Just drop it (41. kapitola)

Proste to nechaj tak

Originál

Pohľad London

Zaznel zvuk môjho do uši bijúceho budíka a ja som v duchu zastonala. Vytiahla som ruku zpod prikrývky a vypla som ho – plynulé vyzváňanie sa konečne zastavilo. Pretrela som si oči rukami a odstránila som všetky zvyšky spánku.

Odtiahla som prikrývku a uvidela som Harryho ruku obtočenú okolo môjho pásu. Usmiala som sa. Keď som dala jeho ruku dolu zo mňa, bola brutálne ťažká.

''Ránko'' zohla som sa a nechala som mu bozk na čele, keď sa na mňa pozrel.

''Takto vyzeráš v posteli roztomilo,'' povedala som zatiaľ čo som sa na neho pozerala s úsmevom. ''Tvoje vlasy sú strapaté a to spôsobuje, že vyzeráš istým spôsobom nevinne''. Zízala som na neho.

''No to je sračka, keďže ja mám od nevinnosti ďaleko'' odvrkol keď si rukou prečesal vlasy.

''Hej hej hej'' zamávala som rukami, keď som šla do kúpeľne. Umyla som si zuby a tvár, predtým ako som sa osprchovala.

Teplá voda, ktorá sa valila zo sprchovej hlavice bola na mojej pokožke božská. Para a vôňa môjho sprchového gélu na revitalizovali v porovnaní s tým ako som sa cítila pred chvíľou. Ak by to nebolo kvôli môjmu retardovanému budíku, tak by som ešte stále spala.

Vodu som vypla, postavila som sa na podložku vedľa sprchy a vzala som si osušku. Otvorili sa dvere a v nich sa zjavil oblečený Harry. Jeho oči prebehli hore-dolu po celom mojom tele, spôsobujúc to, že som sa začervenala.

''Myslela som si, že budeš stále v posteli'' pomyslela som si zatvárajúc dvere sprchy.

Chvíľu trvalo kým jeho oči konečne zaostrili na moje, musela som v sebe zadržať úškrn.

''Bol som ale pravdepodobne by som zas zaspal'' priznal sa a ja som prikývla. Úprimne by som urobila to isté, vzhľadom na to aký som typ človeka.

Neznášala som keď ma mama budila ráno do školy a stále som povedala '' Daj mi ešte 5 minút'' a tie sa zmenili na 10, potom na 15, na 20, na 25. Bolo to také zlé, že jedno ráno som zaspala a moja mama to už nikdy viac neakceptovala, hovoriac ''Nikdy nedodržíš slovo'', a ''Takmer sme meškali do práce, lebo sme ťa museli vziať do školy''. Jedna časť mňa sa cítila zle ale druhá nie. Dievča potrebuje spánok pre krásu, ale v mojom prípade to nebola krása, bola to čistá únava z toho, že som bola celú noc hore a pozerala televízor.

Keď Harry vyšiel z kúpeľne, ja som bola oblečená a česala som si vlasy.

''Použil som jednu z vašich nových zubných kefiek z poličky, ak to nevadí'' priznal sa ukazujúc na zadnú časť kúpeľne.

''Je to úplne v pohode'' usmiala som sa zatiaľ čo som sa na neho pozerala cez zrkadlo. ''Mala som ich tam už dlhšie, takže je fajn, že ich niekto použil.'' Zobrala som svoje vlasy, dala som si ich do vysokého copu a potom som ich zaplietla a zakončila priesvitnou gumičkou. Vrkoč som povolila potiahnutím na stranách – bolo to rozcuchané ale vkusné.

''Nedávaj si to'' povedal Harry, keď som si chcela naniesť na riasy maskaru. Pozrela som sa na neho cez zrkadlo a on prišiel ku mne, jeho telo zatieňujúce moju malú postavu.

''Prečo nie?'' opýtala som sa pozerajúc sa na fľaštičku maskary v mojich rukách.

''Robí ťa to, '' začal ale zasekol sa mu jazyk a ja som sa na neho pozrela. ''Robí to tvoje riasy čudnými a je to irelevantné, pretože tvoje riasy sú už takto dlhé'' poznamenal viac-menej-pravdivo.

''Ale mne sa páči ako vyzerajú'' protestovala som a robila som ksichty.

