stará a aj ty o neho. Je to také krásne, zlatko. Ja len chcem aby si bola šťastná a keď vás teraz vidím spolu, tak on je jednoznačne tým dôvodom. Počas večere som uvidela ako sa na teba pozeral a pre seba sa usmieval. Pozeral sa na teba s obdivom; to viem určite. Som šťastná, že si si vybrala takého perfektného chlapca ako je Harry'' ukončila moja mama a ja som sa natiahla a objala ju.

''Mami ja ťa tak veľmi ľúbim, si najlepšia'' povedala som zatiaľ čo som ju stískala.

''Ja ťa ľúbim ešte viac zlatíčko'' povedala moja mama zatiaľ čo mi dávala pusu na hlavu.

Boli sme takmer pri našich vozidlách, keď som sa od nej oddelila.

''Ešte sa idem veľmi rýchlo porozprávať s Carterom'' povedala som jej a ona ma odprevadila s úsmevom.

Dobehla som chlapov a poklepala som Cartera po ramene, on sa o pár momentov otočil a zastavil.

''Hej Carter, môžem sa s tebou rýchlo porozprávať?'' opýtala som sa a uvidela som ako prikývol. Keď sme kráčali ďalej, tak som zazrela ako sa Harry otáča a pozoruje nás.

''Tak, kde si zaparkoval?'' opýtala som sa keď sme kráčali cez bludisko áut.

''Pár áut ďalej, blížime sa tam'' povedal a ja som prikývla, nasledujúc ho.

''Tak, o čom si sa chcela rozprávať?'' povedal pozerajúc sa na mňa, zatiaľ čo si dal ruky do predných vreciek. Prezrela som si ho a dospela som k záveru, že bol naozaj vyšší ako Harry, možno o pár centimetrov.

''Vlastne som s tebou chcela rozprávať o Harrym'' povedala som pravdepodobne trocha viac pomalšie.

''A čo o ňom?'' opýtal sa zatiaľ čo krčil plecami.

''Vy dvaja vyzeráte trocha ako keby ste-'' začala som ale on mi skočil do reči.

''Nenávideli jeden druhého?'' povedal veľmi rýchlo, jeho tón hlasu sa zmenil.

''Hej... rozmýšľala som nad tým, prečo sa navzájom tak nenávidíte keď sa len sotva poznáte'' povedala som pozerajúc sa na autá, okolo ktorých sme prechádzali keď sme kráčali.

''Ja mu proste neverím'' odpovedal a ja som si spomenula ako mi Harry dnes vravel tie isté slová.

''A prečo?'' opýtala som sa a on ma zastavil, položil svoje ruky na moje plecia.

''London, si pre mňa ako sestra. Vieš to, že?'' opýtal sa a ja som prikývla.

''Dobre, pretože ak je tu niečo, čo nechcem vidieť, je to to, že nechcem vidieť ako ťa zraní. Počul som akú má reputáciu u dievčat a nechcem aby si skončila ako ony, iba využité a so zlomeným srdcom. Si nádherné dievča a nemala by si byť v takejto situácií. Ja sa len snažím chrániť ťa, to je všetko'' povedal zatiaľ čo sa na mňa usmieval. Pozerala som sa do jeho onyxových očí zatiaľ čo som sa na neho usmievala.

''Neviem čo by som bez teba robila, Carter'' povedala som keď sa moja tvár zaborila do jeho hrude. Všetko čo teraz povedal, mi len pomohlo uvedomiť si, že ma len chráni ako by to urboli každý iný dobrý priateľ alebo brat.

''Nechcem aby sa môj frajer a najlepší priateľ nenávideli. Ale môžeš sa aspoň posnažiť byť s Harymu milší? Mám ho naozaj veľmi rada a veľa pre mňa znamená'' povedala som do jeho hrude, čakajúc na odpoveď.

''Pre teba všetko, London'' povedal zhora, predtým ako ma objal ešte silnejšie.

(ak to čítate tak prosím komentujte a vyjadrujte sa, kľudne ku postavám k deju, nadávajte ak chcete, ale prosím komentujte..dá mi to viac chuti a nálady do prekladania :D ak nechcete, tak nič no :D )