She's fiesty (38. kapitola)

Je divoká

Originál

Pohľad London

''Stále nemôžem uveriť, ži si tu'' zhíkla som na Cartera zatiaľ čo on zagúľal očami.

Posledný krát, keď som ho videla na vlastné oči, bol na konci druhého ročníka v mojej starej škole v New Yorku. Jeho rodina sa musela presťahovať na Floridu aby sa postarali o chorého starého otca, a jeho prinútili ísť s nimi. Moji rodičia mu dokonca navrhli, aby ostal bývať s nami, pretože vedeli ako sme mali k sebe blízko ale on to odmietol, pretože nám nechcel byť príťažou. Musela som ho za to vysmiať, pretože bol ako člen rodiny. Deň kedy odišiel mám vždy čerstvý v pamäti.

''Myslím, že je to tu'' povedal Carter zatiaľ čo dvíhal poslednú z jeho krabíc a položil ju do dodávky sťahovacej služby. Jeho ruky sa natiahli a on zaklapol kufor.

Otočil sa a usmial sa na mňa. Jeho nos bol jemne červený, kvôli studenému januárovému počasiu. Závan vetra spôsobil, že mi vlasy odvialo dozadu a vietor mi udrel do tváre. Môj stisk na kabáte sa spevnil aby som sa ochránila od štipľavého vetra.

''Želám si aby si nemusel odísť. Ja ani neviem ako vlastne prežijem bez teba školu'' zamrmlala som.

Prečo zo všetkých ľudí musel odchádzať práve môj najlepší priateľ. To nebolo fér.

''London to nevrav, máš Lauren a všetky tie ostatné kamošky z ktorými sa môžeš baviť'' povedal mi s jemným úsmevom. Mohla som sa pozrieť do jeho očí a videla som smútok, ktorý v sebe ukrývali.

''Ja viem Carter, ale bez teba to nebude rovnaké'' preskočil mi hlas a sklonila som hlavu dolu.

''London''

''Poď sem'' povedal zatiaľ čo otvoril náruč. Urobila som krok vpred a obtočila som svoje ruky okolo neho. Jeho ruky si čoskoro tiež našli cestu okolo môjho chrbtu a pritisol ma bližšie ku svojej hrudi.

Momenty ako tieto mi budú chýbať najviac.

''Budeš mi veľmi chýbať'' povedala som, keď som zasmrkala a objala ho silnejšie. Nechcela som ho pustiť ale vedela som, že sa to skôr či neskôr musí stať.

''Budeš mi chýbať tak, že to ani nemôžem opísať slovami London, ver mi'' povedal a jemne mi poklepkal rukou po hlave.

Takto sme ostali pár minút a on sa potom odtiahol, hladkajúc mi tvár rukami.

''Neplač, lebo rozplačeš aj mňa'' povedal zatiaľ čo prstami utieral pár potôčikov sĺz z mojej tváre.

''Kde je teraz ten krásny úsmev?'' povedal štípajúc ma do líc a vyškierajúc sa na mňa ako keby som bola dieťa.

''Prestaň'' povedala som gúľajúc očami s rehotom.

''Tu je''

''Carter, zlatko, tvoj otec a ja sa už chystáme na odchod'' zavolala jeho matka.

''No tak toto je asi ahoj'' povedala som s úsmevom.

''Áno, bohužiaľ'' povedal a jeho oči sa na mňa uprene pozerali. Zohol hlavu a dal mi pusu na čelo, predtým ako dal svoje ruky preč z mojej tváre, nechávajúc ma s úsmevom na nej.

Dala som mu pusu na líce

''Neviem kedy, ale sľubujem, že ťa navštívim'' povedal a ja som prikývla.

Kývala som, zatiaľ čo ich autá zmizli z dohľadu.

''Tak uver, lebo tu som'' usmial sa keď ku mne prigúľal loptu. Náš telocvikár sa rozhodol, že dnes môžme robiť čo chceme a tak sme si sadli a gúľali loptu.

''Ako si ma spoznal?'' opýtala som zatiaľ čo som gúľala loptu späť.

''Tvoje vlasy su úplne rovnaké, aké boli, keď som Ťa videl naposledy a si stále nízka. Ale aj tak som si nebol úplne istý a tak som zavolal tvoje meno a bola si to ty. Vyzeral by som ako retard ak by si to nebola ty'' povedal a zasmial sa.

''Nie som nízka! Vyrástla som'' zvrieskla som zatiaľ čo som mu hodila loptu do tváre a vôbec om netrafila.

S chichotom pokrútil hlavou, '' A stále nevieš dobre mieriť''

Uprene som sa na neho pozrela a on prigúľal loptu späť.

''Vyzeráš tak viac..'' povedala som a pokrčila som obočie.

''Sexy'' prerušil ma.

