Open your eyes (43. kapitola)

Otvor svoje oči

Originál

Pohľad London

''Vďaka bohu, že si konečne hotová, London! Čakali sme tu na teba asi hodinu,'' oznámila moja mama. Zhíkla som, zatiaľ čo som sa na ňu pozerala s otvorenou hubou. ''Zavri si ústa zlatko, nevyzeráš ako dáma.'' zachmúrila sa a ja som bez ďalšieho rozmýšľania ústa nútene zavrela.

Moje oči zaostrili na Cartera, keď sa ku mne začal približovať s úsmevom na tvári. Usmiala som sa, zatiaľ čo som otvárala ruky dokorán.

''Ahoj Carter'' povedala som spoza jeho ramena, jeho ruky mi objímali pás, tlačiac ma ku hrudi. V tej chvíli som zacítila závan jeho kolínskej a usmiala som sa. ''Je to čo cítim Polo Blue?'' opýtala som sa zatiaľ čo som odmotávala ruky z jeho trupu a urobila krok dozadu.

''Máš dobrý cit pre vôňu. Nemôžem uveriť tomu, že si to pamätáš'' vychválil ma.

''Jasné, že si pamätám'', zagúľala som očami. ''Ja som predsa bola tá, ktorá ti tu kolínsku predstavila ako prvá a od vtedy si ňou bol posadnutý'' doberala som si ho zatiaľ čo som na neho vyplazila jazyk.

''Nechcem znieť neslušne alebo tak, ale kto ťa tu pozval?'' opýtala som sa so smiechom. Myslela som si, že smiech tomu pomôže a bude to znieť milšie ako keby som to len tak povedala.

Keď som sa to opýtala, uvidela som Harryho, ktorý sa opieral o stenu, ako sa na nás pozrel. Predtým telefonoval, preto mal teraz v ruke telefón.

''Kupoval som si niečo v supermarkete a narazil som na neho na parkovisku'' začal. Takže ho pozval môj otec. Teraz som na neho za zo naštvaná a mám silnú túžbu udrieť ho. Tento deň mal byť len pre Harryho, mňa a mojich rodičov. Už teraz môžem v izbe cítiť napätia, ktoré vyžaruje z Harry a Cartera. ''Pozval ma tu s tým, že vy budete mať večeru, a ja som súhlasil, lebo som nemal na práci nič lepšie. Nemal som tušenia, že tu bude aj on'' povedal otáčajúc sa doprava, aby sa na neho na chvíľu pozrel a potom sa otočil späť s úsmevom.

''Hej, Harry tu mal byť. Som prekvapená, že ti to môj otec nespomenul.'' komentovala som.

''Hej, neviem, že prečo to nespomenul'' priznal, zatiaľ čo si dal ruku za krk a poškrabal sa.

Moje uši začuli klopkanie opätkov mojej mamy a ja som sa pozrela smerom ku dverám do obývačky.

''Je čas ísť, naša rezervácia je na 8 a už je 7:30'' oznámil môj otec, keď odomkol predné dvere a otvoril ich.

''A mimochodom, Carter, veľmi pekne ti ďakujem za kvety, voňajú úžasne. Našla som vázu a dala som ich to nej'' povedala mama s úsmevom.

''Som rád, že sa vám páčia'' usmial sa Carter.

''Oh, Mark, nezabudni na víno!'' napoly-zvrieskla mama na otca. Šiel späť dnu do domu.

Harry a ja sme vyšli von, Carter nasledoval za nami.

Všetci sme stáli na chodníku, pozerajúc sa na seba. Bola to pravdepodobne tá najtrápnejšia situácia v akej sme mohli byť, pretože nikto nerozprával. Pozrela som sa na Harryho a videla som ako zatína čeľusť. Carter zas stál s rukami vo vreckách zatiaľ čo sa samoľúbo usmieval. Pozrela som sa dolu na moje ruky a pohrávala som sa s nimi.

