I love you too Angel (11. kapitola)

Aj ja ťa milujem, anjel

Originál

 

 

 

Harryho pohľad

Začal som byť netrpezlivý, keď sa Liam začal vyhýbať otázke, ktorú som mu položil. Ak je tu nejaká vec, ktorá ma serie najviac, je to keď ľudom trvá dlhý čas kým odpovedia na otázku, na ktorú chcem vedieť odpoveď. Veď, prečo chceš moju pozornosť ak nechceš nič povedať?

''Že čo Liam?! Prestaň si zo mňa robiť prdel!'' zavrčal som na neho. Aké ťažké je rozprávanie?

''Zayn je späť!'' povedal chvatne nahlas. Všetci v izbe stíchli.

Realizácia ma stopla a moje oči stmavli a zmenili sa do štrbín.

''Čo dopekla myslíš tým, že je späť?'' zakričal som späť na ostatných v miestnosti. Pozerali sa na seba ako keby si neboli istí, že čo majú povedať, zatiaľ čo London ma sledovala.

''Je von z toho po*ebaného väzenia!'' odpovedal Louis. Otočil som hlavu priamo jeho smerom.

''Čo to ku*va? Veď nemal mať podmienku až do 2016!'' povedal som zatiaľ čo som na všetkých len neveriacky čumel. Konečne sa veci začali vracať do normálu, keď tu zrazu táto sračka.

''Áno, je vonku.'' povedal nonšalantne Niall, zatiaľ čo kráčal smerom ku kuchyni. Všetko, čo robí je len, že je a to ma teraz vytáča. Žerie každú jednú sekundu dňa a naozaj nechápem, že ho to nenudí.

O pár minút sa vrátil späť so štyrmi kúskami pizze a pivom v ruke zatiaľ čo si sadol na gauč vedľa nás. Čumel som na neho, zatiaľ čo odhrýzal z pizze a odpíjal z piva.

''Čo?'' opýtal sa s úplne plnými ústami.

Ani som mu neodpovedal, miesto toho som mu venoval ten najhnusnejší pohľad, aký som mohol.

''Takže, čo budeme robiť?'' opýtal sa Liam, zatiaľ čo sa na mňa pozeral, prerušujúc moju pozornosť k Niallovi.

''Hej, brácho, čo budeme teraz robiť?'' povedal Louis zatiaľ čo sa na mňa taktiež pozeral.

Predtým ako som odpovedal som si odkašľal.

''Ak sa s nami zahrá, tak budeme hrať späť. Jednoduché a ľahké, mal by vedieť lepšie veci ako sa s nami zahrávať. Skončíme každý jeden z nich proti každému jednému z nás ak budeme musieť.

Všetci pokývali súhlasne hlavou.

''Ak ho opäť uvidím, tak ho zabijem'' zlomyseľne som na nich odvrkol.

''Brácho, ukľudni sa. Tu nie je potrebné zaoberať sa tak veľmi jednou vecou. Zamerajme sa na prítomnosť'' povedal Louis zatiaľ čo klepkal svojou rukou po mojom pleci.

''Nehovor mi čo mám ku*va robiť a choď odo mňa preč!'' zvrieskol som na neho zatiaľ čo som mu ukázal nech ide preč a postavil som sa.

Potreboval som sa upokojiť predtým ako vybuchnem.

Šiel som von z domu a oprel som sa o stenu. Vopchal som ruku do vrecka a vytiahol som balíček cigariet.

To je to, čo som potreboval.

Vyberajúc jednu z balíčka som ju zapálil a dal som si ju do úst. Keď som dýchal dym dnu a von, cítil som ako moje telo začalo relaxovať. Hrabajúc si rukami vo vlasoch som si vzdychol. Až veľmi som sa zaoberal tým po*ebaným Zaynom. Louis mal pravdu a ja som sa cítil zle, že som si všetok hnev vybil na neho. Všetko, čo robil bolo, že poukazoval na samozrejmosti a ja som to vzal zlou cestou.

Zobral som ďalšiu cigaretu a tiež som ju zapálil.

Zavrel som oči a pokračoval som vo fajčení.

Počul som ako sa otvorili zadné dvere a rýchlo som otvoril oči. Kráčajúc cez dvere tam bol Louis s dvoma pivami v ruke.

''Myslel som si, že budeš potrebovať jedno z týchto'' povedal zatiaľ čo mi jedno z nich podával.

''Díki'' zamrmlal som zatiaľ čo som si jedno bral z jeho rúk.

''Pozri, je mi ľúto, že som tam na teba vybehol'' povedal som zatiaľ čo som si rukou škrabal zadnú časť krku. Nebol som ten, ktorý sa ľudom ospravedlňoval, takže to bol odo mňa veľmi zriedkavý jav. Ale, Louis je môj najlepší kamoš takže to bolo správne namieste. On je ako môj jediný blízky človek ako rodina, spolu s Niallom a Liamom.

