Let me help you (5. kapitola)

Dovoľ mi pomôcť ti

Originál

Nemôžem uveriť, že chalan ktorý stál predo mnou bol Harry. Čo robí o takomto neskorom čase vonku a prečo musím mať práve toľké nešťastie aby som do neho teraz vrazila.

''London, čo dopekla robíš tu v tejto nočnej hodine? Je tu po*ebaná tma! Mohli ťa zabiť! Vieš vôbec akí ľudia žijú tu v okolí?'' povedal Harry, jeho hlas sa zmenil zo znepokojeného na prenikavý v mihu sekundy.

''Čo je tebe do toho, čo robím? Aj tak ani neviem prečo sa o mňa tak veľmi zaujímaš!'' zvrieskla som na neho. Správal sa ku mne ako k decku.

''O čom rozprávaš? Nikdy som nepovedal, že sa o teba zaujímam a ani asi nikdy nebudem!'' skríkol na mňa, slovami plnými zlosti.

''Dobre! Tak potom sa nebudeš starať ak odídem domov! Po*eb sa!'' zakričala som zatiaľ čo som sa ponáhľala preč opačným smerom. Cítila som ako moje oči vlhli. Ani netuším prečo sa mi chce plakať kvôli chlapcovi, ktorého som práve stretla. Je hrozne bi-polárny. Na začiatku dňa bol milý a zlatý, poobede bol nafúkaný a drzý a teraz je taký náročný. Nikdy som nebola typ človeka, ktorý by nadával ale on ma proste privádza k šialenstvu.

''London!'' zvrieskol spoza mňa, čo ma ale nezastavilo od úteku preč.

''LONDON! Prisahám bohu, že ak sa nevrátiš späť tak ja-'' zakričal cez zaťaté zuby. Začal šprintovať smerom ku mne.

''Tak čo? Zraníš ma tak ako si to už dnes urobil? Prepáč ale ja nie som žiadna po*ebaná bábka!'' zakričala som späť keď som zastavila.

''Nechcel som to urobiť! Bola to nehoda! Povedal som prepáč!'' obraňoval sa počas toho ako rukou prehrabával svoje kučery. Bol odo mňa vzdialený len zopár stôp ale ja som stále robila kroky dozadu.

''Len mi dovoľ pomôcť ti! Odveziem ťa naspäť domov. Nechcem aby si išla domov po tme.''

Ani neviem, či mu mám povedať áno alebo nie. Toto môže byť len jeden z jeho 'bad boy' spôsobov.

''Prosím'' povedal. V jeho hlase som mohla počuť jemnú zúfalosť.

Prečo dopekla mi chce tak veľmi 'pomôcť'?

Predtým ako som si to mohla dvakrát rozmyslieť vyhŕklo zo mňa ''Fajn.''

Starostlivo prišiel ku mne a vzal mi ruku a zobral ma smerom k jeho autu.

''Si v pohode?'' ustarane sa opýtal pozerajúc priamo do mojich očí, čo ma znepokojovalo.

''Hej, len som si oškrela ruku. Nie je to nič hrozné'' povedala som vyhýbajúc sa očnému kontaktu. Ruka ma brutálne bolela ale to som mu nechcela dať vedieť.

''Nechaj ma pozrieť sa na tvoju ruku'' prikázal mi.

Už ma nebavilo sa s ním hádať, takže som mu dala moju ruku. Keby som nebola tak veľmi vyčerpaná, povedala by som nie.

Počas toho ako skúmal moju ruku, zvraštil obočie.

''Čo to do pekla? Krvácaš z lakťa po celej ruke a ty povieš, že ti je fajn!'' povedal jedovato.

Ani som nemohla odpovedať, pretože ma ťahal dolu ulicou.

Kráčali sme asi 5 minút a ja som začínala byť netrpezlivá.

''Kam ideme?''

''Ku mne domov'' povedal počas toho ako ma ťahal dopredu. Zatiaľ čo sme kráčali, domy naokolo boli väčšie a väčšie.

''Ku ... tebe domov?!'' vypotila som zo seba.

''Áno''

''Prečo?''

''Krvácaš. Musíš byť hlúpa, ak si si myslela, že ťa zoberiem domov s krvácajúcou rukou.'' povedal zatiaľ čo sme prešli zákrutou a vošli na chodník.

Musela som dvakrát žmurknúť aby som si ujasnila, čo vidím. Rezidencia veľká ako polovica bloku, stojí predo mnou. On žije tu? Ó môj Bože.

