Thank you, for saving me (7. kapitola )

Ďakujem ti, že si ma zachránil

Originál

Harryho pohľad

Pozeral som na London ako dvihla ruku a opýtala sa učiteľky, či môže ísť za WC. Spôsob akým elegantne vstala zo stoličky ma nútil zadržať úsmev. Bola taká jemná a nádherná a ani si nie som istý či si bola vedomá všetkej krásy ktorú má. Vopchala si kartičku do zadného vrecka, och ako rád by som tam zasunul moje ruky a-

''Hej Harry, na čo sa dopekla pozeráš?'' spýtal sa Louis zatiaľ čo kýval rukou pred mojou tvárou. Niekedy rozmýšľam ako my dvaja vlastne môžeme byť najlepší priatelia, strašne ma vytáča ale aj tak ho mám rád.

''Nikam'' rýchlo som zamrmlal zatiaľ čo som si škrabal zadnú časť krku. Značne ztrápnený.

''Neodžubuj ma, videl som, že si sa pozeral na London'' povedal zatiaľ čo sa mu na tvári začal objavovať úškľabok. Ach keby som mu mohol tresnúť bez toho aby si to niekto všimol.

''A čo ak som sa tam pozeral?'' povedal som pozerajúc sa na neho. Dlane sa mi začali formovať do pästí.

Musel si to všimnúť pretože položil ruky ako keby sa vzdával.

''Nič brácho, len to vyzerá tak ako keby sa ti páčila alebo niečo také.'' povedal počas toho ako sa hral s rukou a skúmal svoje tetovania. Cítil som sa zle, že som ho znervóznil, tak som svoj hlasu o trošku zmenil.

''Je to tak vidno?'' opýtal som sa pozerajúc na nich všetkých. Louis, Niall a Liam všetci kývali hlavami na súhlas.

''Áno, ešte som ťa nevidel správať sa takto odkedy si bol s Jen'' zdôraznil Liam.

Len začutie jej mena mi spôsobilo bodnutie do srdca. Jen tu už nebola viac ako 2 roky a ja stále nemôžem zmieriť s jej smrťou. Odvtedy som sa cez to nemohol preniesť. Ale hocikedy, keď vidím London, veľmi ju v nej vidím. Len sotva ju poznám ale mám pocit, že ju musím chrániť. Niekto taký nevinný ako ona, si nezaslúži byť v takomto krutom svete.

Kývol som hlavou ich smerom, dal som mu vedieť, že chápem čo tým myslel.

Pohľadom na hodinky som zistil, že už prešlo 10 minút odkedy London odišla.

Ona nie je ten typ, ktorý by ostal na WC 10 minút.

Možno si len upravuje vlasy alebo čo, pomyslel som si.

Pokračoval som v rozhovore s chalanmi a rozhodol som sa, že sa o to nebudem až tak starať. Dievčatá sú dievčatá a teraz pravdepodobne kecá s nejakou svojou kamoškou.

Myslím, že to dievčatá robia, že?

To bolo dovtedy, dokým prešlo už 20 minút a už som začal cítiť, že niečo nie je v poriadku.

''Um, chalani, idem na WC'' povedal som predtým ako som vstal zo stoličky. Oni len kývli a pokračovali v rozhovore.

Ani som sa neobťažoval kartičkou a len som vyšiel z triedy. Dievčenské záchody boli na 2 poschodí tak som sa vybral cez dvere dolu schodmi. Chodba bola úplne prázdna, pretože bola hodina.

Prišiel som k dievčenským záchodom a priložil som ucho k dverám, či budem počuť nejaké zvuky. Všetko čo som počula bola kvapkajúca voda.

S pohoršením som si pošklbal kučery na hlave.

Kde dopekla by mohla byť?

Je tu nová, kde do riti by mohla ísť?

Pozerajúc sa dole na zem, všimol som si jemné stopy po šmýkaní, asi do tenisiek? Ale je čudné, že začali priamo pri dverách na dievčenské záchody, čo znamená, že

Ó Môj Bože

Bez toho aby som rozmýšľal dvakrát, začal som sledovať stopy tak rýchlo ako som mohol. Začínajúc pri záchodoch, prišiel som k náhlemu koncu pri... školníkovej komore?

