I was invited (42. kapitola)

Bol som pozvaný 

Originál

Harryho pohľad

V zrkadle bol úplne iný človek. V takomto oblečení som sa nikdy necítil sám sebou. Nikdy som si nemyslel, že si oblečiem niečo iné ako skinny džínsy a tričko. Aj keď, tieto nohavice sú celkom úzke.

Vyšiel som von z mojej kúpeľne a učesal som si vlasy na jednu stranu.

Predtým ako som prišiel ku komode a nastriekal sa nejakou kolínskou, som vypol svetlá v spálni.

„Je toto Harry Styles?“ čumel na mňa Louis, celý prekvapený. „El, rýchlo poď sem! Toto musíš vidieť!“

Zagúľal som očami a pokračoval som v chôdzi dole schodmi.

O chvíľu vyšla Eleanor z kuchyne s úsmevom na tvári.

„To sako je roztomilé“ povedala keď mi ho napravovala.

„Neplánoval som byť roztomilý.“

„Drž hubu! Ty vieš čo myslím,“ povedala počas toho ako na mňa pozrela. „Toto je nový vzhľad a vyzeráš úžasne. Viem, že London zošalie keď ťa uvidí“

''Ale nie je nič viac sexy, ako chalan v slávnostnom oblečení, som z nich celá bez seba'' povedala London, zatiaľ čo sa na mňa vyškierala.

''Je to tak?'' opýtal som sa.

''Presne tak'' potvrdila to.

''Myslím, že môžeš mať pravdu'' zasmial som sa.

„Tak ako sa cítiš brácho? Nervózne?“ opýtal sa Louis keď mi položil ruku na plece a pozrel sa priamo na mňa.

Ja som pokrčil pleciami.

„Možno trochu“ pripustil som.

Neviem aký typ sú jej rodičia. Môžu svoju dcéru ochraňovať, ale ja ich ozaj viniť nemôžem, pretože ak by som mal dcéru ja, tiež by som bol k jej frajerovi drsný. Ak by jej niekedy zlomil srdce, tak by som ho pravdepodobne zabil.

Po tom, čo mi jej otec privrel prsty oknom, môžem dôjsť len k jednému záveru a to je, že nechce aby sa jeho dcéra zranila. Samozrejme som nad tým zagúľal očami, pretože by som nikdy London neublížil a na to vám môžem dať moje slovo. Nie som taký hlúpy aby som niekoho nechal vykĺznúť zo svojich rúk. Čakal som príliš dlho na niekoho ako je ona a musel by som byť chorý aby som ju opustil. Pravdepodobne by som zo sebou už nedokázal žiť, áno to je pravda.

''Ukľudni sa brácho, London je milé dievča a z toho dedukujuem, že sú takí aj jej rodičia'' uistil ma Louis.

''Chápeš, v poslednej dobe niektoré dievčatá nemajú v sebe ani toľko slušnosti, aby dali vedieť rodičom, že majú vzťah. Dozvedia sa to len v tom prípade, keď ich dcéra tehotná'' povedala El a zagúľala očami, jasne znechutená.

Prikývol som hlavou.

''Hej, štetky sú v poslednej dobe často otehotnievajú'' pridal sa Louis zatiaľ čo pokrútil hlavou.

''No,'' začal som zatiaľ čo som sa pozeral na hodinky. Bolo štvrť na sedem a už bol pomaly Čas na odchod. ''Myslím, že by som už mal ísť'' povedal som keď som zdvihol zrak opäť na nich.

''Ste si teda istí, že vyzerám fajn?'' zvolal som otvárajúc predné dvere a pozerajúc sa na nich.

Zagúľali očami mojim smerom a keď som zatváral dvere tak som sa zasmial.

Sadol som si do vnútra môjho kabrioletu a vzdychol som.

Ku*va, nikdy v živote som nebol taký nervózny a teraz sa cítim ako posera.

Dal som ruku do priehradky na rukavice, vybral som krabičku cigariet, jednu som vytiahol a zapálil si ju.

Keď som pár krát vyfúkol dym, cítil som sa troška uvoľnenejšie.

Naštartoval som motor a vyštartoval som na cestu.

Prešiel som okolo vínnej pivnice a zabočil som. Zaparkoval som auto a vošiel som do obchodu.

''Hľadáte niečo?'' opýtal sa muž kráčajúci oproti mne.