Ani nezaklopal na dvere, len vošiel dnu do domu. Bola som fascinovaná tým, čo bolo vnútri. Jeho dom vyzeral ako jeden z tých 'MTV cribs' kde žijú celebrity. Dvojité schodisko, obrovská plazma, leštená drevená podlaha, reflektory atď. Bolo to nádherné.

Jeho hlas ma priviedol späť do reality.

''Sadni si sem, o sekundu som späť'' povedal zatiaľ čo niekam odkráčal. Sadla som si na gauč vedľa stolíka.

Nečinne som tam sedela, pokiaľ sa vrátil s lekárničkou v rukách. Položil ju na stôl a prišiel ku mne.

''Môžeš prosím nastaviť ruku?''

Nastavila som ruku a Harry nás odviedol k umývadlu aby mohol zmyť krv z mojej ruky. Väčšina sa zmyla dolu ale stále tam bola troška, ktorá by mohla výjsť von.

Odviedol nás späť na miesto kde som predtým sedela a posunul stoličku predo mňa. Lekárničku položil na stôl vedľa.

Zobral alkohol a trošku nalial na tampón.

''Toto môže štípať'' povedal predtým ako to naniesol na moju ruku. Trhla som rukou ale on je stále držal v pevnom zovretí.

''Prepáč'' potichy zamrmlal zatiaľ čo to nanášal ešte párkrát.

''Prečo si ku mne taký milý?'' spýtala som sa pozerajúc sa na neho cez mihalnice.

''Ja neviem. Si proste iná.'' povedal s pokŕčenými plecami. Ako môže chalan s toľkými tetovaniami a piercingami byť dobrý, aj keď je zlý?

''Iná? V čom?'' zmätene som sa opýtala.

''Vo všetkom''

''Bojíš sa ma ?'' opýtal sa zízajúc na mňa.

''Nie'' potichu som povedala.

Pozerala som sa na neho ako mi dával na ruku masť a zaviazal okolo nej obväz. Uistil sa, že urobil všetko správne a neurobil žiadnu chybu.

''Ďakujem'' povedala som počas toho ako mi jemne položil ruku do klína.

''Nie je začo'' zamrmlal keď odišiel preč, pravdepodobne aby odložil všetky veci.

Prišiel späť dole s kľúčami v rukách a oblečený v mikine. Prišiel smerom ku mne a zatriasol kľúčami v ruke.

''Zlatko, je čas ísť'' povedal otvárajúc predné dvere.

Vstala som z gauča a šla som na miesto kde stál on. Prešla som dvermi a čakala som kým zamkne dvere. Odomkol auto, ktoré bolo zaparkované na príjazdovej ceste. Bol to celý čierny Range Rover. Prišiel na moju stranu, otvoril pre mňa dvere a potom ich za mnou zavrel. Potom šiel k jeho dverám a skočíl do auta. Naštartoval auto a stíšil hudbu, keď me vyšli z príjazdovej cesty.

''Kde bývaš?'' opýtal sa zatiaľ čo sme išli dolu ulicou.

Povedala som mu moju adresu a on kývol hlavou pretože vedel kde to je. Zopár kvapiek vody začalo padať na okná ale bolo mi to jedno.

Až pokiaľ vonku nezačalo liať. Dážď silno búchal na okná a Harry zapol stierače. Vyzeralo to ako hurikán. Aj vietor silno fúkal. Nespomínam si, že by bolo v správach, že dnes bude pršať.

Harry zastavil pred mojim domom a ja som už chcela výjsť von, keď ma zrazu zastavil.

''Počkaj'' povedal zatiaľ čo si vyzliekal mikinu a podával mi ju.

''Nie, to je v pohode. Nepotrebujem ju. Proste len vbehnem do domu.'' povedala som pozerajúc sa na mikinu v jeho ruke.

''Len si ju zober. Zmokneš.'' povedal a vopchal mi ju do rúk.

Natiahla som mikinu, prestrčila som si ju cez hlavu a prestrčila som ruky cez rukávy. Je taká teplá a vonia za mixom cigariet a kolínskej. Jeho vôňa je opojná.

''Vďaka'' povedala som zatiaľ čo som otvorila dvere a dala si kapucňu. Utekala som k predným dverám, vopchala som kľúč do zámky a vošla dnu.

Pozrela som sa z okna a videla som, že odišiel hneď ako uvidel, že som dnu a v bezpečí. 

(Čítajte, komentujte, kritizujte, zdieľajte :) Kľudne môžte dať aj sledovanie na tento aby ste vedeli, keď pridám novú časť :D .... Ďalšia časť bude troška drama takže sa môžte tešiť :D xx)