We're just friends (12. kapitola)

Sme len priatelia 

Originál

Pohľad London

Hneď ako Liam otvoril ústa a povedal, že kto je späť, všetci stíchli, zatiaľ čo na druhej strane sa Harrymu pomaly začalo pariť z rúk. Podľa toho ako jeho telo vedľa mňa stuhlo, som mohla povedať, že sa nasral. Zo sekundy sa zmenil z kľudného na úplný opak. Zatínajúc ruky, sa spýtal Liama ako je možné, že sa dostal z basy tak skoro. Liam nemal odpoveď, preto Niall povedal ''no, je vonku.'' Otáčala som hlavou doľava a doprava aby som videla, že čo sa deje.

Prvá vec bola.. kto do riti je Zayn? Súdiac podľa napätie v izbe, on nie je téma o ktorej by radi diskutovali.

Moje myšlienkové pochody prerušilo to, že som uvidela Harryho ako vrieska na Louisa aby sa ho nedotýkal a potom ho náhle odstrčil preč. Vzdychla som, keď som to uvidela a svoju pozornosť som sústredila na Louisa. Harry na druhej strane ušiel bohviekam.

Vyšla som z mojej deky a prišla som k Louisovi, ktorý bol na podlahe. Zohýnajúc sa a dostávajúc sa na úroveň jeho očí som k nemu prehovorila.

''Si v pohode?'' opýtala som sa pozerajúc sa na neho. Vyzeral troška otrasený ale nebol nijako zranený. Nakoniec, som si istá, že všetky tie tetovania boleli o dosť viac ako toto postrkovanie.

''Hej, je mi fajn'' povedal Louis zatiaľ čo sa zdvíhal zo zeme a potom pomáhal aj mne.

Zamrmlala som ďakujem a on pokrčil ramenami zatiaľ čo si sadal na gauč, na ktorom sme predtým sedeli ja a Harry.

Sadla som si na stoličku a hrala som sa s prstami, keďže som si nebola úplne istá, čo mám povedať. Len teraz som ich spoznala a necítim sa pri nich najpríjemnejšie. Ale naozaj som chcela vedieť kto je ten 'Zayn'. Použila som všetku guráž, ktorá sa vo mne vytvorila a otvorila som ústa aby som k nim prehovorila.

''Môžem sa opýtať otázku?'' povedala som pozerajúc sa na nich. Všetci pokrčili ramenami a prikývli. Zobrala som to ako áno.

''Kto je Zayn?''

Všetci stíchli a pozerali sa na seba, neisto pretože nevedeli čo majú povedať. Louis vedľa mňa vzdychol predtým ako otvoril ústa zatiaľ čo si škrabal zadnú časť krku.

''Povedzme, že proste nie je dobrá osoba'' Louis povedal zatiaľ čo mi podával najmenšiu informáciu, ktorú kedy kto mohol dostať. Ale aspoň mi povedal nejaký typ informácie.

''Oh'' bolo všetko, čo som mohla zamrmlať.

Pokiaľ som sa neopýtala ďalšiu otázku.

''Prečo ním Harry opovrhuje najviaz z vás všetkých? Urobil mu on niečo aby ním takto opovrhoval? '' opýtala som sa spomínajúc na to ako Harry spracoval tú informáciu najhoršie zo všetkých.

''To pretože-'' Nial začal rozprávať predtým ako ho Liam urval rukou do hrude.

''Au, za čo to dopekla bolo?'' Niall sa opýtal predtým ako si začal šúchať miesto na hrudi, kde ho Liam udrel.

Liam sa pozrel mojim smerom potom ako zazrel na Nialla.

''Myslím, že bude najlepšie ak sa na to spýtaš Harryho. Nás nie je nič do toho aby sme ti to hovorila.

Prikývla som hlavou na jeho odpoveď.

''Keď už sme pri Harrym, kam šiel?''