Obzrel som sa a prikývol. ''Aké je najpredávanejšie víno, ktoré tu máte?''

''Toto je takmer stále vypredané'' povedal zatiaľ čo vzal fľašu z poličky, na ktorej bolo napísané 'Pavie'.

''Vďaka'' povedal som vopred, keď som sa presunul smerom ku pokladni.

''Harry, nevidel som ťa roky! Čo ťa tu sem dnes privádza?'' povedal pán Thomas zatiaľ čo sa slabo usmieval. Bol v dobrej forme na to, že mal 70 rokov.

''Ja vás tiež,'' povedal som s úsmevom. ''Bol som na ceste ku mojej priateľke a rozhodol som sa, že sa zastavím a kúpim fľašu vína.''

''Priateľka? Vždy som vedel, že máš rád dievčatá'' zasmial sa zatiaľ čo skenoval fľašu vína. ''Určite je nádherná.''

''Samozrejme, že je'' súhlasil som.

''Takže to bude 249 dolárov'' povedal.

Natiahol som ruku do vrecka, otvoril som peňaženku a vybral som z nej tri stovky.

''Zbytok si nechajte'' usmial som sa, vzal som fľašu a opustil som obchod.

Bol som rád, že som ku nej prišiel o 5 minút skôr a vyšiel som z auta s fľašou vína v ruke.

No a teraz to príde.

Trikrát som zaklopal na dvere a čakal som na odpoveď.

Obzeral som sa okolo a presúval som váhu z jednej nohy na druhú. Kľučka sa pohla, ja som sa rýchlo pozbieral, a dvere sa doširoka otvorili, odhaľujúc ženu v strednom veku. Vo vlasoch mala jemné vlny a jej makeup bol pôvabný. Je jasné, po kom je London.

''Ahoj, ty musíš byť Harry, '' povedala zatiaľ čo ma vítala objatím, ''Veľa sme o tebe počuli!'' Dúfam, že to boli dobré veci.

''Tiež vás rád spoznávam pani Hill''

''Oh zlatko, volaj ma Scarlett'' zasmiala sa zatiaľ čo ma viedla dnu.

No, jej matka vyzerá byť veľmi milá.

''Mimochodom, som vám doniesol toto víno'' povedal som dávajúc jej darčekovú tašku.

''Oh, to si nemusel'' povedala. Tašku vďačne prijala.

''Nič to nebolo'' pokrčil som plecami.

Počul som kroky zo schodov a zodvihol som zrak.

''Toto je Mark, môj manžel'' predstavila ho.

''Je mojim potešením spoznať vás drahý pane, som Harry'' predstavil som sa zatiaľ čo som si s ním silno triasol rukou.

''Je to aj mojim potešením a ako už moja manželka povedala, som Mark'' povedal zatiaľ čo s úsmevom prikyvoval hlavou. ''Pekné sako'' pochválil ma.

''Vďaka pane'' usmial som sa.

''Bez problému'' prikývol.

''Zlatko, o chvíľu by sme mali odchádzať tak prečo, si neurobíš pohodlie v obývačke?'' navrhla Scarlett a ja som prikývol.

''London by mala byť čoskoro dolu''

Sadol som si na gauč a vydýchol som dych, o ktorom som ani nevedel, že ho zadržiavam. Asi som bol vystresovaný pre nič, pretože jej rodičia vyzerali v pohode. Louis a Eleanor mali pravdu. Len dúfam, že zo mňa necítili cigarety.

Na telke bola zapnutá nejaká romantická sračka a ja som vedel, že London ju tu dole pozerala.

Keď už som pri nej, čo jej trvá tak dlho na obliekaní? Jedna časť zo mňa chcela ísť hore schodmi do jej izby ale to by mohlo byť neslušné, ak by ma jej rodičia zahliadli. Možno by mi mohli zakázať, aby som sa s ňou ešte niekedy stretol.

Tak som sa rozhodol, že to neurobím.

Sedel som na gauči 20 minút a postavil som sa, lebo som sa musel vycikať. Vedel som, že nemám piť všetkú tu bublinkovú vodu.

''Snažíš sa nájsť kúpeľňu?'' opýtal sa z ničoho nič jej otec, brutálne ma vystrašil.

Už som vedel, že kde je kúpeľňa ale prikývol som aby ma dokelu nechal samého.

