You're so difficult (27. kapitola)

Si taký náročný

Originál

Pohľad London

Vypínajúc auto, som si vzala tašku a s Harrym sme opustili auto.

Chýbal mi chladný vzduch zvnútra auta, pretože tu vonku je to ako na púšti, vďakabohu, že som si dnes dala šortky.

Vybrala som si z tašky Harryho okuliare a dala som si ich na oči. Harry preplietol svoju ruku s mojou.

''Nosíš moje veci, ako vidím?'' opýtal sa Harry. Na jeho perfektne vytvarovanej tvári som mohla vidieť úškrn. Jeho snake bites si všímam len zriedkavo, ale pasujú mu.

Nie je to pretože nechcem nosiť jeho okuliare, chcem ich nosiť ale je to hlavne preto, lebo keď vstúpime do školy tak sa všetka pozornosť sa upriami na nás. Keď som pod tlakom, tak sa chovám hrozne a nemám rada , keď na mňa ľudia zízaju, znervózňuje ma to. Môj prvý týždeň školy nebol najúžasnejší a nemyslím si, že zvládnem všetky tie pohľady. Preto mi tieto okuliare zabránia v priamom očnom kontakte z hocikým iným.

''Um len dočasne'' odpovedala som. Pozrela som sa na neho a jemne ale sladko som sa usmiala aj keď dnu som bola úplne na nože.

''Ako to?'' opýtal sa pozerajúc na mňa so zmäteným výrazom v tvári.

''Dôvody'' povedala som pravdepodobne príliš rýchlo. Mohla som len hádať či cítil tú nervozitu, ktorú som zo seba vyžarovala.

''Si okej? Vyzeráš byť trocha nervózna?'' povedal, jeho obočie sa mu skepticky nadvihlo a jemne mi stisol ruku.

Jedna časť zo mňa mu to nechcela povedať ale druhá hovorila, že by som mala. Možno to sítil rovnako?

''Proste, pozornosť všetkých bude upriamená na nás a to ma znervózňuje'' odpovedala som. Pozrela som sa vpred a už som mohla vidieť zopár tvárí.

''Nie je potrebné cítiť sa nepríjemne bejby. Tak dlho ako si vedľa mňa alebo v mojich rukách, tak dlho si v bezpečí. Prisahámbohu, že ak sa na teba niekto zle pozrie, tak nebudem zaváhať a hneď z neho vymlátim dušu. Už teraz viem, že jedna osoba ma vyskúša a urobím z neho perfektný príklad. Všetci v tejto škole budú vedieť, že si mimo trhu a-''

''Myslím, že to chápem, len mi sľúb, že dnes sa nedostaneš do žiadnej bitky?'' opýtala som sa, môj hlas prepletený zúfalstvom. Pozrela som sa na neho hore cez okuliare zatiaľ čo on sa pozeral dolu na mňa.

''Nesľubujem, ale budem sa snažiť kontrolovať sa'' povedal Harry zatiaľ čo dramaticky gúľal očami čo spôsobilo môj smiech.

''Si taký náročný''

''Je to jedna z mojich schopností'' povedal žmurkajúc.

Zohol hlavu dolu a zachytil moju v jemnom i keď slabom bozku.

Vyzeralo to, že bozk ma aspoň trocha ukľudnil, a som za to rada.

Môj stisk na Harryho ruke sa okamžite spevnil, keď sme sa priblížili ku škole. Kútikom oka som mohla vidieť ľudí, ktorí na nás ukazovali prstom, čo zapríčinilo väčší dav. Všetci si navzájom šepkali ako keby sme tam ani neboli.

''Na čo ku*va zízate?'' zvrieskol Harry otáčajúc sa a pozerajúc na dav.

Z jeho náhleho výbuchu som sa zachichotala, mala som tušenie, že trpezlivosť stratí skôr či neskôr.

Všetci odrazu otočili hlavy a predstierali, že na nás vôbec nepozerali, okrem jednej skupinky dievčat.

Všetky vyzerali ako kôpka opálených štetiek a mali príliš veľa make upu a málo oblečenia. Ich líderka, usúdila som, že to je tá z odfarbenými vlasmi, mi venovala ten najhnusnejší pohľad aký som kedy videla.

Už viem, že koho nemám rada.

Boli sme už len pár metrov od školských dverí a ja som sa otočila a venovala som jej jeden z mojich najoslnivejších úsmevov.

Neobťažovala som sa čakaním na jej reakciu a ľahko som vkročila do budovy.

''Hej, mohli by sme sa veľmi rýchlo zastaviť pri mojej skrinke? Musím si tam dať tieto knihy'' povedala som ukazujúc na knihy v mojej taške.

''Jasné láska'' povedal Harry a prikývol.

Povedala som mu kde mám skrinku a hneď sme tam boli.

''Takže, si pripravený na prvú hodinu?'' opýtala som sa zatvárajúc skrinku.

''Máme výtvarnú a robíme na tej hodine hovno, tá stará žena je bosorka'' povedal obtáčajúc svoju ruku okolo môjho pásu.

''Hej! Nevolaj ju tak, vyzerá naozaj milo'' povedala som a pichla som ho lakťom do boka.

