A girl once lively is now broken (8. kapitola)

Dievča kedysi čulé, je teraz zlomené

Originál

Harryho pohľad

Rýchlo rozmýšľajúc som musel London dostať zo školy skôr ako niekto uvidí to v akom je stave. Hľadal som najbližší tabuľku východu a šiel som rovno na parkovisko. Prišiel som k môjmu Range Roveru a otvoril som auto. Otvárajúc dvere som jemne položil London na sedadlo. Snažil som sa najlepšie ako som vedel aby som ju nezobudil. Rýchlo som šiel k vodičovým dverám a nasadol som dnu. Štartujúc motor som vyšiel z parkoviska a vydal som sa smerom k môjmu domu.

Zatiaľ čo som sa pozeral doprava, nemohol som si pomôcť ale ľutoval som ju. Dievča, kedysi čulé je teraz zlomené. Mohli ste to vidieť na jej tvári. Je to ako sen, ktorý by nikto nechcel zažiť naživo.

Asi po 5 minútach som konečne prišiel k príjazdovej ceste. Vypínajúc motor, šiel som k London a vyniesol som ju z auta svadobným štýlom. Idúc do vnútra domu som jemne kopol do dverí. Vyšiel som hore schodmi a dnu do mojej izby, bez toho aby som bol nejaký veľmi hlučný.

Moje dvere trocha zaškrípali a ona sa začala vrtieť.

''Doriti'' potichu som si zamrmlal pre seba, len tak hlasno aby som to počul ja sám.

Ukladajúc ju jemne na posteľ, prikryl som ju dekou, keďže klimatizácia bola nastavená až príliš.

Nebol som si istý, čo mám urobiť a tak som vyšiel z izby a nechal som ju samú. V nádeji, že si trocha odpočinie a skoro sa zobudí. Predtým ako som vyšiel z izby, videl som ju ako sa pritúlila k deke ako malé dieťa, ktoré si zdriemlo po dlhom dni v parku.

Vychádzajúc z izby som za sebou jemne zatvoril dvere. Kráčajúc dolu schodmi som vošiel do obývačky. Ľahajúc si na gauč som zapol televízor. Prepínal som všetky kanály až som napokon prepol na show, ktorú som chcel pozerať.

Griffinovci.

Ak je tu nejaká show, ktorú by som mohol pozerať a nikdy by ma neunavila, bola by to táto. Vždy som ju zbožňoval odkedy som bol malý, aj keď mi ju rodičia zakazovali pozerať, stále som si našiel spôsob ako si ju pozrieť.

Myslím, že môžte povedať, že ako dieťa som bol malý rebelantský bastard.

Prehrabával som si vlasy a zívol som. Po hodine sledovania páru epizód sa mi chcelo driemať. Snažil som sa najviac ako sa dalo, aby som ostal hore ale nefungovalo to. Len ma to unavilo ešte viac. Viečka sa mi otvárali a zatvárali, vyrušené zvukmi z televízie.

Už som to viac nezvládol a vypol som TV.

Spánok nado mnou zvíťazil a nebola tu žiadna vec, ktorú by som mohol spraviť.

***

Náhle ma zobudili výkriky a vzlyky, prichádzajúce z horného poschodia. Rýchlo som vyskočil na nohy a šiel som hore schodmi. Zvuk sa zosilňoval. Rýchlo som šiel hore schodmi a prišiel som k dverám.

Jemne som otvoril dvere a vošiel som dnu. Schúlená v rohu izby bola London. Bola totálne vystrašená a po tvári jej tiekli slzy. Jej oči boli červené a opuchnuté.

Ako dlho už bola hore?

''Pššt pššt, je to okej. Som to len ja, London. Upokoj sa'' utišujúco som povedal zatiaľ čo som šiel smerom k nej...

Pohľad London

Použila som ruku na to aby som si utrela slzy, ktoré mi začali oslepovať oči. Po tom ako som rozoznala jeho hlas, som sa pomaly začala upokojovať.

''Prepáč. Ja som len proste nevedela kde som bola a-'' povedala som koktajúco. Nemohla som sa vzchopiť. Moje celé telo ma brutálne bolelo. Väčšina mojej tváre bola zmeravená po tom ako som do nej bola opakovane fackovaná a udretá. Celý tento incident bol nočná mora z pekla.

''Je to okej, ja chápem'' povedal Harry zatiaľ čo mi dával ruku aby som sa jej chytila. Pomaly som zdvihla ruku ale hneď som ňou trhla späť. Moja ruka ma bolela ako keby bola zlomená, po tom ako som bola pred pár hodinami hodená na zem ako vrece zemiakov.

Harry si to všimol a okamžite ma dvihol zo zeme ako keby som vážila kilo a posadil ma na posteľ a čupol si predo mňa.

''Je ti dobre?'' úprimne sa opýtal zatiaľ čo sa mi pozeral do očí.

''Dobre, ale mohlo by to byť lepšie'' povedala som s jemným úsmevom.

''Môžem prosím použiť tvoju kúpeľňu?'' povedala som zatiaľ čo som si v hlave vybavovala čo sa stalo. Moje celé telo sa cítilo úplne špinavo.

''Jasné, počkaj tu'' povedal zatiaľ čo vstával a vyšiel z dverí. O pár sekúnd sa vrátil späť s osuškou a žinkou.

Podal mi ich a ja som ich vďačne zobrala do rúk.

''Ďakujem'' povedala som zatiaľ čo som pomaly vstala a šla do kúpeľne, ktorá bola vnútri jeho izby.

''Potrebuješ nejakú pomoc?''

