They sell drugs and fight (2. kapitola)

Oni predávajú drogy a bojujú

Originál

Zatiaľ čo som kráčala cez halu, jediné čo sa mi prehrávalo v mysli boli slová, ktoré mi povedal.

''To je pre mňa aby som vedel a pre teba aby si zistila''

Čo do kelu tým vlastne myslel?

Vedela som, že som ho rozoznala vonku pred školou pri bráne. Opieral sa o ňu fajčil s jeho ostatnými priateľmi. Myslím, že tam s ním boli asi traja ďalší ale nie som si úplne istá. Všetci mali rovnaký výzor s tetovaniami a piercingami. Ale išlo z nich niečo z čoho som nemala dobrý pocit.

Pozrela som sa na môj rozvrh aby som zistila, že akú hodinu mám dnes ako prvú. Mám výtvarnú. Výtvarná bola môj obľúbený predmet odkedy som bola malá. Kedykoľvek som kreslila, cítila som kľud a vždy ma to nejako odreagovalo. Nepýtajte sa ma prečo, proste to tak je.

Číslo dverí bolo 203, takže som musela ísť celú cestu hore schodmi aby som sa dostala do triedy. Chodba bola pekne dlhá a než som sa nazdala, bola som pri dverách. Váhavo som pohla kľučkou a vošla som do triedy. Všetci v miestnosti stíchli a zazerali na mňa. Rozhliadla som sa po miestnosti a nejaké dievčatá zazerali a nejakí chlapci na mňa zízali ako keby nebolo zajtrajška. Veď ani nie som atraktívna, takže nechápem prečo na mňa zízajú. Rozhliadala som sa až kým som nezahliadla toho istého chlapca, ktorého som stretla na chodbe. Zámerne sa na mňa pozeral a jemne sa uškrnul zatiaľ čo bol zoskupený so skupinkou svojich priateľov. Ja som sa len pozrela inde.

''Je pekné vidieť ťa tu s nami, musíš byť London, že? '' opýtala sa učiteľka. Mala žiarivé matné červené vlasy, ktoré jej siahali po ramená a oblečené mala pestrofarebné šaty s kvetinami. Bola pekne stará, asi okolo 60 rokov. Prečo vlastne ešte pracuje?

''Áno, ja som London''

''Okej, tak prečo nejdeš ďalej a nesadneš si k ... hmmm? Choď si sadnúť k Justinovi'' konečne mi odpovie.

''Justin dvihni ruku'' povedala hlasno na celú triedu.

Otočila som sa a uvidela som chlapca, ktorý dvíhal ruku. Išla som k nemu a sadla som si vedľa neho. Úprimne, bol celkom zlatý. Jeho vlasy boli tmavo hnedé, bol ostrihaný na krátko ale boli jemne rozcuchané. Ale pasovalo mu tu.

''Ahoj, som Justin'' povedal zatiaľ čo mi podával ruku.

Jemne som potriasla späť a tiež som sa predstavila. Skutočne vyzeral ako super človek. Myslím, že on môže byť môj prvý priateľ.

''Ahoj, ja som London. Takže na čo pracujeme?'' opýtala som sa zatiaľ čo som si vyberala ceruzku. Celá trieda sa začala opäť rozprávať, takže už na mne nebolo toľko pozornosti. Vďaka Bohu.

''My teraz vlastne nerobíme nič. Tento predmet mám už od prvého ročníka a nerobili sme vôbec nič. Táto hodina je vlastne voľná, ak sa pýtaš, '' povedal počas toho ako sa na mňa usmieval.

''Takže, ty si z Californie?'' opýtal sa.

''Nie, ja som sa tu vlastne prisťahovala minulý týždeň. Bývala som v Manhattane ale mojim rodičom presunuli prácu takže teraz žijeme tu.''

''Oh, to je pekné vedieť. Myslel som si, že nie si odtiaľto kvôli tvojmu prízvuku. Je to zlaté''

''Aw ďakujem'' povedala som zatiaľ čo som sa na nehu usmievala.

Zvyšok hodiny uplynul celkom dobre. Justin a ja sme sa príležitostne rozprávali a hovorili vtipy. Vždy keď sme vybuchli smiechom, chalan s tetovaniami zízal našim smerom, hlavne na Justina. Naozaj neviem aký má problém. Žiarli, že Justin sa so mnou rozpráva a on nie? Justin si to ani veľmi nevšímal ale ja áno. Už som sa chcela opýtať Justina aké je jeho meno ale zazvonil zvonček ktorý ma v tom zastavil.

