Guess who? (19. kapitola)

Hádaj kto?

Originál

Harryho pohľad

Zobudil som sa na jemné chrápanie zospodu. Ohol som hlavu a videl som hlavu London, ako odpočíva na mojom tričku zatiaľ čo jej vlasy zakrývali tvár. Dal som jej z tváre preč pár pramienkov a pozeral som sa na stav v akom je. Na moje prekvapenie, jej pery boli jemne pootvorené, odtiaľ vychádzalo to chrápanie. Počas spánku vyzerala tak kľudne a pokojne. Nemohol som sa zastaviť a prešiel som prstami po jej líci. Jej pokožka bola jemná ako detská prdelka. Hľadal som na jej tvári nejakú chybičku ale žiadnu som nenašiel. Buď sa už narodila perfektná alebo je perfektná.

Ostanem s tým, že sa narodila perfektná.

Pomaly sa začala vrtieť v spánku a mal som pocit, že sa čoskoro zobudí.

Pozrel som sa na hodinky a uvidel som, že je 12:00.

Už bolo poludnie a slnko začalo zapĺňať izbu.

Pomaly som sa dostal spod London a postavil som sa na zem. Položil som vankúš na miesto, kde som bol ja a ona sa k nemu pritúlila, pravdepodobne mysliac si, že som to ja.

Odišiel som od postele a prišiel som k posuvným dverám. Otvoril som ich a vstúpil som na balkón. Šiel som ku stoličke a sadol som si na ňu zatiaľ čo som sa pozeral na dvor.

Hocikedy keď som bol smutný alebo šťastný, prišiel som si tu vyčistiť hlavu. Práve teraz som to ale bol len preto, že vyzeral byť vonku pekný deň. Náš zadný dvor sa skladal z vbudovaného bazénu, miesto na grilovanie a basketbalového ihriska. Bol to jeden z tých normálnych dvorov, ktoré ľudia používali na zábavu.

V bazéne bolo pár noodles (neviem ako sa to volá ale je to toto KLIK ak viete ako sa to volá, dajte mi vedieť:D ) a vedel som, že ich tam nechal Louis. Pre nejaký dôvod sa bojí skočiť do bazéna, takže tam necháva tie noodles keď sa chystá skočiť. Nemá rád, keď spadne až úplne na dno bazéna, takže mu noodles pomôžu stĺmiť pád. Je to smutné, keďže má 19 rokov a bojí sa skočiť do bazéna ale nebojí sa tetovaní a piercingov. Niekedy sa o neho bojím a dúfam, že mu niekto pomôže.

Zacítil som dve ruky ktoré mi prikryli oči.

''Hádaj kto?'' zaznel zozadu hlboký hlas. Hlas mal jemný dievčenský nádych a ja som už vedel, že kto to je.

''Liam?'' opýtal som sa, lebo som sa rozhodol, že sa s ňou pohrám.

''Hej, ako si vedel, že som to ja?'' povedal neznámy, odkrývajúc mi oči.

Otočil som hlavou a bol som tvárou v tvár s Liamom, ktorý mal na tvári humorný výraz.

Čo to to pekla?

''Ako si si dopekla takto zmenil hlas?'' povedal som pozerajúc sa zmätene na Liama.

''Ja som nič nepovedal, ja som dal len ruky cez tvoje oči'' povedal pokrčiac ramenami.

''Koho to bol potom hlas?'' opýtal som sa zatiaľ čo sa mi skrivila tvár.

''Londonin'' povedal zatiaľ čo sa na mňa pozeral ako keby to bola najsamozrejmejšia vec na svete.

''To je nemožné pretože ona spí'' povedal som zazerajúc na neho.

''Nie, nespí''

''Áno, spí''

''Nie''

''Áno!'' povedal som a začínal som byť frustrovaný. Neodišiel som z izby ani pred 10 minútami. Nemohla sa zobudiť tak skoro.

''Tak si to over sám'' povedal krčiac ramenami a usmievajúc sa.

''Okej, overím'' povedal som vstávajúc zo stoličky.

Kráčal som okolo Liama a vošiel som do izby kde som našiel prázdnu posteľ.

''Čo to do pekla?'' povedal som škrabajúc si krk v zmätku.

Posteľ bola úplne prázdna a izba tiež.

A potom boli moje oči zas zakryté párom rúk.

''Liam, zmizni ku*va odo mňa. Už nehrám žiadne blbé hry''

Jediná odpoveď, ktorú som dostal bolo chichotanie zo zadu a neznelo to ako mužský hlas.

''London?'' povedal som zatiaľ čo som začínal byť trocha netrpezlivý a vzdychol som.

''Hej, ako si vedel, že som to ja?''