''Je hneď na konci haly vpravo''

''Vďaka'' povedal som s falošným úsmevom.

Zavrel som kúpeľňové dvere, rozzipsoval som si nohavice a vyšťal som sa. Potom som sa zapásal a umyl si ruky. Navlhčil som ri ruky, troška som si upravil vlasy a odišiel.

Šiel som po chodbe, keď som začul zvonenie zvončeka, chcel som im to povedať, skôr ako by mi to povedali oni.

''Harry, môžeš prosím otvoriť dvere?'' opýtal sa hlas jej matky.

''Jasné'' zvolal som.

Bol som pred prednými dverami a otočil som kľučkou.

Otvoril som dvere a stál som tvárou v tvár s Carterom.

Musíte si zo mňa robiť pi*u!

Čo tu ku*va robí?

Bol som v pohode ale teraz som ku*va nasratý.

London mi nepovedala, že ho pozvala. Toto je úplná sračka.

Pozrel som sa na neho a mal taký istý úškrn aký som videl keď som bol s London. Pozrel som sa na na jeho ruky a bola v nich kytica. Prisahámbohu, že ak tie kvety boli pre London, tak z neho vymlátim dušu.

''Čo tu robíš?'' odvrkol som. Moje oči sa zúžili na štrbiny, keď som sa na neho pozeral.

''Ako to asi vyzerá? Bol som pozvaný'' odsekol.

''Navrhujem ti aby si si dával pozor na to, s kým sa ku*va rozprávaš. Je mi úplne u prdele či si  'takzvaný' najlepší priateľ London. Neverím ti a vôbec ťa nemám rád takže sa od nej ku*va vzdiaľ'' vybrechol som.

''Nebojím sa teba a tvojich patetických vyhrážok'' zaškeril sa.

''Mal by si sa, lebo ja si s tebou nezahrávam'' vybrechol som.

''Keby niečo, myslím, že by to malo byť opačne. Veď všetci hovoria, že zdanie môže klamať'' povedal zatiaľ čo išiel okolo mňa.

Čo to má dopekla akože znamenať?

Zabuchol som za sebou dvere a nasledoval som ho, keď kráčal ku rodičom London.

Jej oči za zväščili a ja som zagúľal očami.

''Carter! Nevedela som, že prídeš!'' zvrieskla Scarlett zatiaľ čo na neho zaútočila s kosti-lámajúcim objatím.

Chcel som chodiť tyčku.

''Bolo to prekvapenie....'' zastavil ako keby zabudol jej meno alebo niečo také.

''Zabudol si moje meno tak rýchlo?'' zasmiala sa jej mama.

''Prepáčte, mám ho na jazyku ale proste ho nejako nemôžem povedať''

Totálna sku*vená pi*ovina.

''Je to Scarlett zlatko!'' usmiala sa.

''Nespoznal ani mňa, keď som ho minule stretol'' povedal Mark a ja som zvraštil obočie.

Ako môžeš byť niekoho kamarát z detstva a nepamätať si mená jeho rodičov?

''Ó môj bože'' zhíkol hlav za mnou a ja som takmer spadol zo sily London, ktorá sa na mňa hodila.

''Teraz vyzeráš tak sexi! Snažíš sa ma zabiť?'' povedala zatiaľ čo ma rýchlo pobozkala na pery.

''Mohol by som povedať to isté'' uškrnul som sa zatiaľ čo som ju chytil za pás, ''spôsobuješ to, že s tebou chcem robiť nemysliteľné veci'' zamrmlal som jej do ucha.

Pozrela sa na mňa s lícami červenými ako rajčina.

''Tak, na čo si sa pozeral?'' opýtala sa pozerajúc sa na mňa.

''Pozri sa sama'' povedala som, keď som dával ruky preč z jej pásu.

Pozrela sa do vnútra izby a pozrela sa späť so zvrašteným obočím.

''Čo tu robí?'' opýtala sa.

''Mohol by som sa opýtať to isté''

(troška dlhšie čakanie ale sa mi nechcelo vôbec hihi .. čítajte, zdieľajte komentuje .. názory, čo si myslíte, že bude ďalej .. čo chcete aby bolo .. čo nechcete ... akože.. viem, že to neovplyvníte ale no môžte zanechať komentár :D xx :))