Zvyšok mojich doobedňajších hodín prebehol celkom dobre. Dokonca som si našla pár nových priateľov. Na španielčine som sa spriatelila s Ashley a Tonym. Na telesnej som stretla Jake a Victoriu. A na angličtine som sa spriatelila s Kate a Megan. Ashley bola veľmi vtipná osoba a taktiež bola aj milá. Mala kučeravé blond vlasy ktoré jej siahali do polovice chrbta, drobunké zeleno modré oči a očividne chodila s Justinom. Oni dvaja boli naozaj ten najzlatší pár. Tony bol trošičku šprt ale bol pekný aj keď nosil okuliare. Jake a Victoria boli spolu niečo dlhšie ako rok a boli pre seba viac ako perfektní. Obaja mali rovnaký hipsterský štýl. Na Victorii sa mi najviac páčili jej ombré vlasy, boli naozaj úžasné. Kate, Megan a ja sme boli jediné z našej skupinky, ktoré sme boli single. Ale oni sa o to nestarali a bolo to vtipné aj keď mali svojich idolov. Som si istá, že si so svojou úžasnou krásou nájdu perfektných chlapcov.

Čas plynul a už bol čas na obed. Ja som prakticky hladovala a bola som šťastná, že budem schopná niečo zjesť. Nazvite ma tučnou ak chcete ale jedlo je môj najlepší priateľ a neviem čo by som bez neho robila. Život by nebol kompletný. Zatiaľ čo som smerovala do jedálne, zastavila som sa pri skrinke. Mala som zopár kníh a zošitov ktoré som dostala počas dňa a potrebovala som ich odložiť. Väčšina mojich hodín bola celkom dobrá. Alebo je to len preto, že to bol len môj prvý deň v škole? Komu to klamem? Jasné, že tamto bol dôvod!

Kráčajúc po chodbe som prišla k niečomu, o čom som sa domnievala, že je jedáleň. Bolo to gigantické. Bolo tam okolo 500 študentov, ktorí boli dnu a ešte boli stoly aj vonku. Môžem si len predstaviť, že koľko ich bolo vonku. Prešla som do radu na jedlo a čakala som tam asi 5 minút. Boli tam rôzne oddelenia, kde ste mohli ísť ale ja som sa rozhodla ísť ku wrapom. Zobrala som si kurací wrap so šalátom, paradajkami a strúhaným syrom, spolu so šalátom. Nebola som si istá čo by som mala piť, tak som si zobrala len fľašu s vodou. Jednoduché, ja viem. Kráčala som s mojou táckou, netušiac kam si sadnem.

Vyzerala som ako samotár, ktorý kráčal po jedálni a rozhodoval sa kam si má sadnúť, až pokým niekto nezavolal moje meno.

''London, tu!''

Otočila som sa a uvidela som, že Justin na mňa volal. Zatiaľ čo som si hľadala cestu k stolu, prišla som na to, že všetci priatelia ktorých som dnes spoznala tam sedeli tiež. Položila som svoju tácku na stôl a sadla som si, zatiaľ čo som prijala zopár rôznych ''Ahoj London'' na ktoré som šťastne odpovedala. Rozprávali sme sa o predmetoch, ktoré všetci máme a o učiteľoch. Najavo vyšlo, že sme všetci v poslednom ročníku a väčšinou máme rovnaké predmety.

Náhle, všetci v jedálni stíchli a hľadeli smerom ku dverám. Otočila som sa aby som zistila, na koho všetci čumeli.

Dnu vchádzal potetovaný chalan spolu s jeho ďalšími 3 priateľmi. Jeho kučery sa pohybovali zakaždým, keď urobil krok a občas urobil hairflip. Po jeho boku bol chalan s modrými očami, blond vlasmi, ktoré boli celkom krátke ale na vrchu boli troška vyčesané dohora a piercing v pere spolu s tetovaniami. Chalan, ktorý bol ostrihaný na ježka a hnedými očami mal piercing na obočí. Posledný bol chalan s hnedými vlasmi sčesanými na bok a žiarivými modrými očami v spoločnosti snake bites a tetovaní. Ak by ste sa ma spýtali, povedala by som, že sú takmer rovnakí, no na kučeravom boli niečo iné. (gif)

''Hej, vy viete kto sú oni? Všetci vyzerajú ako keby sa ich báli'' opýtala som sa samozrejme zmetená.

''Vyzerajú? My sa ich aj bojíme!'' Justin zakričal šepotom z druhej strany stola.

''Kto do pekla sú?''

''To je Harry a jeho gang. Bolo ich 5 ale jeden z nich odišiel'' odpovedal Justin.

''Gang?'' zvedavo som sa opýtala.

''Áno, predávajú drogy a bijú sa''

''To hovoríš vážne?''

''Jop. Keby som bol ty tak by som sa od nich držal ďaleko'' Justin pravdivo odvetil.

''Čo sa stalo s tým piatym?'' Opýtala som sa. Pre nejaký dôvod som nemohla prestať s otázkami. Stále som chcela zistiť všetko čo som mohla.

''Zradil ich a preto ho vykopli. Teraz chodí na inú školu. Hovorí sa, že má teraz svoj vlastný gang a stojí proti nim.''

''Ou'' bolo všetko čo sa mi podarilo zamrmlať.

Harry a jeho gang prešli okolo nášho stola a Harry žmurkol rovno mojim smerom, predtým ako vyšli vonku. Všetci pri mojom stole zhíkli, dokonca som v šoku bola aj ja.