''London, daj tú fľaštičku dolu''

''Božee Harry, kvôli tebe to vyzerá ako keby bola maskara nejaká pištoľ alebo čo, '' zachichotala som sa zatiaľ čo som ju zatvárala. ''Ale asi máš pravdu ... dajme tomu'' dodala som s úsmevov zatiaľ čo on falošne vzdychol.

Otočila som sa, vzala som jeho ruky a pozrela som sa na nich. ''Ako im je?'' Vzala som jeho prst, dvihla som ho a dala späť dolu, z hora som začula chichot. Zatriasol prstami v mojich dlaniach, ''Majú sa fajn, vďaka za opýtanie'' odpovedal jeho hlboký hlas.

''Nemusíš mi stále ďakovať,'' poznamenala som zatiaľ čo som dala moju ruku do jeho, porovnanie bolo komické. ''Nemalo by byť šokujúce, že sa o teba starám, chápeš?'' povedala som s chichotom.

''Nie som zvyknutý na to aby sa o mňa niekto staral'' povedal prepletajúc naše ruky dokopy a pokrčil plecami. Slová, ktoré opustili jeho ústa mi vrazili dýku priamo do srdca.

''Čo tým myslíš?''

''Ja um .. kašli na to'' začal ale prestal.

Zvraštila som obočie, ''Ale veď si práve-''

''Proste to nechaj tak London'' povedal odmietavo a jeho tón hlasu sa zmenil.

'''Har-''

''Čo som práve povedal?'' zavrčal a ja som sa zamračila.

''Nemusíš byť taký ko*ot'' poznamenala som zatiaľ čo som dala ruky preč z jeho a šla som od neho preč.

''Prepáč'' jeho ruka chytila moje zápästie, zastavujúc ma. ''Nechcel som k tebe tak rozprávať''

''Nemôžeš sa na mňa proste naštvať preto, lebo o tebe chcem niečo vedieť Harry'' povedala som s jemnými nervami ale on si to zaslúžil.

''Viem a je mi to ľúto'' povedal a objal ma. Pridala som sa a obtočila som okolo neho moje ruky.

''Je to okej'' zamrmlala som mu do hrude. Z jeho oblečenia bolo stále cítiť silnú kolínsku.

Odtiahol sa, zohol a položil svoje pery na moje. Naše pery sa spoločne zosynchronizovane pohybovali. Jeho kučery sa dotýkali mojej tváre a ja som obtočila moje ruky okolo jeho krku aby som spevnila naše objatie. Môj pás bol zovretý v jeho veľkých rukách. Pritlačil ma o stenu a potom na mňa pritlačil aj svoje telo. Jeho jemný jazyk sa kĺzal po mojej spodnej pere a moje pery sa roztvorili – povoľujúc mu vstup. KeĎ zatiahol za moju spodnú peru, zastonala som. Keď mi zaútočil na ústa, ja som mu napadla prstami vlasy. Ťahanie za končeky jeho vlasov spôsobilo, že hrdelne zastonal.

''Ku*va'' zastonala som, keď jeho zuby ohryzkávali citlivú pokožku na mojom krku.

Vrátil sa späť, dal svoje čelo na moje a dal mi pusu.

''Doriti'' zalapala som po dychu zatiaľ čo som sa pozerala na Harryho a potom na moje hodiny,''Moji rodičia pravdepodobne rozmýšľajú, čo stále robím hore''

''Oh ku*va, zabudol som na nich''

''Hej, ... som taká zvyknutá na to, že sú preč, že zabúdam, že sú vôbec tu'' zagúľala som očami.

Dala som mu pusu a šla som k dverám na izbe a otvorila som ich. Vystrčila som vonku hlavu a počula som rozprávanie. Otočila som sa a ukázala som Harrymu aby prišiel za mnou ale on sa nepohol.

''Čo robíš?''

''Myslím, že bude najlepšie ak odídem oknom?'' pozrel sa na mňa ako keby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.

''Nechcem aby sa opakovalo to, čo sa stalo naposledy'' povedala som a on sa vzdal.

''Môžeš vziať moju tašku a telefón keď okolo nich pôjdeš?''

''Poviem ti keď bude vzduch čistý a potom vybehneš'' prikývol zatiaľ čo gúľal očami a ja som do neho drgla s lakťom.

