Nikto ťa nezachráni
Originál |
Konečne som prišla k domu a jemne som
vošla dnu. Cestu hore schodmi som kráčala po špičkách aby som
si bola istá, že ma nikto nepočuje. No šťastie sa mi minulo.
''London, si to ty?'' do riti, zamrmlala
som si pre seba. Už som bola takmer na vrchu schodov, keď na mňa
matka zavolala.
Šla som späť dole schodmi a skončila
som v obývačke. Tam sedela moja
mama, hneď vedľa lampy ktorá lúčmi svetla osvetľovala postavu.
''Áno mami?''
opýtala som sa zatiaľ čo som zakúkala do obývačky predtým ako
som vošla dnu a postavila sa pred ňu ale pár stôp ďalej.
''Kde si bola?''
spýtala sa jemným hlasom, v ktorom bolo jasne počuť znepokojenie.
''Išla som si
vonku zabehať a stratila som pojem o čase. Mobil som si zabudla
doma a stratila som sa. Prepáč''
''Čo sa stalo s
tvojou rukou?'' povedala pozerajúc sa dolu na moju ruku.
Nervózne som
zakašľala.
''Ou, hmm, keď
som išla tak som spadla. Zakopla som o vetvičku.'' rýchlo som
zaklamala s rukami v Harryho mikine. Prečo sa pýta toľko veľa
otázok?
Predtým ako
otvorila ústa vzdychla a prešla si rukou po vlasoch.
''Dobre, choď
hore. Nabudúce buď opatrnejšia.'' povedala príliš unavene na to
aby pokračovala v tejto téme.
Šla som do
práčovne a hodila som Harryho mikinu do sušičky, keďže bola
mokrá. Nastavila som časovač na 40 minút a šla som späť hore
schodmi aby som sa prichystala na spánok.
Vybehla som hore
schodmi a otvorila dvere predtým ako som zapla svetlo. Rýchlo som
sa vyzliekla z môjho mokrého oblečenia a zobrala som si osušku a
žinku spoza dverí. Vošla som do kúpeľne a dala som si veci na
pult.
Rýchlo som si
umyla zuby, potom som si umyla tvár a potom som vošla do sprchy.
Páku som dala do stredu a čakala som na vodu kým sa zohreje. Po
pár sekundách som natiahla ruku aby som zistila teplotu a vošla
som dnu do sprchy. Na žinku som si dala sprchový gél a začala som
sa umývať. Rozhodla som sa, že si vlasy neumyjem keďže bolo
príliš neskoro a ráno som musela vstať skoro do školy. Opláchla
som sa a vyšla som zo sprchy. S osuškou obtočenou okolo môjho
tela som sa vybrala do izby. Kým som sa celá vysušila som sa
hrabala v šuflíkoch pokiaľ som nevybrala nohavičky, podprsenku,
legíny a obyčajné tielko. Vlasy som si dala do drdolu a šla som
dole do práčovne. Zo sušičky som vybrala Harryho mikinu,
pretiahla som si ju cez hlavu a vyšla som hore schodmi.
Vošla som do
postele a zaspala som opojená jeho vôňou a zahriata vyžarujúcim
teplom.
***
Zobudila som sa na
zvuk môjho budíka. Stonajúc som sa natiahla cez posteľ a stisla
som vypínač. Lenivo som vyšla z postele a vošla do kúpeľne.
Zobrala som si zubnú kefku a zapla teplú vodu predtým ako som pod
ňu dala kefku. Potom som použila trocha zubnej pasty a začala som
si umývať zuby. Potom som si vypláchla ústa. Neskôr som vyšla z
kúpeľne a vošla som do šatníka aby som sa prezliekla.
Prehrabávajúc sa
v šatníku som si konečne vybrala pár bielych úzkych riflí a
čiernym tielkom s nápisom ''Hipsta Please''. Rýchlo som sa
prezliekla, pozrela som sa do zrkadla a dala som si vlasy do
rozcuchaného drdolu. Na riasy som si dala trochu riasenky, ľahký
make up a nejaký lesk na pery. Obula som si sivé Vansy a zišla som
dolu schodmi.