''Je to v pohode brácho, rozumiem'' povedal zatiaľ čo si odpil zo svojho piva.

''Louis, on ju zabil a dostal sa z toho'' povedal som pozerajúc sa na neho. Moje kĺby na rukách sa začali spájať spomínajúc na to ako sa to stalo presne pred mojimi očami.

''Bejby, idem po jedlo do domu. Budeš tu v pohode sama?'' povedal som pozerajúc sa dolu na ňu. Jej kučeravé hnedé vlasy boli na vrchu jej hlavy v rozcuchanom drdole.

Bolo to naše ročné výročie a ja som sa rozhodol prenajať plážový dom na celý víkend aby sme ho mohli stráviť sami. Mali sme naše dobré aj zlé chvíle ale hej, zvládli sme to jeden rok a takmer určite by sme to mohli zvládnuť ešte dlhšie. Ona ma akceptovala pre to aký som bol. Neverila všetkým tým klebetám ktoré sa vtedy okolo mňa šírili. Ona sa nestarala o to, že som bol v gangu a predávali sme drogy aby sme si zarobili peniaze. Ona ma milovala pre to, že som to bol ja.

Pozerajúc sa dolu na ňu len v bikinách som si uvedomil aká bola nádherná a ako veľmi si zaslúžila niekoho oveľa lepšieho ako mňa.

Pozerajúc za hore spoza okuliarov mi odpovedala.

''Hej, mala by som byť v pohode, Haz'' povedala usmievajúc sa na mňa.

''Dobre, bejby''

Začal som kráčať dolu plážou smerom k domu, keď na mňa zavolala.

''Hej Harry! Hádaj čo!?'' povedala zatiaľ čo sa oprela o jeden lakeť a pozerala sa mojím smerom.

''Čo?'' povedal som pozerajúc sa na ňu.

''Milujem ťa'' povedala zatiaľ čo poslala mojim smerom vzdušný bozk.

Moja tvár sa sformovala do úsmevu, kvôli je roztomilosti.

''Aj ja ťa milujem, anjel'' povedal som zatiaľ čo som predstieral, že chytám bozk.

Zachichotala sa na mojom geste a ľahla si späť.

Pokračoval som v kráčaní plážou až pokiaľ som nedošiel k domu. Otvárajúc dvere som vošiel dnu. Kráčajúc do kuchyne som otvoril chladničku. Vyberajúc košík s jedlom som ju zavrel.

Šiel som ku dverám, zavrel som ich a vyšiel som von.

Počul som prenikavý výkrik spredo mňa z pláže, predtým ako som v pozadí začul výstrel.

Košík mi vypadol z rúk, keď som začal utekať smerom k tomu zvuku.

Vo vzdialenosti som mohol vidieť figúru utekajúcu opačným smerom.

Pridal som na tempe a konečne som bol blízko Jen.

Ako som sa k nej blížil, uvidel som ako jej telo obkľúčuje krv. Ležala tam vo vlastnej krvi. Strelná rana bola hneď vedľa jej srdca.

Kolísal som ju v rukách keď začala vykašliavať krv. Moje oči boli preliate slzami.

''Harry'' povedala medzi kašľaním.

''Nie nie nie nie'' zvrieskol som na ňu.

''Jen, neumieraj na mne'' povedal zatiaľ čo som si vyplakával oči.

''Milujem ťa'' povedala opäť keď vykašľala ešte viac krvi. Mohol som vidieť ako sa jej z očí stráca farba.

''Aj ja ťa milujem, Jen'' povedal som zatiaľ čo som na ňu pozeral. Položil som moje ústa na jej, keď sa pomaly začali hýbať oproti mojim.

''Kto to urobil?'' povedal som keď som sa na ňu pozeral.

''Z....ayn'' povedala trocha hlasnejšie ako šepotom predtým ako mi stíchla v mojich rukách.

''Všetko to bola moja vina Louis. Nebol som tam pre ňu, keď ma potrebovala'' povedal som pozerajúc sa na neho so slzami v očiach. Jeho celá tvár značila smútok.

''Nie, nebol Harry. Zayn je psycho, nevedeli sme, že vás tam prenasledoval''

''Ale Louis, ako by si sa cítil ak by to bola Eleanor?'' povedal som.

''Nenávidel by som sa za to, že sa to stalo ale netrestal by som sa. Viem, že by nechcela aby som sa vinil z jej smrti a neposúval by som sa ďalej''

Rozmýšľal som o tom, čo povedal.

''Myslím, že máš pravdu'' povedal som mu.

''Vďaka, opäť''

''Nie je problém, brácho. Poďme späť dnu''

Dávajúc jeho ruku na moje rameno sme šli späť dnu. 

(Trošička emocionálne náročná časť, neviem ako pre vás, ale pre mňa určite :D Aké sú vaše názory? :D ďalšia časť v možno zajtra, možno vo štvrtok :)) )