Šla som do kuchyne a videla som rodičov ako sa pri popíjaní kávy rozprávajú a usmiala som sa.

Vošla som do obývačky a zapla som televízor. Vypla som zvuk a potom som ho nastavila naplno – na 100.

Harry vystrčil hlavu zo schodov a ja som mu ukázala dvihnutý palec, keď kráčal dolu ku predným dverám a odomkol ich. Jemne ich pootvoril a ja som sa na neho pozrela.

''Napočítam do troch'' povedala som dvíhajúc ruku.

1...

2...

Keď otvoril dvere viac, dala som prst na tlačidlo ovládača.

3!

Zapla som zvuk a hudba hrala brutálne hlasno. Hodila som ovládač na gauč a vybehla hore schodmi. Harry vybehol z domu a zabuchol za sebou dvere. Kým som vybehla hore schodmi, dosť som sa zadýchala.

''ČO TO KU*VA!'' zvrieskol môj otec zospodu a ja som si musela zakryť ústa aby som sa nerehotala.

''LONDON! POĎ DOLE!'' zvolal jeho hlas a ja som sa musela upokojiť.

Nadýchla som sa, vydýchla som a zišla som dolu schodmi, pozerajúc naňho s úsmevom.

''Chceš to vysvetliť?'' povedal s upreným pohľadom na mňa.

''Všetko najlepšie k narodeninám'' povedala som a napadla som ho objatím.

''Oh, vďaka'' povedal a objal ma späť.

''Mark, ty nemáš narodeniny! Mal si ich pred dvoma mesiacmi'' povedala mama keď na nás oboch čumela.

''Ale ona-''

''Čaute!'' zvolala som zatiaľ čo som vybiehala z domu a zabuchla som za sebou dvere. Šla som dolu ulicou a nasadla do Harryho auta.

''Nespomínala si časť v ktorej si takmer praskla bubienky každému v dome! Vďaka bohu, že som to počul len z diaľky'' povedal kývajúc hlavou keď vyštartoval.

''Bol to jeden z tých impulzívnych nápadov'' povedala som s chichotom.

''Môj zadok je impulzívny'' poznamenal.

''Mimochodom, zabudla som ti povedať, že ťa moji rodičia plánujú vidieť v Sobotu na večeri'' usmiala som sa keď som sa na neho pozrela.

''Naozaj?'' pozrel sa na mňa na zlomok sekundy.

''Áno''

''Nemyslel som si, že im o nás povieš'' zasmial sa.

''Čo tým myslíš?''

''Neviem, proste to vyzeralo tak, že ma chceš držať v tajnosti alebo niečo také... ako keby si sa za mňa hanbila'' pokrčil plecami.

''Určite sa za teba nehanbím'' vzala som jeho ruku. ''Nemáš dôvod cítiť sa trápne.'' povedala som zatiaľ čo som prechádzala palcom po jeho kĺboch na prstoch.

''Čo ak ma nebudú mať radi alebo si budú myslieť, že pre teba nie som dosť dobrý?'' povedal a ja som sa zachmúrila.

''Ich presné slová boli ''Ak ťa robí šťastnou, to je všetko čo nás zajujíma'' a ty ma robíš veľmi šťastnou'' zahlásila som a on sa usmial.

''Wow, nemôžem uveriť, že to povedali''

''Ani ja ale povedali to, takže nemusíš byť vôbec nervózny''

''Dúfam, a čo si mám obliecť?''

''Ešte si nie som istá, moji rodičia sú v takýchto veciach veľmi nerozhodní. Ako ich poznám, tak večera možno ani nebude u nás doma. Ale uistím sa aby som ťa informovala dopredu''

''Vďaka, mal by som sa obliecť do tých sračkových šiat''

''Sračkových šiat?'' povedala som s rehotom.

''Oblekové nohavice a košeľa s golierom'' povedal zatiaľ čo pokrčil nosom.

''Ale nie je nič viac sexy, ako chalan v slávnostnom oblečení, som z nich celá bez seba'' povedala som s úškrnom.

''Je to tak?''

''Presne tak''

''Tak, čo chceš?'' opýtal sa Harry parkujúc auto.

Pozrela som sa von cez okno a usmiala som sa, ''Starbucks?''