''Ahoj mami a
oci!'' povedala som keď som vchádzala do kuchyne a kráčala ku
chladničke. Zobrala som kartón mlieka a natiahla som sa po krabičku
cereálií, ktoré boli navrchu.
Z jednej z
poličiek som vybrala misku a išla som ku stolu. Do misky som si
naliala mlieko a potom som pridala cereálie. Nepýtajte sa ma prečo
to robím. Proste neznášam keď sú cereálie v miske prvé a potom
sa pridáva mlieko pretože to robí cereálie príliš premočenými.
Ale keď dám prvé mlieko, môžem si pridať koľko cereálií
chcem a môžem pridať ešte ďalšie ak sa zvýši mlieko. Som
proste čudná.
Rýchlo som
dojedla moje raňajky a šla som k mojim rodičom aby som im obom
dala pusu na líce zatiaľ čo som išla von.
***
Auto som
zaparkovala na prázdne miesto. Vzala som tašku zo sedadla, vyšla
som von z auta a vykročila som smerom k hlavnému vchodu.
Pozrela som sa k
bráne a tam opierajúc sa o ňu stál Harry, ktorý fajčil, spolu s
celým jeho gangom. Spojil naše pohľady ale emócia na jeho tvári
bola nerozoznateľná. Zatiaľ čo som nebola schopná ju dešifrovať,
som prešla prednými dverami.
Kráčajúc dole
chodbou a drgajúc do pár ľudí som sa konečne dostala k mojej
skrinke. Otáčala som kľučku a zámok sa konečne otvoril. Zobrala
som zopár zošitov a učebnicu. Potom som skrinku zavrela a uvidela
som Kate, ktorá mi kráčala naproti s úsmevom na tvári.
''Ahoj London''
povedala celá šťastná. Vyzerá to tak, že nie som jediná, ktorá
je šťastná, že je piatok.
''Ahoj Kate, čo
je nové?'' opýtala som sa kráčajúc dole chodbou s ňou vedľa
mňa.
''Oh, nič
zaujímavé, práve sa chystám na moju ďalšiu hodinu, a čo ty?''
opýtala sa zatiaľ čo sa na mňa pozerala čakajúc odpoveď.
''Tak ja-''
''Čo sa ti stalo
s rukou?!'' opýtala sa. Vôbec ma nenechala dokončiť moju vetu.
Tón jej hlasu bol zvedavý.
''Oh, minulú noc
som si šla zabehať a potkla som sa o vetvičku a odrela som si
ruku'' zaklamala som to isté, čo som použila, keď sa ma pýtala
mama. Cítila som sa zle, že som im obom klamala a nepovedala
pravdu.
''Aw, dúfam, že
už ti je lepšie'' Jej hlas bol plný znepokojenia.
''Vďaka''
povedala som a usmiala som sa na ňu.
Zvoniaci zvonček
naznačil, že začalo vyučovanie a všetci sa ponáhľali na ich
prvú hodinu. Kate a ja sme sa objali, predtým ako sme sa obe vydali
vlastnými cestami
***
Vošla som do
výtvarnej učebne a sadla som si vedľa Justina. Buď tu bol príliš
skoro alebo som prišla neskoro ja. Harry bol v zadnej časti triedy
spolu s priateľmi a keď sa nikto nepozeral, tak na mňa žmurkol.
Ja som sa len otočila a snažila som sa zakryť moje červenajúce
líce. Posledná vec, ktorú by som chcela, je aby ma uvidel ako sa
červenám.
Položila som si
tašku na lavicu a otočila som sa k nemu.
''Ahoj Justin''
''Ahoj London, čo
máš nové?'' povedal, zdvíhajúc zrak od mobilu.
''Hou hou, čo
dokelu sa ti stalo s rukou?'' prakticky zvrieskol. Ľudia sa začali
pozerať našim smerom.
''Prepáč, nechcel
som to tak skríknuť, ale čo sa ti stalo?'' opýtal sa tichšie.
''Si asi stá
osoba, ktorá sa ma to dnes opýtala'' povedala som dusiac sa
smiechom.
''Včera som si
šla zabehať a nedávala som pozor. Potkla som sa o vetvičku,
spadla som a oškrela som si ruku.