Zasmiala som sa, ''Hej aj to sa dá povedať ale teraz vyzeráš omnoho dospelejšie''

''Takže, ako dlho ste už s Henrym spolu?'' opýtal sa.

''Je to Harry a asi niečo viac ako týždeň'' povedala som a na tvári sa mi okamžite zjavil úsmev.

''Nie som prekvapený, že si zadaná, ale nemyslel som si, že by si bola zadaná s ním'' povedal so zdvihnutým obočím.

Jedna časť zo mňa sa chcela uraziť ale nie je to nič čo som už nepočula predtým.

''Hej, to hovoria všetci'' povedala som posúvajúc loptu.

''Myslím to tak, že nevyzerá ako tvoj typ chlapca'' povedal pokrčiac plecami.

''Dosť o mne, ty sa v poslednej dobe s niekym stretávaš?'' opýtala som sa, meniac tému.

''Nie, vôbec nie'' zachichotal sa.

''To je neuveriteľné; dievčatá tu budú z teba hneď odpadávať''

''Keď tak vravíš, aj keď ja mám už niekoho vyhliadnutého'' povedal s úsmevom.

Pohľad Harryho

''Ja ho ku*va nemám rád a nechcem aby sa motal okolo nej'' zavrčal som.

''Nechaj nás stretnúť sa s ním a potom zistíme aký je typ osoby'' navrhol Louis zatiaľ čo sa pozrel dolu na mobil a potom späť na mňa.

''Hej, na začiatok by sme mu mali dať šancu'' pridal sa Niall.

Asi majú z časti pravdu ale aj tak ho ku*va nemám rád. Jeho meno a tvár proste nepasujú k sebe. Jeho meno ma mätie v pokusoch o rozpamätanie si, kde som ho predtým videl a to ma serie.

''Hej, môžme mu dať šancu ale čo ak sa s nami celý čas hrá?'' povedal Liam so zdvihnutým obočím.

''Konečne niekto, kto má rovnaký názor ako ja'' pochválim Liama. Stále z nás bol ten najmúdrejší.

''Čo ak má schizofréniu alebo nejakú takú sračku?'' povedal Niall keď pokrčil plecami.

''To potom znamená, že sme v riti'' povedal som zatiaľ čo som vyhodil rukami do vzduchu.

Nechem mu dávať šancu ale ak to urobí London šťastnou tak by som to mohol zvážiť.

Vybral som mobil z vrecka a odomkol som home screen. Nedával som pozor na hodine, takže som sa mohol s niečim zamestnať.

Pre: London

Ahoj bejby ;)

Od: London

Ahoj zlato, čo sa deje? Xx

Pre: London

Nič.. nudím sa v triede a čo ty?

Od: London

Dokopy nič, len kecám s Carterom. Chýbaš mi (:

Keď som prečítal jeho meno tak som sa zamračil ale keď som pokračoval v čítaní tak sa zamračenie zmenilo na úsmev.

Pre: London

Oh, takže ti teraz chýbam? ;) xx

Od: London

Hej.. dúfam, že aj ja chýbam tebe? Lmao

Pre: London

Ver mi, chýbaš mi

Od: London

Tak prečo ma neprídeš navštíviť?

Zaškeril som sa na telefón.

Pre: London

Myslel som si, že sa už neopýtaš, stretneme sa pred telocvičnou o 5 minút ;)

Zdvihol som zrak z telefónu a uvidel som, že učiteľ bol s niekým zaneprázdnený pri stole.

''Som hneď späť'' zavolal som na chalanov predtým ako som sa postavil zo stoličky a vyšiel z triedy.

Som hore na treťom poschodí a telocvičňa je na prízemí, takže som šiel ku schodisku.

Očakával som, že bude ľudoprázdne ale samozrejme, že tu boli ľudia. Kráčal som dolu schodmi až pokým mi niečo neudrelo do uší a nezastavil som.

''Vy poznáte no nové dievča London, že?'' opýtal sa hlas a ja som zvraštil obočie.

''Hej, je hrozne sexi'' povedal iný hlas.

''Nemá náhodou frajera?'' opýtal sa hlas.

''A ja mám frajerku. To ma nezastaví od toho aby som ju zbalil. Videli ste ako dala facku Taylorovi? Je divoká, a viete čo hovoria o takýchto divokých v posteli''

''Čo hovoria?'' opýtal som sa kráčajúc k nemu a vzal som do rúk golier jeho trička.

Všetci jeho kamoši za odstúpili a vyzeralo to ako keby práve išiel pustiť do gatí.

''Oh, takže teraz už nechceš rozprávať?'' opýtal som sa s upreným pohľadom a urval som s ním o stenu.

''Ak budem z tvojich úst počuť ešte niečo o mojom dievčati tak nebudem zaváhať a dobijem Ťa pred celou školou, takže uvidia aký si po*eaný čurák'' povedal som, moje oči pálili do jeho.