''Takže, kto doniesol víno?'' opýtala som sa nahlas, pretože som nevedela, kto ho doniesol. Je ťažké uveriť tomu, že by Carter doniesol oboje, aj víno aj kvety.

''Vzal som fľašu vína na ceste sem'' povedal Harry, zatiaľ čo sa na mňa pozeral s malým úsmevom.

''Aw, nemusel si'' povedala som a on sa samoľúbo uškrnul.

Predné dvere sa zatvorili a moji rodičia zišli vedľa seba dolu po schodoch.

''Carter, vieš kde je reštaurácia?'' opýtal sa môj otec a on prikývol.

''Nie, ale budem vás nasledovať'' povedal Carter zatiaľ čo šiel cez cestu.

''Okej, stretneme sa tam'' povedala som mávajúc mojim rodičom, šli sme s Harrym ku jeho autu.

''Tak, ako sa ti zatiaľ pozdávajú moji rodičia?'' opýtala som sa, zatiaľ čo som si zapínala pás.

Zozadu sa ozvalo silné ručanie motora a ja som sa od toho hluku skrčila. Motocykel pomaly prešiel zľava okolo nás a potom šiel zarovno s autom mojich rodičov. Vtedy mi došlo, že to bol Carter. Nikdy v živote by som si nemyslela, že by mal motocykel. Sú nebezpečné ale aspoň, že mal helmu.

''Tvoju mamu mám radšej ako tvojho otca'' povedal a ja som sa zasmiala. Môj otec mal vždy tendenciu správať sa nepríjemne, ale je úplný opak.

Keď boli už dosť ďaleko pred nami, Harry vyštartoval.

''Vieš kde je reštaurácia, že?'' opýtala som sa. Natiahla som sa dolu, zapla som rádio a prepínala som stanice.

''Baby, žijem tu dlhšie ako ty'' zasmial sa zatiaľ čo sa pozeral dopredu na cestu.

'' Takže si pripravený na výsluch mojimi rodičmi?'' doberala som si ho zatiaľ čo som vzala jeho ruku, naše prsty sa preplietli.

''To ku*va nie'' uškrnul sa a ja som sa zachichotala.

''Už som dosť nasratý, že ten ch*j bude s nami'' povedal, značne pohoršený.

''Prečo ho tak veľmi neznášaš? Keď ho spoznáš, zistíš, že je to naozaj dobrý človek'' zachmúrila som sa.

''No, asi je to zlé, pretože sa nesnažím spoznať ho. Neverím mu a ani ty by si nemala.''

''Môžem veriť komu chcem a jemu verím'' obránila som sa.

''Ver mu ak chceš ale, ktorý najlepší priateľ si nepamätá mená rodičov svojho najlepšieho priateľa?'' povedal, zachmúrený.

''Pravdepodobne zabudol'' pokrčila som plecami. Vyzerá to ako keby si myslel, že ja mám vysvetlenie.

''Ty nechápeš tomu, čo hovorím, London'' povedal zatiaľ čo oblapil ruky okolo volantu a potriasol hlavou zľava doprava. ''Ten výraz na jeho tvári, ktorý mal keď šiel objať tvoju matku a povedať jej meno, kričal ''Netuším kto to ku*va ste ale budem predstierať, že viem''. Neznepokojuje ťa to?'' upriamil svoju pozornosť na mňa s podráždeným výrazom.

''Proste si my-''

''Nie len to, ale tvoj otec dokonca priznal, že on ho vôbec nespoznal, keď sa videli v supermarkete'' oznámil.

''Čo sa snažíš povedať, Harry?''

''Proste si myslím, že by si mala otvoriť svoje oči a aspoň raz nebyť taká naivná''

''Snaží sa byť k tebe milý ale ty si taký negatívny, že si to vôbec nevšimneš! Zaoberáš sa úplnými somarinami! Ešte neurobil nič, čo by ma malo znepokojovať! Chápem, že mu neveríš ale to je niečo, čo by ste si mali vysvetliť vy dvaja. Nenechám ho predsa tak, len kvôli tomu, že ty ho nemáš rád!'' skončila som s rukami prekríženými na hrudi.