''Pravdepodobne si išiel vonku zafajčiť aby sa ukľudnil'' povedal Louis, ktorý bol vedľa mňa.

''Mala by som ísť ta ním, či je v pohode?'' opýtala som sa zdvíhajúc sa z mojej stoličky.

''Nie, je to v pohode. Ja pôjdem'' Louis povedal zatiaľ čo vstal z gauča a ukázal mi rukou signál, že si mám sadnúť a že on to má pod kontrolou.

Sadla som si späť a Louis opustil obývačku.

Teraz, keď odišiel, všetci stíchli a nebavili sa a to ma znervózňovalo. Niall a Liam si šepkali zatiaľ čo sa pozerali na mňa. Nie som si istá či sa snažili byť nenápadní ale bolo to pekne viditeľné.

Asi by som mala pred seba vycapiť ceduľku, na ktorej je ''Hej, viem, že kecáte o mne ale budem predstierať, že to neviem''

Niall sa na mňa chvíľu pozeral predtým ako otvoril ústa.

''Čo je 'to' medzi tebou a Harrym?'' opýtal zatiaľ čo urobil rukami do vzduchu úvodzovky keď povedal 'to' ako keby to niečo znamenalo.

Cítila som ako mi zčerveneli líca, predtým ako som prehovorila.

''Nič'' neľahko som odpovedala pretože som si bola tiež neistá.

''Nič? To hovoria všetci'' povedal Niall zatiaľ čo na mňa podozrievajúco čumel počas toho ako si odpil z pive, ktoré už bolo asi jeho štvrté.

''Áno, sme len priatelia'' povedala som zatiaľ čo som si zahryzla do mojej spodnej pery.

''Dobre, ak sa medzi vami niečo 'stane', nezahrávaj sa s jeho srdcom. Viem, že zniem ako kretén ale Harry vie byť trocha... neviem, proste ochraňuje veci, ktoré su mu blízke. Je to jeden z mojich najlepších priateľov'' povedal úprimne Niall zatiaľ čo pokračoval v očnom kontakte.

Jeho slová, ktoré mi teraz povedal ma zaskočili. Nevedela som, že má Harry takúto stránku. V hlave som si povedala aww keď som si predstavila aký je Harry zlatý ako kamoš.

Štyria chalani v gangu, samozrejme, že majú srdcia pre každého navzájom. Ako rodina.

''Nebudem'' povedala som mu. Ak nič iné, tak bol Harry ku mne milý a ja ho predsa nebudem zhadzovať.

''Sľúb mi to'' povedal Niall s emóciou, ktorú som nemohla dešifrovať.

''Sľubujem'' povedala som zatiaľ čo som sa na neho usmiala, on mi úsmev rád opätoval.

''Hej, je tu nejaká šanca, že tu máte nejaký mobil, ktorý môžem použiť?'' opýtala som sa zatiaľ čo som si dávala vlasy preč z tváre.

''Hej, nejaký je tam v kuchyni.'' povedal Liam zatiaľ čo jeho pozornosť bola upriamená na futbalový zápas.

Vstala som zo stoličky a vošla som do kuchyne a tam bol mobil.

Vybrala som ho a vyšla som z kuchyne. Nechcela som aby ma počuli ako telefonujem, takže som kráčala po dome až pokým som nenašla prázdnu izbu a vošla som do nej. Dnu bola tma ale mne to nevadilo pretože slabá žiara zo spodu dverí osvecovala izbu pri vchode. Vytáčajúc číslo domov som čakala kým niekto zodvihne.

''Haló?'' ozval sa hlas. Moja mama.

''Ahoj mami, tu je London'' povedala som kráčajúc bo izbe.

''London, zlatíčko, kde si?'' povedala mama to telefónu.