''Učí ma od prvého ročníka, neznáša ma''

''A ja rozmýšľam, že prečo'' povedala som s rehotom.

''London!'' zaznel hlas z chodby.

Otočila som sa a uvidela som ako ku mne bežia dve figúry, a potom som zistila, že to sú Dani a EL.

Harryho objatie okolo môjho pásu sa uvoľňovalo, keď kráčali bližšie.

Neuvedomovala som si ako rýchlo bežali až pokým ma ich telá prakticky zatlačili dozadu a ja som stratila rovnováhu.

''Čaute baby!'' povedala som zatiaľ čo som ich individuálne objímala a chichotala som sa.

''Ako ste vedeli, že som to ja?''

''Harry je jediná osoba na škole, ktorá nosí bielu a čiernu'' povedala Dani ukazujúc na neho a samozrejme mal oblečené čierne skinny džínsy a biele tričko.

''Hej, neviem prečo to stále nosí'' povedala El zatiaľ čo kývala hlavou zo strany na stranu.

''Je to trocha škaredé, keď sa na to pozriem'' povedala som chichotajúc sa spolu s nimi a rýchlo som sa na neho pozrela.

''Ak predstierate, že tu nie som, ak potom odvádzate strašnú prácu'' oznámil Harry čumiac na nás.

''Takže, kde sú Louis a Liam?'' opýtala som sa, schválne ignorujúc Harryho komentár.

''Poslali sme ich nájsť teba'' povedala Eleanor.

''Aww, baby vy ste také zlaté! Takže, na akú hodinu idete?'' opýtala som sa pozerajúc na mobil.

Päť minút do začiatku hodiny.

''Obe máme prvú telesnú a je to strašné'' povedala Dani a znechutene vyhodila rukami do vzduchu.

''Ja mám výtvarnú, vyzerá byť dosť kľudná'' povedala som.

''Musíme zmeniť rozvrhy'' povedala El.

''Alebo si môžte zmeniť rozvrh vy'' povedala som s úsmevom.

''Pravdepodobne si ho zmeníme, ale teraz máme 3 minúty do začiatku hodiny takže sa vidíme na obede!'' povedala Dani a objala ma, samozrejme aj El, a odišli dolu chodbou.

''Čaute baby!'' zakričala som otáčajúc sa a stretajúc sa s Harrym.

''Dúfajme, že tento deň prebehne hladko'' povedala som, keď sme prišli k triede na výtvarnú.

''Hovor mi o tom''

***

Našťastie, deň prešiel pekne rýchlo a už bol čas na obed. Medzi hodinami som sa stretla s Tonym, Justinom a Ashley. Bola som vďačná, že mi dali možnosť vysvetliť im čo sa stalo, keďže som v piatok chýbala. A tiež, som zistila, že Justin dal moju tašku Ashley, pretože som vtedy odišla z výtvarnej. Opýtal sa ma, že prečo som odišla tak náhle a ja som zaklamala a povedala som, že som mala rodinnú pohotovosť, a on mi to prekvapivo uveril. Nemala som v pláne povedať mu čo sa presne stalo, lebo by to bolo úplne trápne.

Opúšťajúc anglickú učebňu som uvidela Taylora ako kráča po chodbe s hlavou dolu. Čumela som na neho až pokým nedvihol hlavu a neuvidela som veľký monokeľ, ktorý zakrýval prakticky polovicu jeho tváre. A tiež to vyzeralo ako keby kríval.

Čo sa mu dopekla stalo?

Uvidela som ako ide smerom ku mne a až mnou trhlo keď sa mi vracali spomienky.

Ani netuším prečo ide smerom ku mne, ale len pozeranie na neho mi robí zle na žalúdku.

Bol odo mňa kúsok a ja som otvorila ústa.

''Čo dopekla chceš?'' povedala som mu drsne bez kúsku ľútosti.

''Um.. ja'' začal ale hneď prestal a pozeral sa po chodbe ako keby niekoho hľadal.

''Ty čo?'' opýtala som sa a začínala som byť jemne netrpezlivá nad jeho stratou slov.

''Viem, že mi pravdepodobne neodpustíš to čo som urobil ale je mi to ľúto'' povedal škrabajúc si krk.

''Dobre, máš 100% pravdu pretože ti neodpustím ty ko*ot a tvoje ospravedlnenie nie je úprimné takže už prestaň s tými sračkami'' povedala som zatiaľ čo som prenášala váhu z jednej nohy na druhú a čumela som na neho.

''Nevolaj ma ko*ot a moje ospravedlnenie bolo úprimné''

''Môžem ti hovoriť ko*ot ak chcem ty ko*ot pretože posledný krát keď som si to overovala tak, muž nepoloží svoje ruky na ženu a už vôbec nútene nedá svoje telo na jej telo'' povedala som zatiaľ čo som na neho pozerala s nenávisťou.

''Povedal som že sa-''

''Sklapni, čo sa ti stalo s okom?''

''Áno, čo sa ti stalo s okom?''

(čítajte komentujte zdieľajte blá blá blá ste super xx)