Otočil som sa a uvidel som London, ktorá sa na mňa usmievala snažiac sa potlačiť rehot.

''Ty si sa na mňa dohodla s Liamom?'' opýtal som sa pozerajúc sa cez rameno a uvidel som Liama, ktorý umieral smiechom.

''Jop''

''Ale, kedy si sa zobudila?''

''Hneď, keď si vyšiel z postele a šiel na balkón. Neverím, že si si myslel, že by bolo pekné ak by si dal na svoje miesto vankúš a že si si myslel, že si to nevšimnem. '' povedala zatiaľ čo sa na mňa pozerala s údivom, že čo som to práve urobil.

''Prepáč?''

''Je to ok! Tvoja reakcia bola veľmi vtipná! Skoro si ma zabil tým, ako si si myslel, že som Liam'' povedala zatiaľ čo kývala hlavou zo smiechu.

''Dobrá práca Liam, že sa ti podarilo udržať si vážnu tvár!'' zvolala London zatiaľ čo na neho ukázala prstom.

''Vďaka London'' povedal usmievajúc sa na ňu Liam.

Ja som tu len zarazene stál zatiaľ čo sa zo mňa oni dvaja rehotali.

Myslia si, že je to vtipné ale ja im ukážem čo je vtipné.

Odplata ich nemine, hneď ako vymyslím plán.

''Haha, wau naozaj ste ma dostali! To bol dobrý žart!'' povedal som im ale klamal som.

''Naozaj?'' povedal Liama pozrel sa na mňa.

V hlave som sa zarehotal pretože je taký naivný.

''Hej, a teraz ku*va zmizni z mojej izby'' povedal som zatiaľ čo som zmenil hlas na seriózny.

Vyzeral byť zaskočený mojim tónom hlasu a postavil sa zo stoličky predtým ako prišiel ku mne.

''Je vtipná'' povedal mi s malým úsmevom.

''Viem, tak ako Dani'' povedal som mu s úsmevom predtým ako odišiel z izby a zavrel dvere.

Hneď ako sa dvere zavreli, London prehovorila.

''Takže, čo robíme dnes?'' povedala kráčajúc k posteli a potom si sadla.

''Ideme von na obed''

''Naozaj? Netreba mi to dať vedieť? Veď sme boli včera na večeri''

''Viem'' povedal som usmievajúc sa na ňu.

''Tak, kedy vyrážame?''

''Asi o 30 minút'' povedal som zatiaľ čo som si škrabal ruky.

''Okej, tak sa teda pripravím'' povedala vstávajúc z postele.

Pohľad London

Predtým ako som skočila do sprchy som zašla do izby Eleanor aby som zistila či má nejaké oblečenie, ktoré by mi mohla požičať.

Zaklopala som na dvere a počula som ''Poď dnu''

Otočila som kľučkou a uvidela som Eleanor, ktorá ležala na posteli zatiaľ čo pozerala telku s vlasmi v drdole. Vo svojom onesie vyzerala roztomilo.

''Hej, El, môžem si požičať na dnes nejaké tvoje oblečenie? Lebo ja tu žiadne nemám'' povedala som prešľapujúc z nohy na nohu.

''Jasné! Proste choď do šatníka a vyber si čo chceš! Vyzerá to tak, že máme rovnakú veľkosť'' povedala s úsmevom.

Moja tvár sa rozžiarila. Ona je tak brutálne milá a zlatá. Nemôžem z nej.

''Si si istá?''

''Jasné London!'' povedala a hravo zagúľala očami.

Prišla som ku šatníku a otvorila som dvere.

Zasvietila som svetlo a bola som privítaná do vysneného šatníka každého dievčaťa.

Topánky boli naskladané na jednom mieste, kabelky boli na poličkách spolu s džínsami, košeľe a šaty boli zavesené, zatiaľ čo topánky všetkých druhov boli porozkladané po zemi.

Kúpila si celé obchodné centrum?

Hrabala som sa v nejakom oblečení predtým ako som zastavila pri krátkych kvetinkových šatách. Boli námornicke modré s kvetinovou potlačou. Zohla som sa a vzala som si pár čiernych Toms.

Vyšla som zo šatníka a vošla som späť do izby.

''Vďaka'' povedala som kráčajúc ku dverám.

''Žiadny problém, zlatko'' povedala zatiaľ čo na mňa milo žmurkla.

Zavrela som za sebou dvere a vošla som na chodbu.

V mysli som sa usmiala nad myšlienkou, že toto bude naše prvé rande s Harrym.

Aww

(Trocha kratšia kapitola ako zvyčajne ale autorka ju písala aby ľudia dlho nečakali a písala ju o 12 v noci :D Dúfam, že ste happy :D xx)