''Povedal som to jasne?'' povedal som zatiaľ čo som ním znovu urval do steny.

''He-ej'' zakoktal a ja som ho pustil.

Pozrel som sa na neho ešte raz, predtým ako som zišiel dolu zvyškom schodov.

Uvidel som London opierať sa o skrinku zatiaľ čo mala hlavu zohnutú dolu keď sa pozerala na telefón.

Keď počula moje kroky tak okamžite dvihla hlavu.

''Čakala som asi 10 minút'' povedala a zagúľala očami ale môj pohľad nebol na nej ale na jej tele. Mala oblečené nejaké šortky, ktoré boli pekne úzke a tielko, ktoré malo výstrih. Možno preháňam ale nechcem aby sa ostatní chlapi pozerali na to, čo je moje.

''Nie sú tie šortky príliš krátke?'' opýtal som sa pozerajúc sa dolu na jej dokonalé nohy.

''Um, sú do polovice stehien?'' povedala s úsmevom zatiaľ čo sa pozerala dolu.

''Možno by si si mala dať miesto nich nejaké tepláky?'' opýtal som sa jej zatiaľ čo som ju tlačil ku skrinke keď som sa jej postavil medzi nohy.

''Možno by som nemala'' na jej tvári bol úškrn keď obtočila ruky okolo môjho krku.

''Ty si iná'' pokýval som hlavou, predtým ako ona položila svoje pery na moje.

Naše pery sa oproti sebe pohybovali ako stroj. Stabilné tempo v jednom rytme. Vyskočila a obtočila svoje ruky okolo môjho pása a moje ruky zišli dolu jej krivkami. Potiahla ma za moje kučery, čo spôsobilo, že som zo seba vydal ston a cítil som ako sa usmiala do bozku. Jej jazyk zišiel po mojej dolnej pere a ja som ju schválne odmietol.

''Harry, nebuď drzý'' nariekala a ja som kapituloval.

Skúsila znovu a ja som rozpojil pery, naše jazyky sa spojili.

***

Pohľad London

Zabuchla som svoju skrinku a otočila som sa späť ku Carterovi.

''Určite by si mal prísť ku nám. Moji rodičia budú nadšení keď ťa uvidia'' usmiala som sa.

''Jasné, len mi povedz deň kedy to bude fajn'' povedal zatiaľ čo kráčal dolu chodbou.

''Nebuď hlúpy, si ako člen rodiny'' povedala som dŕgajúc ho do boku.

Šli sme cez predné dvere a všetci sa vonku rozprávali zatiaľ čo ostatní sa viezli domov.

''Chcem ťa zoznámiť s mojimi priateľmi, samozrejme okrem Harryho'' povedala som zatiaľ čo som prekvapila tým, že som ho chytila za ruku a potiahla som ho smerom ku Harrymu, Louisovi, Liamovi, Niallovi, Dani a El. Keď sme sa blížili tak sa všetci z niečoho smiali.

''Čaute! Chcem aby ste všetci spoznali Cartera'' oznámila som ho zatiaľ čo som ho jemne drgla dopredu.

''Ahoj'' povedal zatiaľ čo trápne mával.

Všetci chalani ho privítali s ''Hej brácho, rád ťa spoznávam'' zatiaľ čo mu triasli rukou. Dievčatá len povedali ahoj a usmiali sa.

Harry prišiel ku mne a obtočil ruku okolo môjho pásu.

''Tak, ako sa ti zatiaľ páči škola?'' opýtal sa Luke Cartera.

''Je to celkom super, všetci tu vyzerajú byť celkom cool'' povedal.

''Ver mi, toto čo si povedal budeš ľutovať. Len tomu daj mesiac'' povedal Louis s chichotom.

''No, my už odchádzame. Musím ju zobrať domov'' povedal Harry.

''Hej, musím byť doma skôr. Čaute'' zvolala som zatiaľ čo som im všetkým zamávala.

Harry nás otočili a začali sme vedľa seba kráčať smerom k autu.

Odomkol auto a ja som vhupla dnu, on hneď za mnou.

''Je to na hovno, že musím ostať u mňa a nie u teba'' povedal Harry zatiaľ čo cúval z parkoviska.

''Hovor mi o tom'' povedala som so smiechom.

''Bude to na hovno spať sám'' povedal škeriac sa na mňa.

''Nemyslím si, že ťa jedna noc zabije''

(moc moc moc se omlouvám, že mi to trvalo tak dlho a že to pridávam neskoro ale tento týždeň som tak trocha nemala príliš veľa času dúfam, že mi to odpustíte :D a špeciálne venovanie Brokolici : neboj sa drama bude !! :D :D vďaka všetkým za čítanie xx )