''Ako si sa mohla
potknúť o vetvičku?'' opýtal sa zatiaľ čo sa snažil zdržať
sa smiechu.
''Neviem! Asi som
proste nešikovná'' povedala som so smiechom.
Moja konverzácia
s Justinom pokračovala, až dokým som necítila potrebu použiť
záchod. Zdvihla som ruku a opýtala som sa učiteľky, či môžem a
ona mi dovolila. Vzala som si kartičku a dala som si ju do zadného
vrecka, predtým ako som vyšla z triedy.
Šla som smerom k
dievčenským záchodom, ktoré boli na druhom poschodí. Chodby boli
úplne prázdne. Mohla som počuť len moje vlastné kroky a
dýchanie. Otvorila som dvere a vošla som do kabínky.
Keď som skončila,
šla som k umývadlu a umyla som si ruky. Pozerajúc do zrkadla som
si upravila vlasy a šla vysušiť ruky.
Keď som bola
hotová, otvorila som dvere aby som odišla.
Vyšla som von z
dverí a moje dvere boli zakryté párom rúk a bola som zatiahnutá
dozadu.
Začala som sa
zvíjať v pokuse dostať sa preč ale tie ruky neprestali.
''Prestaň sa
hýbať, štetka'' jeho hlas besnel spoza mňa. Jeho hlas mi znel
povedome ale nevedela som ho zaradiť.
Pokračoval v
ťahaní až pokým neotvoril dvere a hodil ma na zem.
Zvrieskla som keď
som zacítila bolesť v mojej ruke.
''Ku*va sklapni!''
zavrčal zatiaľ čo nastavoval ruky smerom ku mne. Začala som sa
plaziť vzad tak rýchlo ako som mohla ale on ma zatiahol za nohu
smerom k nemu. V izbe bola tma takže som nemohla vidieť jeho tvár.
Hrabal sa vo
svojich vreckách až pokým z jedného nevytiahol lepiacu pásku.
Začala som mykať
hlavou pretože som už vedela čo mal v pláne.
''Prosím nie!''
pištala som a začali mi slziť oči.
Ignoroval ma a dal
mi lepiacu pásku cez celé ústa, zatiaľ čo mi zvazal ruky dokopy.
Bola som úplne bez pomoci a všetko čo som mohla urobiť bol plač
a viera, že niekto príde na pomoc.
''Myslíš si, že
mi môžeš dať len tak facku pred všetkými a nechať to tak, ty
malá štetka?'' zavrčal nado mnou, jeho oči plné zlosti a
nenávisti.
''Naučím ťa už
sa so mnou nezahrávať ty jedna cundra!'' zasyčal, zatiaľ čo si
ľahal s jeho telom na moje. Skúšala som sa pod jeho telom vrtieť
ale bol príliš ťažký.
Pozrel sa priamo
na moju tvár s úškľabkom na jeho tvári.
''Miláčik,
neviem prečo plačeš. Nikto ti ku*va nepomôže'' povedal zatiaľ čo
vopchal svoje ruky pod moje tričko.
Rukami sa začal
dotýkať celého môjho tela, bozkávajúc celý môj krk a hrudník
hnusnými bozkami. Ako ubiehali sekundy, začala som plakať
silnejšie. Prstami mi pohladil tvár ale ja som sa otočila na bok,
dostávajúc od neho facku. Chytil moju bradu a nútil ma pozrieť sa
na neho.
''Ku*va neotáčaj
odo mňa tvoju tvár'' povedal zatiaľ čo mi dal ďalšiu facku aby
potvrdil svoje slová.
Rozopol mi džínsy
a začal ich sťahovať dolu mojimi nohami. Kopala som a kopala ale
nemalo to žiaden zmysel.
Toto sa nemôže
diať.
Rozopol si opasok
a to je všetko čo si pamätám predtým ako som stratila vedomie.
(komentujte aby som vedela koľko vás to tu číta vďaka :D btw..Čo myslíte, príde London niekto zachrániť? )
(komentujte aby som vedela koľko vás to tu číta vďaka :D btw..Čo myslíte, príde London niekto zachrániť? )
Ow. Samozrejme že ju príde niekto zachrániť :D
OdpovedaťOdstrániť