''Nemyslela si si, že som zabudol, že si neraňajkovala, že?'' povedal s úškrnom.

''Si ten najlepší chalan na svete'' povedala som naťahujúc sa ponad palubnú dosku smerom ku nemu.

''A ty si tá najlepšia baba na svete'' povedal zatvárajúc priestor medzi nami.

***

Pohľad Cartera

Motor môjho motocykla konečne stíchol, keď som ho zaparkoval. Moje ruky sa natiahli a dali mi dole prilbu z tváre. Nadýchol som sa studeného vzduchu, tá prilba bola dosť tesná.

Vzal som ju do ruky a šiel som ku vchodu supermarketu.

Ľudia v mojom dome zjavne nevedia rozlíšiť čo je moje, a čo je ich. Minulú noc som mal veľmi blízko k uškrteniu Luka.

Samootváracie dvere sa otvorili a ja som vošiel dnu.

Zohol som sa, lebo som sa na niečo pozeral, keď som zrazu zacítil poklepkanie na ramene.

Pozrel som sa na rameno a uvidel som ako na mňa čumia tri dievčatá s omietkovými tvárami.

''Áno?'' opýtal som sa zatiaľ čo som vzal to, čo som potreboval a otočil sa k nim.

''Nie si ty ten nový študent Carter?'' opýtala sa blondýna zatiaľ čo na mňa mrkala svojimi falošnými riasami.

''Vy ste ma tu prenasledovali?''

''Možno, a mimochodom, moje meno je Brooke, toto je Lorie a Natalie'' prebehli si ma pohľadom od hlavy po päty, keď si kusli do pery. Zakýval som im.

''No, ale hlavne som prišla aby som ti dala toto'' povedala Brooke zatiaľ čo mi dala do ruky kúsok papiera a s týmto odišli preč uličkou.

Otvoril som kúsok papiera a samozrejme na ňom bolo vytlačené telefónne číslo.

Uvažoval som nad tým, či si ho mám alebo nechám nechať ale nechal som si ho. Ešte sa niekedy môže zísť.

Šiel som ku pokladni a vyložil som veci na pás.

''Bude to 53.60'' povedala zatiaľ čo sa na mňa usmievala.

Otvoril som peňaženku, vytiahol som kartu a zadal som pin kód.

''Tu je tvoja potvrdenka zlatko'' povedala a ja som ju vzal.

Žmurkol som na ňu, vzal som tašku a odišiel som.

''Carter?'' zvolal hlas zozadu a ja som sa otočil.

Smerom ku mne kráčal muž v strednom veku s obrovským úsmevom na tvári.

''Ako sa máš synak, nevidel som ťa roky'' povedal dávajúc mi rýchle objatie a ja som zbystril pozornosť.

''Um.. dobre a vy?'' povedal som zatiaľ čo som sa na neho divne pozeral.

''Mám sa fajn, vďaka, London nám o tebe hovorila ale nečakal som, že ťa uvidím tak skoro'' povedal s úsmevom.

Takže toto je jej otec.

''Hej, bola veľmi nadšená, že ma znova vidí'' povedal som so smiechom.

''Vieš čo, v nedeľu u nás bude London s jej novým priateľom Harrym a ja si myslím, že by bolo skvelé, keby si prišiel aj ty. Moja žena a ja budeme veľmi radi ak by si prišiel, ale iba ak chceš''

''Áno, rád by som prišiel''

''Ale nehovor to London, chcem aby to bolo prekvapenie'' povedal a ja som prikývol.

''No, bolo pekné ťa znovu vidieť. Takže sa teda vidíme v nedeľu?'' opýtal sa zatiaľ čo pomaly kráčal dozadu.

''Jasné!'' zvolal som predtým ako som sa otočil a nasmeroval k môjmu motocyklu.

Zazvonil mi mobil a predtým ako som zodvihol, som sa pozrel na meno volajúceho.

''Perfektné načasovanie'' povedal som s úškrnom.

''A prečo?''

''Jej rodičia ma pozvali na večeru, keď tam bude aj on''

(Som späť konečne :D a som si až teraz uvedomila vlastne, že už sme za polovicou takže juchú ďakujem vám doteraz za zhliadnutia a komentáre a dúfam, že budeme pokračovať ďalej takto lol :D)