''Nie, myslím, že je to v pohode ale ďakujem''

''Buď tam tak dlho ako budeš potrebovať'' povedal ľahajúc si na posteľ.

Vošla som do kúpeľne a zavrela som za sebou dvere. Pozerajúc do zrkadla som zalapala po dychu, keď som sa uvidela.

Už som ani nevyzerala ako ja. Moja celá tvár bola pokrytá jazvami. Jemná čierno modrá značka bola pod mojou lícnou kosťou. Nie len to. Moje ústa boli opuchnuté a popraskané ale našťastie už nekrvácali. Ale to bola len horná časť môjho tela.

Otočila som sa od zrkadla a vyzliekla som sa. Neochotne som sa otočila a pocítila som slzu, ktorá mi tiekla po tvári. Celé moje brucho a hruď boli zjazvené. Na hrudi boli evidentné stopy po škrabancoch a v oblasti brucha vznikali nové jazvy.

Vzdychajúc som vošla do vane. Zapla som vodu a čakala som kým sa zohreje a kým sa vaňa naplní. Vytlačila som do vane trochu sprchového gélu a videla som ako sa začali tvoriť bublinky. Vošla som dnu a začala som tam ponárať celé moje telo.

V úľave som vzdychla keď mi teplá voda uvoľnila svaly. Pomaly som si začala umývať celé telo. Pokračovala som v umývaní a umývala som až dokedy som uvidela, že sa moja pokožka mení farbu na červenú. Stále som na sebe cítila jeho slizké ruky. Stále aj keď som sa silou mocou snažila, to nešlo dole.

Trocha som zasmrkala a potom som začala vzlykať, keďže my spomienky zaplavili myseľ. Odhodenie, udieranie, škrabanie, trhanie oblečenia, bolo toho príliš veľa na zvládnutie. Čo poviem rodičom? Nemôžem im dovoliť aby ma takto uvideli. Pravdepodobne by stratili hlavu, ak by ma uvideli v takom stave v akom som teraz.

Musela som prestať so seba-ľútosťou. Nemohla som nechať niečo takéto zničiť mi celý život. Ak je tu niečo čo ma naučili rodičia, je to, že sa nemám ľutovať. Mala by som byť vďačná, že vôbec žijem, vďaka Harrymu.

Harry.

Vždy sa zjavil tam, kde som bola v ohrození. Spoznala som ho len pred pár dňami a už mi dvakrát zachránil život, zatiaľ čo ja som k nemu bola len bezočivá. Súdila som ho príliš skoro, podľa toho čo povedali ľudia. Všetci hovorili, že nemá srdce a je zlý ale on mi ešte nič z toho neukázal. Ak nebol úplne opačný. Povedal, že som ''iná'' ale nikdy to nerozobral viac.

Vykračujúc von z vane, vzala som si osušku a vysušila som sa zatiaľ čo som šla von z kúpeľne.

Keď som vyšla z kúpeľne, Harry sa okamžite posadil zatiaľ čo jeho oči cestovali hore a dolu po mojom tele. Cítila som ako sa mi na lícach objavila červeň, v momente keď som si uvedomila, že som len v osuške.

''Máš nejaké oblečenie, ktoré si môžem požičať?'' opýtala som sa ho, privádzajúc ho späť do reality.

Vrátil sa späť a zamrmlal rýchle hej predtým ako sa začal pozerať po šuflíkoch.

Hodil mi nejaké tepláky a tričko. Povedala som ďakujem a šla som sa prezliecť do kúpeľne.

Vyšla som z kúpeľne a vošla som do izby. Hádzajúc osušku do koša na prádlo, som sa otočila k Harrymu.

V jeho ruke bol pohár vody a dve tabletky.

''Tu máš, vezmi si tieto'' povedal kráčajúc ku mne. Dal mi tabletky do mojej malej ruky a podal mi pohár. Rýchlo som ich prehĺtla predtým ako mi ukázal miesto na sedenie.

''Sadni si'' povedal povedal klepajúc na miesto vedľa neho. Šla som k nemu a sadla som si.

Nasledoval trochu trápny moment ticha predtým ako som prehovorila.

''Ďakujem ti za všetko Harry'' úprimne som povedala a usmiala som sa na neho.

''To nestojí za reč, naozaj'' povedal škrabajúc si zadnú časť krku. Cítila som sa zle, že bol nervózny tak som ho objala a to ho prekvapilo. Odtiahol sa späť ale potom som cítila ako sa jeho ruky obtočili okolo mňa. Stisol ma silnejšie ako som predpokladala a to ma prekvapilo.

Pomaly sme sa od seba odtiahli a pozreli sme si navzájom do očí. Jeho oči prešli z mojich očí, na moje pery. Kusol si do pery ako keby premýšľal nad tým čo urobí. Čumela som na jeho ústa a všimla som si aké boli ružové a plné. On bol asi najkrajší chlapec akého som kedy v živote videla. Jeho tetovania a piercingy ho len robili ním.

Jemne mi chytil bradu a otočil moju tvár aby sa stretla s tou jeho.

''Vieš o tom, že si nádherná, že?'' povedal zatiaľ čo sa na mňa pozeral serióznym pohľadom aby mi dal vedieť, že neklamal.

''Ja.. umm.. asi hej?'' hanblivo som odpovedala. Pre začiatok, nikto ma predtým nenazval nádhernou, samozrejme okrem mojich rodičov.

Naklonili sme sa bližšie, takže naše pery boli pár centimetrov od dotyku.

''Taká nádherná'' povedal predtým ako pritisol jeho pery na moje.

(Čo vravíte na túto kapitolu? :)) aspoň 3 komentáre a zajtra pridám novú :) vďakaa xx)