Už takmer otvoril ústa aby rozprával ale ja som ho prerušila.

''Môžme o tom prosím prestať rozprávať? Nechcem aby sa večer zruinoval pre nepriateľstvo medzi vami dvoma'' prosila som, keď sme zabočili na parkovisko reštaurácie.

Jeho ruky boli stále pevne oblapené okolo volantu, keď parkoval.

''Prosím Harry'' povedala som ešte a on vzdychol.

''Fajn''

***

Harryho pohľad

Jediné zvuky, ktoré bolo počuť, bolo vŕzganie strieborného príboru po porcelánových tanieroch. London ma konečne trocha upokojila ale stále som bol naštvaný, pretože Carter sedel oproti mne, takže sme stále zdieľali očný kontakt. London si vyžiadala, že sa s ním porozpráva a ja som nad tým len zagúľal očami. Nezaujíma ma či sa s ním porozpráva alebo nie, aj tak na neho nezmením svoj názor.

''Takže, ako si sa spoznal s mojou dcérou?'' opýtal sa otec London zatiaľ čo sa pozeral na mňa.

Všetky oči boli na mne a ja som sa tohto momentu obával najdlhšie, aj keď som vedel, že raz príde.

''Uvidel som ju prvý deň v škole kráčať cez hlavný vchod a vtedy som vedel, že sa s ňou musím porozprávať, pretože bola krajšia ako ostatné dievčatá na škole. Zastihol som ju na chodbe keď bola pri skrinke a odvtedy sa mi zapáčila'' povedal som pravdivo. Chápete, v porovnaní so všetkými tými štetkami, sa jej krása nevyrovná ničomu.

Pozrel som sa na bok a na lícach London som uvidel jemnú ružovú.

''Ako dlho už spolu chodíte?''

''Pravdepodobne to bude čoskoro mesiac'' predvídal som. Je takmer Október, takže som si myslel, že je to tak.

''Aké máš s mojou dcérou úmysle?'' opýtal sa a ja som nad tým musel chvlíľu porozmýšľať.

Táto sračka je ťažšia ako som si myslel.

''Plánujem, že ju budem ochraňovať mojim životom a budem sa o ňu aj starať. Budem tu pre ňu vždy keď ma bude potrebovať a nemám žiadny úmýsel úmýselne ju zraniť'' odpovedal som a odpil som si z vody v pohári.

Carter sa na mňa pozrel a uškľabil sa, keď som položil pohár späť na stôl.

''Povedz mi o svojich rodičoch a detstve'' opýtal sa a ja som otvorila ústa a hneď som ich zavrela späť.

''Nie je mi príjemné odpovedať na túto otázku'' povedal som a uvidel som London, ktorá zíza na svojich rodičov, keď zašepkali 'prepáč'.

''Hráš nejaké športy?''

''Áno, som v basketbalovom tíme''

''Čo sa ti najviac páči na mojej dcére?'' opýtala sa konečne jej matka.

''To je ťažká otázka ale obdivujem jej osobnosť. Má veľmi veľké srdce a je veľmi vtipná''

''Čo plánuješ robiť po škole?'' opýtala sa.

''Plánujem sa stať finančným analytikom'' povedal som s úsmevom. Vždy som mal rád matematiku, takže mi ťažkosti nerobila.

''To je dosť otázok, tak ako sa majú tvoji rodičia, Carter?'' opýtal sa jej otec.

Pozrel som sa na Cartera a bolo samozrejmé, že nevedel, čo má povedať.

Fotka London a Harryho ako idú na večeru  (bola síce už pri minulej kapitole ale až teraz som si ju všimla lebo som trúba .. a vy čo ste to už prečítali, by ste ju nevideli tak ju dávam teraz, tu :D )

(celý týždeň budem odcestovaná a bez notebooku pravdepodobne, takže ďalšia časť bude asi až o týždeň dúfam, že ma nezbijete :)) x)