Are you new here babe (1. kapitola)

Bejby si tu nová? 

Originál

''Miláčik , je čas zobudiť sa a ísť do školy. Je to tvoj prvý deň v poslednom školskom roku! Nie si vzrušená?'' pýtala sa moja mama keď sa na mňa pozerala z dverí, zatiaľ čo ja som ležala v mojej posteli a zastonala

''Umm nie mami, vlastne nie som vzrušená. Práve sme sa tu prisťahovali! Nemám tu vôbec žiadnych priateľov!'' povedala som, zatiaľ čo som sa dvihla a sadla si na okraj mojej postele, pozerajúc rovno na moju mamu.


 

''Ale zlatko, prestaň. Som si istá, že všetci ťa budú prvý deň milovať. Veď na tebe nie je nič také čo by ľudia nemali radi. Si krásna, šarmantná a múdra''

''Jasné jasné mami. Už môžeš odísť? Chystám sa osprchovať a prezliecť sa'' povedala som počas toho ako som vstala a zobrala osušku a žinku.

''Jasné zlatko, len sa uisti aby si bola dole o 7:30 takže nebudeš meškať.'' povedala moja mama predtým ako zavrela dvere a odišla.

Išla som do kúpeľne a jemne som položila moje veci na pult. Zobrala som moju zubnú kefku, dala som si na ňu trocha zubnej pasty a začala som si umývať zuby. Po asi 5 minútach som skočila do sprchy. Nasmerovala som vodu do stredu sprchy a rukou som zistila, či je voda v správnej teplote, predtým ako som vošla dnu. V sprche som si dala na žinku sprchový gél s vôňou vanilky a začala som sa umývať. Potom som sa royhodla, že budem pokračovať a umyjem si aj vlasy, keďže už boli aj tak mokré. Takže... prečo nie? Keď som skončila, jemne som si oholila nohy pretože som na nich mala malé strnisko ktoré už začalo rásť odkedy som si nohy holila naposledy.

Vypla som vodu a vyšla som von na kúpeľnú podložku. Vzala som osušku z poličky a rýchlo som si osušila telo. Zobrala som ďalší malý uterák a obtočila som si ho okolo hlavy aby absorboval väčšinu vody z vlasov zatiaľ čo sa oblečiem.

Prvý deň školy je vždy módna udalosť. Musíte sa obliecť tak , aby ste zaujali. No ja proste len plávam s prúdom. Nechápem ako idú niektoré dievčatá von s makeupom a v tesnom a úzkom oblečení. Celkovo to vôbec nevyzerá dobre. Tak veľmi sa snažia zapôsobiť na chlapcov, že v skutočnosti vyzerajú ako špaty. Ak sa ma na to opýtate, tak si myslím že, je to celkom vtipné.

Hrabala som sa v šatníku, až pokiaľ som nenašla to čo som hľadala. Vybrala som kvetinové šaty, ktoré boli na vrchu úzke ale postupne sa smerom dole rozširovali. Boli mi tak po kolená, čo je fajn. Rozhodla som sa obuť si moje čierne Doc Martens pretože skvele dopĺňali celý outfit.

Sadla som si na moju komodu a zapojila som do zásuvky žehličku. Počas čakania na to kým sa nahreje, som si dala dole uterák z hlavy. Mala by som dať vlasom trochu času aby sa vysušili na vzduchu predtým ako ich začnem žehliť. Vybrala som make up z jedného zo šuflíkov a položila som ho na pult. Použila som trochu púdru, riasenku a malú trošku tekutého makeupu aby som mala bezchybný look. Normálne make up nepoužívam ale teraz som ho použila preto, lebo vďaka nemu vyzerám prebudene a sviežo. Ak viete čo myslím?

Asi o 5 minút som išla zistiť či bola žehlička dostatočne horúca a bola. Nasprejovala som si do vlasov sprej na ochranu pred teplom, potom som si rozdelila vlasy na časti. Každú časť som vyžehlila a predtým ako som sa nazdala, som bola hotová. Na koniec som si urobila cestičku v strede hlavy, zobrala som si ofinu a z oboch strán som si ju zaplietla. Nakoniec som ju zaistila párom obyčajných sponiek. Vzala som si môj parfum a nasprejovala som si ho na celé telo.

Bola som pripravená na odchod.

Vstala som z mojej komody a išla som pred zrkadlo.

Hmm nie je to zlé. Ani príliš nóbl, ani príliš gýčové.

Pozrela som sa na hodinky ktoré viseli na stene a bolo na nich ''07:00'' takže som sa vybrala dole schodmi.

Vošla som do kuchyne a môj otec sedel dole a čítal noviny a mal vedľa seba kávu, zatiaľ čo moja mama pripravovala raňajky. Vôňa palaciniek s čokoládovými kúskami ma pohltila a moje ústa začali slintať. Bolo to moje obľúbené jedlo na raňajky.

''Aw London no nevyzeráš krásne? Snažíš sa v prvý deň na niekoho zapôsobiť,že?'' povedal môj otec, keď na mňa zdvihol zrak z novín.