Priložil som ucho k dverám a počul som slabé rozprávanie.

''Ukážem ti, čo dostaneš za to, že si mi dala facku na verejnosti.'' povedal mužný hlas predtým ako som počul ranu, ktorú dostal niekto, stonajúci bolesťou. Počul som tiché vzlyky ale zneli tlmene.

Otočil som kľučkou, aby som zistil či sú dvere otvorené, no na nešťastie neboli. Zo zlosťou, ktorá vo mne vrela som začal klopať celou silou na dvere.

''OTVOR TIE PO*EBANÉ DVERE!'' zakričal som.

Počul som niekoho chichotanie, predtým ako odpovedal.

''Aw, London, konečne ťa niekto prišiel zachrániť! Smola, že ma nemôže zastaviť!'' zatiaľ čo som počul ďalšie stonanie od bolesti.

Už som do viac nezvládal. Ak nechcel otvoriť tie dvere on, tak ja to ku*va spravím.

Prešiel som zopár krokov, vymeral som si to a vyvalil som ich. Vošiel som dnu.

Na zemi ležala bezmocná London. Jej vlasy boli strapaté a roztrúsené po dlážke. Jej tvár pokrytá modrými a čiernymi fľakmi, zatiaľ čo jej trocha krvácala pera hoci na nej mala pásku. Jej tričko bolo prakticky roztrhané na kúsky, ukazovalo na jazvy, ktoré sa vytvorili na jej bruchu, a jej nohavice boli stiahnuté ku kolenám.

Kráčajúc k nej som jej jemne prstami pohladil líce. Nespravila žiaden pohyb. Ležala na zemi prakticky bez života.

Počul som hukot plechoviek a otočil som svoju hlavu smerom k zvuku. Tam stál škeriaci sa Taylor.

''Dávam tej štetke čo si zaslúži, nemyslíš?'' povedal, zatiaľ čo sa s obdivom pozeral na London.

V momente som ho prirazil k stene a začal som ho udierať všade. Spadol na zem a ja som mu začal kopať do brucha. Stonal bolesťou. Zobral som do ruky jeho vlasy a tresol som jeho hlavu o zem. Sklonil som sa nad neho a začal som ho udierať do tváre. Keď sa jej dotkla moja päsť, začala sa z nej valiť krv. Pokračoval som v udieraní a bolo mi jedno, že ma začínali bolieť ruky. Chcel som, aby pocítil bolesť, ktorú cítila ona. Ako mohol využiť dievča, ktoré sotva stálo na vlastných nohách. Aký veľký kus idiota to bol. Moje telo zmohla zlosť a začal som ho dusiť. Jeho ruky chytili moje, vo viere, že ho pustím ale ja som ich zovrel pevnejšie a jeho tvár zmodrala.

Spoza mňa sa ozval stonajúci zvuk a ja som sa náhle otočil, uvoľnujúc ruky. Obzrel som sa a uvidel som London ako sa začala nepokojne krútiť.

Jedovato som som zrúkol na chlapca podo mnou, ktorý kašľal o život.

''Buď šťastný, že som ťa ku*va nezabil! Ak by sa ona nezačala preberať, nechal by som ťa tu ležať aby si umrel, ty kus hovna!'' povedal som, chytajúc ho za vlasy.

''Počul si ma?'' zakričal som mu do ksichtu. Horúčkovito kýval hlavou, tak som ho nechal ísť. Ale predtým som ho ešte silno kopol do žalúdka.

Vstal som a išiel som k nej. Jemne som jej dal pásku dolu z úst a rúk, jej telo sa mimovoľne triaslo. Moje srdce sa okamžite rozlomilo.

''Neboj sa, si v bezpečí'' povedal som potichu, zatiaľ čo som jej dával vlasy preč z tváre.

Zatrepotala očnými viečkami a pozrela sa na mňa opuchnutými očami.

''Harry'' povedala sotva hlasnejšie ako šepotom.

''Áno?''

''Ďakujem ti, že si ma zachránil'' povedala nežne predtým ako zavrela oči

(čítajte, komentujte, zdieľajte, kritizujte, kľudne sa pýtajte ak chcete :) xxx )