''Oh, som doma u kamarátky a rozmýšľala som, či by som mohla dnes ostať u nej pretože chce aby som jej pomohla s prípravou na párty na zajtrajšiu noc'' unáhlene som povedala do telefónu. Toto bola najrýchlejšia lož akú som kedy v živote vymyslela. Potľapkala som sa po pleci.

Dobrá práca London

''Um, nie som si istá, či to je dobrý nápad, zlatko. Môže sa ti hocičo stať'' neľahko povedala.

Capla som sa rukou po čele pretože som vedela, že toto príde. Jediná vec, ktorá ostávala bolo prosíkanie.

''Prosíííííím mami, aj tak si potrebujem nájsť viac priateľov, takže toto bude fajn. A mimochodom mám 17 rokov. O pár mesiacov už budem dospelá'' uviedla som fakticky do telefónu.

''Ja viem London...''

''Prosíííííím?'' zakňučala som do telefónu. Áno stále kňučím, ďakujem veľmi pekne.

Počula som mamu ako si vzdychla predtým ako prehovorila. Prekrížila som si prsty.

''Fajn''

Zatancovala som si malý tanec radosti v izbe. Našťastie bola v izbe tma, takže nikto nevidel môj šialený stav.

''Ľúbim ťa mami! Ďakujem!'' radostne som povedala do telefónu.

''Nie tak rýchlo mladá dáma, budeš doma do Nedeľného večera, inak sa toto už nezopakuje'' prísne povedala do telefónu.

Prevrátila som očami keď sa jej začali prebúdzať materské inštinkty.

''Okej mami''

''Dobre, uži si to London a dávaj pozor. Ľúbim ťa'' povedal jej jemný hlas cez telefón.

''Budem a ďakujem mami. Aj ja ťa ľúbim''

''Ahoj miláčik'' povedala mama.

''Čau mami'' odpovedal som predtým ako sa zrušil hovor.

Skočila som hovor a urvala som do niečoho naozaj tvrdého. Obzerala som sa po okolí až kým som nenašla vypínač, ktorý som hľadala. Bol to taký, na ktorom ste si mohli nastaviť intenzitu svetla. Takže som to nastavila na veľmi tlmené.

Išla som k tomu, do čoho som vrazila a uvidela som, že to je klavír. Bol pokrytý prachom a vyzeral ako keby sa na ňom nehralo roky. Ofúkla som nejaký prach a položila som prsty na klávesy.

Už to bola dlhá chvíľa odkedy som naposledy hrala na klavíri. Môj otec ma na ňom stále učil hrať, keď som bola mladšia. Ale stále musel chodiť do práce a preto sa mi nemohol venovať. Mama ho stále sprevádzala a preto som bola zvyknutá byť sama. Mať rodičov doma bolo požehnanie ale aj tak museli stále odísť späť tam kde robil môj otec, najdlhšie to bolo pár mesiacov. Len dúfam, že keďže sme sa tu presťahovali, už sa to diať nebude.

Kĺzala som prstami po klávesách a začala som hrať pieseň, ktorú ma naučil dávno otec. Melódia bola v pomalom tempe ale bola jemne zrýchlená. Moja vášeň pre hudbu nikdy neodišla, len sa proste udusila a teraz, keď tu hrám, sa opäť cítim ako stará ja.

''Čo tu robíš?''

(Autorka má pri tejto kapitole zopár otázok takže sa nebojte odpovedať na ne :))

1. Ktorá, je vaša najobľúbenejšia postava zo všetkých?
2. Čo si myslíte o London a Harrym?
3. Aké máte pocity zo Zayna?
4. A ak by ste mali túto poviedku obodovať od 1 do 10, koľko by to bolo a prečo?
   A ešte vám chce povedať, že ste super :D a ja súhlasím :D Ďalšia kapitole bude neviemkedy ale dúfam, že čoskoro :) takže sa nebojte odpovedať na tieto otázky a ja ich pošlem autorke, že aké su odozvy alebo čo :D aspoň 5 komentárov ak sa dá diki čaute :)) )