Usmiala som sa na neho predtým ako som niečo povedala.

''Nie oci, takto sa obliekam normálne a vďaka'' povedala som zatiaľ čo som si sadla oproti nemu.

Moja mama predo mňa položila tanier plný horúcich palaciniek a ja som sa doňho okamžite zahĺbila.

''Mamiii toto chutí tak dobreeee'' povedala som s plnými ústami.

Ona sa zasmiala a odpovedala '' To rada počujem zlatko. Teraz sa poponáhľaj aby si na svoj prvý deň neprišla neskoro''

Zjedla som posledný kúsok a potom som vstala od stola a šla som objať svojich rodičov na rozlúčku.

''Pekný deň!'' zakričali na mňa obaja rodičia. Zobrala som si tašku z gauča a vyšla som von.

Zišla som dole schodmi, išla som k môjmu autu a vošla som dnu.

Dúfajme, že tento deň pôjde ľahko.

***

Keď som zaparkovala auto na parkovisku, išla som k prednému vchodu. V okolí školy ste mohli vidieť prakticky všetky typy osôb. Atléti boli s roztlieskavačkami. Šprti boli zoskupení a spolu študovali na nejaký test o ktorom aj tak vedeli, že ho napíšu dobre. Talentovaní boli v kruhu a tancovali, niektorí po prípade aj spievali. Zlí chlapci boli všetci zoradení pri bránach, fajčili a jednoducho vyzerali ako zlí chlapci. A potom tu máte normálnych ktorí proste splývajú.

Keď som kráčala, počula som všetky tie pískania a pokriky chlapcov '' Hej bejby, poď sem!'' Ignorovala som ich a pokračovala som v ceste dnu. Ale nie skôr ako som kútikom oka zachytila všetky roztlieskavačky ako sa na mňa pozerajú smrtiacimi pohľadmi.

Okej?!

Išla som ku kancelárií poradkyne a čakala som pretože práve vtedy pomáhala niekomu inému.

''Môžem pomôcť ďalšiemu?'' zavolala.

Vstala som zo svojej stoličky a išla som k pultu.

''Môžem vedieť tvoje meno, zlatko?'' opýtala sa zatiaľ čo sa hrabala v kope papierov. Pravdepodobne to boli rozvrhy.

''London Hill'' odpovedala som.

''Rada ťa spoznávam London, ja som pani Martinez. Vitaj na Brookendalskej strednej škole'' povedala podávajúc mi môj rozvrh.

''Rada vás spoznávam a tiež ďakujem!'' povedala som, zobrala som si rozvrh a odišla som.

Absolútne netuším kde by mohla byť moja skrinka. Kde dokelu si akože mám dať veci? Nemôžem ich celý deň nosiť v rukách!

Chodba bola celkom opustená keďže zvonček na prvú hodinu už zvonil. Počas kráčania po chodbe som si všimla skrinku, ktorá nebola obsadená.

Takže, ahoj nová skrinka

Otvorila som ju a dala som si do nej môj kabát a niektoré z mojich zošitov. Dovnútra som si dala aj zopár fotiek mojich najlepších priateľov z New Yorku. V Californii je to tu úplne iné.

Už som bola takmer hotová, keď som zavrela skrinku.

Keď som zodvihla moju tašku zo zeme a išla som sa postaviť, zvrieskla som príliš hlasno a spadla som naspäť.

Hneď vedľa mňa bol nejaký chlapec, meral asi 180 cm s hnedými kučeravými vlasmi a beanie, ktorá mu zakrývala polovicu hlavy. Jeho telo bolo prakticky pokryté tetovaniami. Aj keď mal dlhé rukávy, mohla som vidieť ich slabé obrysy. Mal oblečené čierne úzke rifle zatiaľ čo mal obutý pár čierno-bielych Conversiek. Na spodnej pere mal snake bites. Ale čo ma zaujalo najviac boli jeho prenikavé zelené oči. Práve vtedy zo mňa vysali život. Nemohla som ani dýchať. Bol strašne krásny ale nemala som v pláne dať mu to vedieť.

''Bejby, si okej?'' povedal zatiaľ čo sa na mňa pozeral s úškrnom.

Potom som prišla na to, že som bola stále na zemi.

Je čas sa kur*a pohnúť, London!

''Hej som v pohode. Len si ma naozaj brutálne vystrašil'' povedala som počas vstávania a odmietnutia jeho ponuky, že mi pomôže. Veď som ho ledva poznala.

''Bejby si tu nová?'' opýtal sa pozerajúc na mňa.

''Hej'' odvetila som zatiaľ čo som zbierala moje veci a dala som si tašku na plece.

''Aké je tvoje meno zlatko?''

''London, a tvoje?'' opýtala som sa kráčajúc dole chodbou, on kráčal dozadu predomnou.

On sa úplne zastavil a pošepkal mi do ucha.

''To je pre mňa aby som vedel a pre teba aby si zistila'' odpovedal jeho chrapľavý hlas, ktorý spôsobil to, že som sa triasla.

Potom odišiel chodbou na opačný smer .

Čo do frasa bolo toto?